zemegula

Priznám sa, nemám rád mediálne kampane a nevážim si novinárov, čo sa na nich zúčastňujú. Asi ich nemajú radi ani skúsenejší novinári, lebo takéto smrdľavé veci prenechávajú hladným elévom, či mladým novinárskym puškám.

Mediálne kampane sa neriadia naliehavosťou tých či oných ekonomických a sociálnych problémov verejnosti ale čisto komerčnými záujmami zadávateľov kampaní. Prevažne bohatých podnikateľov alebo politických strán či štruktúr v pozadí – v konečnom dôsledku zase len previazaných na kapitalistických „manymejkrov“.

Na Slovensku sa už pár dní na nás valí kampaň proti trinástym dôchodkom. Najprv s ňou začali opoziční politici. Ich aktivity majú politický a ekonomický cieľ. Z politického hľadiska opozičné strany žiarlia na to, že súčasná vládna koalícia splnila svoje sľuby v sociálnej oblasti. Vlajkovou loďou verejnosťou pozitívne prijatých sociálnych opatrení sú 13-te dôchodky. Cez 13-te dôchodky si ľavicovo-národná koalícia upevnila volebný elektorát medzi staršou generáciou. Medzi občanmi, ktorí nemajú ďaleko od hranice biedy a ktorých každé euro poteší.

13-te dôchodky sú vládna imidžovka. Osobitne je to imidžovka pre dve ľavicové sociálnodemokratické časti koalície. Pre SNS, ktorá sa pomaly spreneveruje svojim národniarskym tradíciám a aj ľudovejšej politike, to platí už menej. Danko posúva SNS od vlastenectva k biznisu. Dankova SNS je v podstate už STRANA ŽIVNOSTNÍKOV A MENŠÍCH PODNIKATEĽOV, nie strana bežných ľudí práce -či ešte aktívnych alebo už na dôchodku. Nečudo preto, že plazivé útoky na 13-te dôchodky robí už aj SNS. Veď SNS je už v mnohom skôr opozíciou v koalícii, než solídnou koaličnou stranou.

Oveľa jasnejšie než heretik Danko vystupujú proti 13-tym dôchodkom oficiálne opozičné strany. Strany s väčšími či menšími väzbami na veľkokapitál, na zahraničných i domácich akože-investorov-strany riadené svojimi skutočnými centrálami – bruselskými centrálami. Otvoreným nepriateľom 13-tych dôchodkov a ostatných vládnych sociálnych opatrení sú „ekonomickí experti“ z SaS. Menej okatými ale o to silnejšími odporcami sociálneho štátu sú však „odborníci“ z Progresívneho Slovenska. No a samozrejme aj ťažkí pravičiari zo strany Demokrati. Neprekvapuje, že hanblivejšími, tichšími nepriateľmi 13-tych dôchodkov a sociálnych istôt zavedených súčasnou vládou sú politici z KDH. Mohli by byť aj hlasnejší, no obávajú sa straty chudobnejšieho vidieckeho elektorátu a straty kresťanov-seniorov. Populisticko-podvodnícke OĽaNO na 13-te dôchodky ľavicovej vlády žiarli najviac. Smer a Hlas Matovičovcom vyfúkli 13-te dôchodky doslova pred nosom. Ak by vládli o niečo dlhšie, nevylučujem, že by zavedenie 13-tych dôchodkov bola jedna z ďalších Matovičových atómoviek. Nevylučujem, že by ich aj on zaviedol, no bolo by to typickým avanturistickým štýlom. Teda bez akéhokoľvek finančného krytia v štátnom rozpočte.

Mediálna kampaň proti 13-tym dôchodkom je navonok- explicitne – vedená politickou opozíciou. Skrytým motorom a hlavným platcom tejto kampane sú však kapitalistické korporáty, fungujúce z pozadia. Spomedzi nich najmä a finančné inštitúcie, banky a poisťovne. Prečo to robia ? Zjednodušene povedané preto, aby štátu viac zostalo na ich tzv. investície. To znamená, aby sa štát mohol veľkorysejšie podieľať na ich ziskotvorných „projektoch“. Banky vidia za zrušením 13-tych dôchodkov zlepšovanie cien za peniaze na medzinárodnom medzibankovom trhu. Ak by sa úroky na štátne dlhopisy po odbúraní záťaže nutných výdavkov na 13-te dôchodky znížili, mohli by banky získavať peniaze lacnejšie. Mohli by ich následne míňať rozšafnejšie.

Banky pôsobiace v SR vlani v SR opäť dosiahli rekordné zisky presahujúce miliardu eur. Bankám sa to však máli, chceli by viac. A tak hľadajú cestu ako to dosiahnuť-a ajhľa sú tu 13-te dôchodky a ďalšie sociálne vymoženosti Slovákov. – Hybajme ich odbúrať a euríčka sa budú do bankových kešení len tak sypať !

Do mediálneho ťaženia proti 13-tym dôchodkom zapájajú banky aj svojich tzv. expertov. Takých, ako je napr. pán Lehuta zo SSp. Chcú vzbudiť zdanie objektívnosti, odbornosti a opodstatnenosti svojich útokov. Ľudí, ochotných za dobrý peniaz poskytnúť vykorisťovateľským aktivitám punc „vedeckosti“ netreba nikde dlho hľadať. Ani v záľahe bankových a finančných analytikov.

Aby nedošlo k omylu, ani vláda a ministerstvo financií nie sú radi, keď sa SR musí pri pravidelných aukciách štátnych dlhopisov platiť záujemcom o kúpu dlhopisov vysoké úroky. Naopak. Minister financií robí čo môže, aby rokovaniami s ratingovými agentúrami či priamo s kupcami slovenských štátnych dlhopisov dosiahol lepšiu bonitu SR a nižšie finančné náklady na obsluhu štátneho dlhu a pod. účely. Zdá sa, že minister Kamenický je v rokovaniach celkom úspešný. Jedna z veľkých ratingových agentúr podržala SR veľmi solídny rating A+. S negatívnym výhľadom, no tento posun zdôvodnila externými rizikami, platnými v súčasnosti pre celý západný svet.

Opozíciou sú takéto úspechy SR vnímané ako opozičné neúspechy. Ukazuje sa, že Kamenický dokázal v USA rozptýliť obavy o stabilitu slovenského štátu, šírené do sveta prostredníctvom opozičných médií. Osobným kontaktom Kamenický spochybnil hoaxy a dezinformácie týkajúce sa skutočnej slovenskej reality.

Opozíciou najatí experti sa pri maľovaní finančnej situácie na Slovensku usilujú vyberať spomedzi ekonomických ukazovateľov tie najčiernejšie, najrizikovejšie. V súčasnosti je to mávanie rôznymi euro-štatistikami, podľa ktorých patrí SR v deficite štátneho rozpočtu a v jeho raste k najhorším krajinám. Do „zlej“ skupiny patrí spolu so SR síce aj Francúzsko a Fínsko, no expertom sa viac pozdáva zvýrazňovať, že v tejto skupine je aj Poľsko, a najmä Rumunsko. Rumunsko ? – No fúj, kde nás to tem Fico zavliekol !

Takéto fujkanie, takéto /podprahovo antibalkánske, či priam rasistické/ ohŕňanie nosom je pre ľudí s krátkou pamäťou účinným mienkotvorným nástrojom. Väčšina ľudí na Slovensku si však stále pamätá, kde bol deficit a kde bola zadĺženosť SR pri nástupe Matovičovej vlády a kde bola potom, keď nastupovala súčasná vláda. Verejnosť si pamätá, že dokonca aj jeden z aktérov ekonomickej katastrofy v r. 2020-2023 – pán Odor označil financie SR za najhoršie v Európe.

Dnes to už tak nie je. Aj opozične motivovaní bankoví experti musia konštatovať, že SR už trochu povýšila. Už nie sme poslední, sme štvrtí-piati od konca. Nie je to bohviečo, ale cestu k zlepšeniu situácie sme už nastúpili. A budeme v nej bez pochyby ďalej napredovať. Na zlosť všetkým opozičným žiarlivcom a ich dvorným pisárom.