zemegula

Televízny seriál voľne opisujúci dianie v OD Dunaj na konci 30-tych rokov nie je je dokumentárny žáner, nie je to ani historický seriál. Je to „umelecká“ fikcia, ktorá určité dejinné reálie používa iba ako kulisu. Kulisu, silno premaľovanú, upravenú podľa fantázie autora. „Dunaj, k vašim službám“ je dielko, ktoré nechce mať a veruže ani nemá nič spoločné so skutočným fungovaním obchodného domu Dunaj a už vôbec nemá nič spoločné s realitou prvej Slovenskej republiky.

Toto všetko je jasné. Prečo o tom teda píšem ? Zjednodušene povedané, píšem o tom preto, lebo aj v mojom obľúbenom médiu dnes čitateľov desí fotografia, na ktorej kat v historickej slovenskej policajnej uniforme kladie na šibenici na krk slučku mladej židovskej atentátničke. Prečo ? Lebo vraj spáchala atentát na nemeckého miestodržiteľa -akéhosi vysokého dôstojníka okupačného wehrmachtu. Strašidelná fotografia, strašidelné televízne zábery na čosi, čo sa vraj udialo za prvej Slovenskej republiky. Diváci a čitatelia na túto údajnú udalosť hľadia s hrôzou, odporom odsúdením. Prežívajú pocity, akoby išlo o skutočný príbeh, vychádzajúci z historickej reality. – A pritom sa nikdy nič také, nič také čo by sa aspoň vzdialene na niečo také podobalo, sa nestalo. Celý príbeh o atentáte na akéhosi Dietricha je od začiatku do konca vymyslený. Z hľadiska slovenských dejín je to lož, sprostá a zákerná lož. Z hľadiska umeleckého žánru je to absolútna fikcia, na ktorú mal tvorca scenára umeleckú licenciu. – Ešte raz: celý príbeh o atentáte a poprave je lož alebo umelecká fikcia. S historickými faktami nemá nič aleže nič spoločné.

Prečo ? Lebo v Bratislave počas existencie prvej Slovenskej republiky ku žiadnemu atentátu na nemeckého miestodržiteľa nedošlo. Už aj preto nie, lebo žiaden nemecký miestodržiteľ v Bratislave počas existencie prvej SR nikdy nebol. „Umelec“ si tu príbeh požičal z Česka, kde anglické komando zavraždilo nemeckého zastupujúceho ríšskeho protektora R.Heydricha. To poprvé. Po druhé, počas existencie prvej SR nikdy nedošlo k poprave žiadneho politického protivníka režimu vládnuceho vtedy v SR.

Áno, slovenské súdy /hodnotené historikmi ako veľmi mierne/ vtedy vyhlásili niekoľko trestov smrti. Vďaka milostiam od prezidenta SR alebo vďaka rozhodnutiam odvolacích súdov však ku žiadnemu výkonu trestu smrti nedošlo. Áno, došlo k masovým popravám slovenských vlastencov počas SNP a najmä po ňom. Došlo k beštiálnostiam, spáchaným nielen Nemcami ale aj slovenskými príslušníkmi POHG v Kremničke, Nemeckej a inde. Režim prvej SR spáchal mnoho zločinov na Židoch ale aj na Rómoch či Slovákoch. Pamäť slovenského národa je zaťažená mnohými nielen dobrými ale aj zlými vecami. Je toho dosť, čo nás môže mrzieť a za čo sa event. musíme aj tak trochu hanbiť. Práve preto, že je toho dosť nepovažujem za potrebné si k smutným faktom vymýšľať aj ďalšie fiktívne dušudrásajúce zločiny.

Píšem tu o tom preto, lebo seriál o Dunaji je momentálne medzi slovenskými televíznymi konzumentkami pomerne populárny. Pre mnohých konzumentov je seriál nielen zdrojom potešenia z populárnych herečiek a hercov, z ich dobových kostýmov a účesov, z historického nábytku, vzácnych automobilových veteránov či dobovej hudby – ale chtiac-nechtiac aj zdrojom historických poznatkov. Mnohí konzumenti majú iba chabé poznatky zo školského dejepisu. Pre nich sú vymyslené historické príbehy uveriteľnými dejinnými faktami. Pre mnohých sa stávajú čímsi ako je slovo božie, čímsi čo ovplyvňuje ich dnešné postoje a každodenné občianske správanie.

– Toto je ale potom veľmi nebezpečná vec. Toto už potom nie je ani o histórii, ani o umení. Toto je potom o deformovaní národného povedomia Slovákov. Náhodnom deformovaní ? Zámernom deformovaní ? To je otázka…