zemegula

Včerajší telefonát Trumpa a Putina /najdlhší v histórii, trvajúci 2,5 hod./ máme sklon rozoberať z našej egomaniakálnej európskej alebo miniaturizovanej slovenskej perspektívy. Zabúdame, že ide o stretnutie predstaviteľov dvoch svetových superveľmocí. Z našich dvoch perspektív sa potom výsledky tele-summitu javia ako veľmi veľmi skromné. Veď moratórium na útoky za merané na energetiku a energetickú infraštruktúru Ruska či Ukrajiny resp. moratórium na útoky na mori, -to skutočne nie je bohviečo.

Pri našej európskej či slovenskej až chorobnej fixácii na konflikt na Ukrajine neberieme do úvahy skutočný predmet americko-ruských rokovaní. Priatelia, mýlime sa, ak si myslíme, že pri tele-summite Trumpa a Putina išlo takmer výlučne o vojnu či mier na Ukrajine. Nie, iba o to nešlo. Ani zďaleka.

Závery z rozhovoru sú pritom jasné: Putin a Trump rokovali o „obrovskom potenciáli“ rozvoja vzájomných rusko-amerických vzťahov. Témy rusko-americkej dišputy boli predovšetkým:

• energetika,
• Blízky východ /Izrael, Irán/
• ekonomika a vzájomný obchod
• globálna bezpečnosť, atď.
• otepľovanie v oblasti kultúrnej výmeny a športu /napr. rusko-americké hokejové stretnutie, koniec embarga pre ruských a amerických športovcov a umelcov…/.

Rizikom rusko-amerického otepľovania by bolo, ak by sa tento proces dial na úkor súčasných ruských spojencov /Čína, Irán, KĽDR, Palestína…/. Pokiaľ ide o Irán, nielen USA ale aj Rusko vyslovili svoj negatívny postoj k jadrovému vyzbrojovaniu Iránu. „Vot vsjo“…Na druhej strane, Rusko pri hodnotení vývoja vo svete nekritizovalo americkú podporu Izraela v jeho súčasnom vyhladzovaní palestínskeho národa. Takýto ústupok Putina Trumpovi je asi kompenzáciou za to, že má Trump pochopenie pre ruské požiadavky na prímerie a mier na Ukrajine.

Najdôležitejším rizikom zbližovania USA a Ruska je ale narušenie tradičných priateľských väzieb a startegickej spolupráce Ruska s Čínou. Ťuťmaví Európania /zahladení do chiméry vlastnej dôležitosti/ stále naplno nechápu, čo USA pro-ruskými ústupkami na Ukrajine sledujú. Nedostatočne si uvedomujú, že strategickým nepriateľom USA nie je Rusko, ale čoraz silnejšia /ekonomicky, politicky, vojensky/ Čínska ľudová republika. Trump vie, že čas nevyhnutnej-nielen ekonomickej, obchodnej a finančnej ale aj vojenskej konfrontácie USA s Čínou sa rýchlo blíži.

Trump sa na túto konfrontáciu potrebuje pripraviť. Trump vie, že tandem Rusko-Čína môže byť počas americko-čínskeho konfliktu pre USA fatálny. Preto sa súčasná administratíva USA snaží o narušenie tohto tandemu. Ideálne by bolo, keby v prípade konfliktu pacifických superveľmocí bolo Rusko /so svojimi surovinovými a infraštrukturálnymi zdrojmi/ na strane USA, príp, keby zaujalo aspoň neutrálny postoj.

Jednoducho povedané, USA sa zaliečajú Rusku preto, aby v ňom Čína stratila strategického resp. aj takticko-operačného spojenca. Trump chce pro-ruskou hrou na Ukrajine pripraviť Čínu o jej najdôležitejšieho spojenca. Milí naši bruselskí mudráci: na Ukrajine sa nehrá o márnomyseľnú Európu. Na Ukrajine sa hrá o Čínu.

Putin je však zdatný hráč. Politicky sa mu obchodník Trump nevyrovná. Naivné ponuky USA Rusov „neošália“. Putin bude chcieť z americkej ústretovosti na ukrajinskom fronte vyťažiť čo najviac. Nie ale na úkor KĽDR, Iránu. A už vôbec nie na úkor Číny. Putin nedopustí, aby sa „milostný trojuholník“ USA, Ruska a Číny skončil rusko-čínskym rozvodom. Prešibaný obchodník Trump to zatiaľ nechápe. Nechápe, že rusko-čínska spolupráca nie je iba pragmatická ale aj takpovediac, emocionálno-historická, hodnotová a ideologická.

Čína nemusí mať obavy. Rokovanie medzi Rusmi a Američanmi na arabskom polostrove /začínajúce sa v nedeľu/ bude síce spolovice o prímerí a mieri na ukrajinskom fronte a spolovice o otázkach globálnej spolupráce a globálnej bezpečnosti, no Čína sa explicitne nestane témou dišputy. Rusi o priateľstve s Čínou handlovať nebudú. Filigránske politické umenie Putina a spol. tomu určite zabráni.