zemegula

V médiách a medzi politikmi u nás i v zahraničí sa dosť často hovorí o SR a Maďarsku ako o spojitých nádobách, ba dokonca ako o nerozlučných spojencoch. Hovorí sa i o tom, kto koho napodobňuje, kto je v dvojici euro-disidentských lídrov určujúci – či Orbán alebo Fico. Niektorí politici /u nás napr. dedinsky naivný a voči Ficovi hyperkritický, ba už až nenávistný Andrej Danko alebo opozícia, ktorá účelovo hrá maďarskou kartou odvekej hungarofóbie časti Slovákov a posmieva sa Ficovi ako „maďarskému sluhovi“/ tvrdia, že tým kto diktuje smer, nie je šéf Smeru Fico ale „tvrdý“ Orbán. Orbán sám však už dvakrát verejne priznal, že v mnohých veciach určil smer karpatskodunajského tandemu jánošíkovskejší Fico.

Nech je akokoľvek, dominancia v tejto /ako sami radi hovoria/ dvojici dobrých priateľov nie je daná raz navždy napr, podľa sily osobnosti ale skôr situačne. To značí, že v istej veci, ktorá je dôležitejšia pre Maďarsko, dominuje Orbán a v inej, ktorá je kruciálna pre Slovensko, diktuje tempo Fico.

Národnoštátne záujmy Slovenska a Maďarska sú v mnohých bodoch veľmi podobné ba takmer totožné. V iných bodoch sú komplementárne. Je však aj zopár tém, ktoré Slovensko a Maďarsko aj v čase súčasnej vzájomnej „zaľúbenosti“ výrazne odlišujú. Prvoplánový politik typu Danka to nevie rozlišovať. Svoj synkretický pohľad na maďarsko-slovenské partnerstvo označuje za zásadový. Je vraj vecou cti, aby sa partneri držali dohodnutého priateľstva a jeden druhého nenechávali samotného-napospas vlkom z Bruselu. Ak Fico v niečom postupuje inak ako Orbán, Danko a príp. iní politickí idealisti v tom vidia Ficovu dvojtvárnosť, falošnosť, nedajbože podrazáctvo. -No v tomto ohľade Ficovi krivdia. Ak Fico v danej veci koná inak ako Orbán, nie je to preto, že sa Fico bojí alebo sa chce zaliečať Západu, ale jednoducho preto, že v danej záležitosti majú SR a Maďarsko objektívne iné národnoštátne záujmy.

Dosť bolo teórie, poďme na vec. Zamerajme sa osobitne na dva dôležité problémy: na členstvo Ukrajiny v NATO a na členstvo Ukrajiny v EU. Zdá sa, že pokiaľ ide o ukrajinský vstup do NATO, sú Maďarsko a SR jednotné: obe krajiny hovoria Ukrajine jasné NIE. „Nie“ tč. hovoria aj USA, či Francúzsko a i. štáty. Najhlasnejšie nie však zaznieva z Moskvy. Moskva chce blokovú neutralitu Ukrajiny, teda jej nečlenstvo v NATO dať do základu akejkoľvek zmluvy o prímerí či o mieri.

Ak sa Ukrajina nezriekne členstva v NATO, boje budú pokračovať. Nuž a Ukrajina-ako štát vo vojne-by za súčasných zvyklostí NATO nemohla byť do severoatlantickej organizácie prijatá. Ukrajina sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude musieť uspokojiť s biletarálnymi alebo čiastočne multilaterálnymi zárukami bezpečnosti zo strany krajín NATO, nie však s plnohodnotným členstvom v NATO.

Slovensko sa stavia proti členstvu UA v NATO trochu radikálnejšie, než Maďarsko. Obáva sa, že ak by sa UA do NATO predsa len dostala, znamenalo by to v najlepšom prípade priame štátne vojenské dodávky SR na UA /zvýšenú záťaž na štátny rozpočet/. V najhoršom prípade by to viedlo azda i k nutnosti poslať na UA aj slovenských vojakov.

Fico vidí v situácii, ak by sa hrozba členstva UA v NATO javila ako akútna, ako východisko z nepríjemnej situácie deklarovanie neutrality SR /príp. aj na základe referenda/. Neutralita by ešte neznamenala formálne opustenie NATO, no mohla by k tomu smerovať.

Maďari nemôžu byť v tomto ohľade až takí radikálni. Od čias intervencie NATO v Juhoslávii majú totiž Maďari na svojom území to, čo SR nemá. V Taszári majú vojenskú základňu USA. To im zabezpečuje istú formu ochrany bez vlastného pričinenia a bez vlastných nákladov. Americký ochranný dáždnik posilňujú i dobré politické vzťahy s USA a istá forma osobného polopriateľstva medzi Orbánom a Trumpom.

Téma vstupu UA do EU je odlišná. V členstve UA v EU vidí Ficova vláda nielen riziká ale aj príležitosti. Sľubuje si od toho oživenie podnikania na Východe Slovenska, prísun kvalifikovanej pracovnej sily do fabrík /automobilka Volvo/ trpiacich na nedostatok vzdelaného a motivovaného personálu. SR by si mohla dať do podmienok prijatia UA za člena EU aj obnovenie tranzitu plynu a ropy cez územie UA do SR. SR by obe komodity mohla lifrovať ďalej a znovu by jej začali nabiehať poplatky za tranzit. SR je krajina viac závislá na priemysle ako Maďarsko. Štruktúra slovenského priemyslu je kompatibilnejšia so štruktúrou hospodárstva UA. Obe štruktúry sú skôr komplementárne než konkurenčné. SR by mohla dodávať na UA autá a produkty vyspelejšieho strojárstva a energetiky a UA by mohla poskytovať lacnejšie /logistika…/ suroviny, polotovary. subdodávky do našich automobiliek a i. strojárstva. Na východnom Slovensku by mohol vzniknúť potravinársky priemysel, spracovávajúci lacné ukrajinské obilie a olejniny, ovocie a zeleninu na múku, cestoviny, olej, konzervárenstvo a pod.

Východná časť SR i celá SR čaká na prímerie, aby mohla využívať priam generačnú šancu na účasť slovenských firiem pri obnove Ukrajiny. Táto šanca však nezávisí od toho, či UA bude v EU alebo nie. Obnovovať UA môžu naše firmy aj bez toho, aby bola členom EU. Ukrajinci sú zatiaľ veľkým prínosom pre náš trh práce. Len na daňových prijmoch z práce SR sa dnes ukrajinskí imigranti podieľajú 0,2%. Vlani bol čistý príjem zo zdanenia ukrajinských pracujúcich takmer 100 mil a v tomto roku to má byť štvrť milióna eur. Tu je ale riziko, že po prímerí sa časť Ukrajincov vráti domov a SR o časť zisku z ich práce príde. – Tak či tak, pre SR trpiace na demografickú krízu, sú kvalifikovaní a motivovaní Ukrajinci dobrodením.

Na druhej strane štruktúra hospodárstva Maďarska a Ukrajiny je v istej miere konkurenčná. Maďarsko a Ukrajina by si konkurovali najmä pri exporte poľnohospodárskych plodín a potravinárskych výrobkov. Maďari /tak ako Poliaci, Francúzi a i. / sa právom obávajú že by ich agroprodukciu z trhu EU vytláčali lacnejšie vyrábané komodity z Ukrajiny. Strach z expanzie produktov agroveľmoci akou UA už teraz je a po vstupe do EU ešte viac bude, – to je hlavný faktor maďarského NIE pre vstup UA do EU.

Na druhej strane, spoločným rizikom vstupu UA do EU ako pre Maďarsko, tak pre Slovensko a ďalšie hospodársky slabšie štáty EU by bol fakt, že by sa tieto štáty museli s UA deliť o eurofondy. Eurofondy pre UA ako člena EU by zmenšovali výšku eurofondov pre SR a Maďarsko. A na dôvažok by tieto investície z EU posilňovali pozíciu UA v konkurenčnom boji s s ostatnými slabšími krajinami EU, ktorí sú a ešte dlho budú tzv. „čistými príjemcami“.

Riziko vstupu UA do EU , tak ako pri vstupe UA do NATO, môžu znížiť ruské podmienky na prímerie či mier medzi RF a UA. Aj keď požiadavka RF na nečlenstvo UA v EU nie tak radikálne formulovaná ako v prípade nečlenstva UA v NATO, aj tak Rusko nerado vidí UA ako členskú krajinu EU.

Myslím, že to bol Medvedev, kto tento týždeň povedal členstvu UA v EU až prekvapujúco tvrdé NIE. Prečo ? Pretože sa Rusko obáva, aby sa EU nezačala rozvíjať nielen ako ekonomické združenie ale aj ako subjekt, ktorý má ambíciu mať vlastnú armádu, vlastnú vnútorne dobre integrovanú obranu. Ak by sa UA ocitla v EU s vlastnou armádou, vlastnou vyspelou výrobou zbraní, ak by sa UA dostala do spolku štátov vlastniacich jadrové zbrane a mohla by rátať s ich spoluprácou v boji, potom by sa UA-nečlen NATO de facto stalo členom čohosi čo je NATO, akurát že sa tu členstvo v kváziNATO zakrýva maskovaním vojenskou spoluprácou a vzájomnou pomocou medzi krajinami EU.

SR explicitne neodopiera Ukrajine jej perspektívne členstvo v NATO. Maďari hovoria prítomnosti UA v EU rozhodné NIE. My Slováci hovoríme ÁNO, ALE…Nástojíme na tom, že proces integrácie UA do EU musí byť riadený nepolitickými – iba čisto ekonomickým a právnymi kritériami. Situácia s korupciou, s efektívnosťou priemyslu, s ekologicky čistou agroprodukciou ale aj ľudskými a menšinovými právami /vrátane práv etnických menšín/ je na dnešnej UA taká zložitá, že nedáva šance, aby UA vstúpila do NATO skôr ako o dve tri desaťročia. – Nuž a to už potom v Kyjeve môže sedieť úplne iná napr i nebanderovská, voči RF priateľskejšia vláda, ktorá možno aj na členstvo v EU rezignuje.

SR a Maďarsko majú v prípade UA isté spoločné politické stratégie ale aj isté odlišnosti. V otázke členstva UA v EU môže byť negatívny postoj Maďarska tvrdší ako postoj SR. To ale neznamená, že mäkší postoj SR k vstupu UA do EU je prejavom škodiacim národnoštátnym záujmom SR. Nie, ani v najmenšom. Skôr naopak. Náš akoby mäkší prístup zabezpečí Slovákom viac výhod, než by ho zabezpečilo kopírovanie „tvrdšieho“ maďarského postoja.

-Vec je dosť jasná. Pochopia ju však insitní geopolitici a principiálni no naivní národovci á la Danko ? Ak áno, bude dobre a bude čas na pokojné vládnutie. Ak nie, bude to potrebné brať do úvahy pri koncipovaní koaličnej spolupráce medzi sociálne a pronárodne orientovanými stranami po najbližších parlamentných voľbách.

Problém Andreja Danka však už zjavne prerástol z vecnej či politickej roviny do roviny rýdzo osobnej. V jeho prípade asi faktografia predložená aj v tomto blogu nezaberie. S Dankom je to tak, ako s ohrdnutou milenkou. Hovorí sa, že keď do vás zaľúbenú ženu necháte tak, stane sa z nej váš najväčší, najzúrivejší a najzákernejší nepriateľ. Nič strašnejšie vraj nemôže muža stretnúť ako je jeho ohrdnutá milenka. Boli časy, a nebolo to dávno, keď Andrej Danko kade chodil, tade R.Fica chválil, „vyznával mu politickú lásku“ a vernosť až za hrob. Stačilo však, že Fico vecne vyriešil problém s Huliakom, že sa tak de facto priklonil na Huliakovu stranu a nie na stranu Danka – a už sa z Danka- fanatického milovníka Fica stal Danko – fanatický Ficov nepriateľ.

– Viem, že vzťah Fico-Danko definitívne vyriešia iba najbližšie parlamentné voľby. Napriek tomu, -hoci chápem, že tento blog už Dankovi v jeho súčasnom psychickom stave asi veľmi nepomôže, dovoľujem si ho ponúknuť na hlbšie uvažovanie aspoň tým, ktorí v Dankovej argumentácii hľadali aké-také racionálne jadro. – Vážení, nehľadajte. Žiadna racionalita sa v Dankových výlevoch nenachádza. Bohužiaľ, – naozaj nenachádza. Je to u neho čisto osobné.