zemegula

Nepriateľstvo medzi národmi, ktoré sú v ozbrojenom konflikte, zvykne rásť s predlžovaním bojov po pekelnej špirále do stále hrozivejších a hrozivejších polôh. V spojení so súčasným konfliktom na Ukrajine to dnes možno pozorovať aj na Rusoch a Ukrajincoch.

V ruských masmédiách sa v rámci besied odborníkov alebo v článkoch tu a tam objavujú návrhy radikálov podľa ktorých treba v odvete za ukrajinské ataky dronmi na Moskvu či za diverzie v Belgorode udrieť na centrá riadenia týchto útokov raketami, leteckým bombardovaním, ba dokonca s použitím taktických jadrových zbraní. Radikáli žiadajú bombardovať najvyššie politické centrá riadenia napr. prezidentský komplex Zelenského na Bankovej ul. v Kyjeve či centrály NATO v Poľsku, Rumunsku, Nemecku…Našťastie ide iba o populistické vyjadrenia moskovských radikálov, ktoré na politiku Kremľa nemajú významnejší vplyv.

Podobné silné reči majú samozrejme aj ukrajinskí nacionalistickí publicisti. Požadujú napr. úplný zákaz používania ruštiny na verejnosti. Nielen na Ukrajine ale aj v EU. Žiadajú za použitie ruštiny prísne tresty. Mená ulíc a námestí, obrazy a sochy ruských umelcov a dejateľov už dávno zmizli z ukrajinských verejných priestranstiev. Ukrajinskí emigranti napr. v Británii demonštrujú dokonca aj proti kurzom ruštiny na londýnskych školách.

Jeden takýto nacionalista, akýsi bývalý tenista, čo žil istý čas v tuším v Trnave a volal sa Stachovskij po Roland Garros dal počuť, že by vynikajúca bieloruská tenistka A. Sabalenková už nemala objavovať na medzinárodných tenisových turnajoch, lebo je z krajiny, ktorá podporuje agresiu Ruska na Ukrajine. Ukrajinský ex-tenista, ktorý nikdy nedosahoval na rebríčku ATP ani len pozície určené pre lepší priemer /najlepšie bol na 37. mieste/ si dokonca dovolil nazvať bývalú svetovú tenisovú dvojku „ničím“, niktošom, nímandom. Za nič pre nič zaútočil na Sobolenkovú tento ukrajinský džentlmen tak ostro, ako by to bola nejaká esesácka dozorkyňa z koncentráku, čo mu práve dala do plynu jeho matku a ostatnú rodinu…

Nepriateľstvo k Rusom ako národu nie je príznačné iba pre mnohých Ukrajincov. Tento týždeň sa proti-ruským rasistickým vyjadrením blysol prezident Českej republiky gen.P.Pavel. Navrhol, aby všetci Rusi, nachádzajúci sa v krajinách EU boli pod prísnym dohľadom polície, príp. boli po vzore amerických koncentrákov pre Japoncov počas 2.sv.vojny aj internovaní. Vraj ako potenciálni špióni.

Vrcholom, ktorý špirála nenávisti na východ od Slovenska dosiahla, je petícia občanov Kyjeva, s ktorou sa obrátili na mestskú administráciu. Podľa nej by sa v centre Kyjeva mala postaviť fontána so sochou žraloka. Mala by to byť plastika dravca, ktorý nedávno v Egypte dotrhal a zabil ruského turistu. Egyptský žralok si takúto poctu zaslúži, lebo robí presne to isté, čo robia Ukrajinci: trhajú a zabíjajú Rusov. Žralok je teda čosi také, ako spolubojovník udatných banderovských bataliónov.

Psychológovia vojny často uvádzajú, že každý aj ten najnormálnejší človek sa pri pohľade na smrť blízkych dokáže rozzúriť až do krajných beštiálnych polôh. Normálny človek, robiaci cez vojnu krutosti sa však neskôr, keď nastane mier, vracia k pokojnému a neagresívnemu správaniu. /Aj keď mu spomienky na hrôzy vojny v pamäti určite zostanú/.

Rozmýšľam o tom, či sa to podarí aj vo vzťahu Ukrajincov k Rusom /a naopak/. Podarí sa Ukrajincom a Rusom po obnove mieru na Ukrajine a v Rusku obnoviť akú takú schopnosť „normálne“ komunikovať ? A ak áno, do akej miery a ako dlho bude trvať, pokým sa neagresívna komunikácia medzi Kyjevom a Moskvou obnoví ? – Ja viem, sú to ťažké a smutné otázky. Odpovede na ne teraz asi neexistujú. Odpovede prinesie až budúci život. A pán všetkého – čas.