zemegula

V slovenských televíznych štúdiách a na komentátorských stanoviskách počas MS v hokeji akoby visela tabuľa s výrazným úradným príkazom: Spomínať ruských hokejistov ZAKÁZANÉ ! Pri včerajších oslavách bronzových, strieborných a zlatých tímov na hokejových MS neodznelo ani raz, že tam chýbajú /spolu s Kanaďanmi/ historicky najlepší hokejisti sveta – RUSI. Priznám sa, pri hokeji som veľmi nevysedával /páči sa mi skôr futbal/ ale keď som to tam na MS chvíľu sledoval, nikto nikdy absenciu Rusov a Bielorusov na majstrovstvách ani len nespomenul.

A pritom ide o zásadnú vec. Ak sa na súťažiach nezúčastnia dve družstvá s prvej desiatky najlepších a najmä ak tam nie sú tí, čo sa z týchto súťaží pravidelne vracajú s medailami, potom je to pre úroveň turnaja a pre vytešovanie sa Lotyšska, Nemecka a Kanady z medailí skutočne zásadná vec. Takáto devastačná neúčasť dvoch tímov, patriacich medzi svetovú špičku celý turnaj, celé tzv. majstrovstvá „sveta“ poriadne znehodnotí.

Bolo psou povinnosťou komentátorov a analytikov v štúdiu neúčasť Rusov a Bielorusov spomenúť, ba kontinuálne na ňu upozorňovať. Veď s Rusmi by výsledné poradie na vrchole vyzeralo úplne aleže úplne inak. Lotyši a môžbyť aj Nemci by si mohli nanajvýš labu lízať.

Naši „kvalifikovaní“ komentátori a analytici mali na to upozorniť. No oni to nespomenuli – lebo sa smrteľne báli vrchnosti. Báli sa jej oveľa viac, ako kedysi socialistickí športoví komentátori za Brežneva. Príklad ? Olympijské hry v Moskve. Naši športovci na nich mali priam medailovú žatvu. Dokonca aj v disciplínach, ktoré nikdy neboli našou doménou. Nečudo, veď športovci z USA a ďalších pro-amerických krajín sa na olympiáde v Moskve nezúčastnili. Medaily vybojované v podmienkach, v ktorých nesúťažili najlepší športovci sveta, mali pre mňa, ale aj pre ostatných našich ľudí preto vtedy iba akúsi polovične zlatú resp. polovične striebornú, bronzovú cenu. No a naši socialistickí komentátori to počas pretekov i počas záverečných ceremoniálov smelo viackrát spomenuli. Nebáli sa. Klamanie do očí, klamanie až za hrob sa vtedy /samozrejme za Brežneva, nie za Stalina…/ ešte nenosilo.

To prišlo až neskôr, po 1989 resp. po 2020, s nástupom súčasného servilne pro-západného režimu. Zbabelosť sa stala normou až s príchodom merčiakov, valábikov a kadejakých euroatlantických štréberov a štréberíkov. Zatajovanie skutočného stavu vecí sa stalo štandardom až po nástupe „expertov“, ktorí nepoznajú spisovnú slovenčinu, no písané i nepísané úradné príkazy dodržiavajú až do krvi, do poslednej chvíle svojho nedôstojného službičkovania.

-Takže pozor, milí športoví priatelia: „Spomínať ruských hokejistov prísne zakázané !“