zemegula

Veronika Šikulová, dcéra spisovateľa Vinca Šikulu,- jedného z tých, ktorý písal hodnotné diela patriace do zlatého fondu slovenskej literatúry, sa doposiaľ tiež živí literatúrou. Píše však podľa mňa o dve ligy horšie ako jej otec. To, čo jej pánboh nedožičil na literárnom talente sa snaží, v poslednom čase stále viac a viac, dobehnúť spoločenskou či skôr už politickou angažovanosťou.

Nič proti tomu, každý na Slovensku by mal mať právo vyjadrovať svoje politické názory. Dokonca aj také, ktoré ja považujem za chybné ba i lživé. Aj pani Veronika má takéto právo. Pre dámu v jej veku sa však nesluší, ak zachádza so svojimi hyperbolami príliš ďaleko. Táranie nepatrí do dámskeho slovníka,-človek by ho očakával skôr od podpitej dámičky na Miletičke, než od „poprednej literátky“.

O čo ide ? O maličkosť. Veronika Šikulová obvinila t.č. vládnuci režim R.Fica a spol. z toho, že zneužil konsolidáciu verejných financií, aby obral slobodomyseľných Slovákov o ich najväčší sviatok – o 17.november, sviatok boja za slobodu, za demokraciu a proti totalite. Vraj je pre Ficov totalizujúci sa režim príznačné, že siahol na liberálnu „sviatosť oltárnu“. Vraj je to predzvesť ešte väčšej galiby: toho, že nám Fico a spol. zrušia nielen sviatok demokracie a slobody, ale aj slobodu a demokraciu ako takú.

Milá madam Šikulová, – nezveličujte, keď nepíšete umeleckú prózu. Zveličovanie, aké ste použili je v politickom texte nenáležité. Ľudovo sa mu hovorí táranie alebo trepanie dve na tri. Žiaden sviatok boja za demokraciu sa totiž neruší. Zostáva tam, kde bol. 17.novembra si môžete pokojne obliecť sviatočnú blúzku, pokojne môžete ísť na nám.SNP v BA a položiť kvety pod tabuľu, pripomínajúcu dni „nežnej revolúcie“. Nikto vám v tom nebude brániť, Ficovci na vás nenahuckajú psov, nenamieria vodné delá či zbrane s plastovými projektilmi. /Ficovci nie sú totiž až takí „demokrati“ ako tu boli v časoch nedávno minulých, za Matoviča, Hegera a progresívnoliberálneho Odora/. Môžete si zapnúť televíziu, aby ste sledovali slávnostné podujatia k 17.novenbru, dokonca i na obrazovke pomaly už „totalitnej“ STVR.

Pani Veronika, ak sa vám ale bude bridiť pozerať sa na R.Fica a spol., ako si pripomína štátny sviatok 17.novembra, potom pokojne využite príležitosť zájsť na niektoré z bratislavských námestí a zakričať si tam s priateľmi z vašej kaviarne nejaké tie protivládne heslá. Napríklad „Fico do basy !“ alebo „Dajte dolu Fica“ a podobné nežnorevolučné heslá. Pokojne si môžete užívať 17.november aj naďalej-bez strachu z policajných psov, vodných diel a plastových projektilov. Jediné, čo sa zmení, bude to, že napriek oslavám štátneho sviatku budú musieť pracujúci ľudia ísť aj 17.novembra do zamestnania. – Za rovnakú mesačnú mzdu, akú by dostali na účet aj vtedy, keby 17.november nebol štátnym sviatkom. Ba pardon, voľačo sa predsa len zmení: ľudia, čo chodili 17. novembra aj v minulosti do práce, sviatok-nesviatok, nedostanú teraz žiadne príplatky za prácu počas dňa pracovného pokoja.

Pani Veronika, Vás však tieto odborárske náreky asi trápiť nebudú. Vy chodíte do „práce“ do tej svojej liberálnej kaviarne deň čo deň, ako sa teraz vraví „7 x 24“. Vás pani Veronika asi trápia iné náreky. Cítite sa nedocenená, zneuznaná, prepáčte za malú neslušnosť -možno aj príliš rýchlo starnúca. Za toto však ani vládna politika, dokonca ani len „darebák“ R.Fico nemôžu. Smutné, pre Vás ale i pre mňa, -jednoducho nemôžu. Sviatok-nesviatok, čas beží a sladké sny mladosti nahrádza čoraz menej sladká nočná nespavosť. -Pani Veronika, skúste napísať dačo na túto osobnú tému. A prepáčte, nepíšte o tom, čomu sa rozumiete ako hus do piva.

Fakt na záver: 17.november zostáva štátnym sviatkom. Bohužiaľ pre nás všetkých,- opozičníkov i koaličníkov, už to však nebude deň pracovného pokoja.

Aj 17.novembra pôjdeme do práce. Slávnostnú náladu však pri tom mať môžeme. Tú nám zlý Fico zrušiť nedokáže.

-Pani Veronika, pekný deň Vám želám. A píšte prosím, radšej pravdu.