zemegula

V septembri sa ukáže, ktoré krajiny BRICS sa zľakli 100% sekundárnych ciel pri vývoze svojich produktov do USA a ktoré to bez fatálnych strát prežijú. USA totiž /ako je známe/ vyhlásili, že na každý štát, ktorý bude s Ruskom obchodovať, uvalia dodatočné 100% importné clá.

USA vedia, že po sankciách zo Západu presmerovalo Rusko svoj zahraničný obchod na krajiny tretieho sveta a najmä na krajiny BRICS. Gro ruského vývozu tvoria energonosiče. Najmä plyn. V exporte plynu si Rusko a USA dlhodobo konkurujú. Robili tak už pred 2022, robia tak aj teraz. 100% sekundárne americké clá sa v úsilí získať väčší trhový podiel na úkor Ruska Američanom veľmi hodia. Takmer až tak, že by človek začal rozmýšľať, či si USA nevymysleli ukrajinskú vojnu a protiruské sankcie iba ako zámienku na likvidáciu ruskej plynovej konkurencie.

Rusi plyn vyvážajú do všetkých krajín BRICS, najmä však do Číny, Indie a Brazílie. Tieto tri krajiny budú v septembri čeliť najťažším americkým colným úderom. Ako na ne zareagujú ? Dá sa očakávať, že hoci si v BRICSe kadečo spoločné odhlasovali, budú sa správať veľmi individuálne. Čína je jasná-ústami Si Tinpchinga oznámila, že nemá záujem o porážku Ruska v ukrajinskej vojne. Z obchodných, politických no najmä z vlastných bezpečnostných záujmov. Kvôli nim je Čína ochotná ísť až na doraz, do silnej konfrontácie s USA. Hrozí odvetnými colnými údermi. Čína je síce trochu v nevýhode, lebo má s USA aktívnu obchodnú bilanciu, no štruktúra jej vývozu je na bolestnú odpoveď Amerike veľmi vhodná. Zvýšením importných cieľ t.j. zvýšením ciel na čínske čípy a čínske vzácne kovy a vzácne zeminy by si USA strelili do vlastnej nohy. Trump, nech sa nadúva ako moriak koľko len chce, pristúpi podľa mňa v prípade Činy napokon na kompromis. Hlboko pod proklamovaných 100%.

Brazília má s USA pasívnu obchodnú bilanciu. Dováža v prepočte na USD z USA o tretinu viac komodít ako vyváža. Káva, sója, mäso, tropické dreviny, ak kvôli importným clá budú v USA nepredajné, dokáže Brazília presmerovať inam. V prípade colnej brazílskej reciprocity však USA stratia brazílsky trh pri exporte zbraní, energonosičov, IT techniky /hardwaru i softwaru/, vyspelých strojov, zariadení a technológií. Brazília bude zrejme pri úprave amerických protiruských sekundárnych ciel rovnako úspešná ako Čína.

Najviac ohrozeným štátom BRICS je India. India má s USA podobne aktívnu obchodnú bilanciu ako Čína. Na rozdiel od čínskych vzácnych kovov, zemín a čípov však nemá v štruktúre vývozu do USA v rukách nič podobne pre USA nevyhnutné. Uvaliť clá na import lacného indického textilu, bude iste jednoduchšie ako na nerasty, ktoré moderný priemysel USA potrebuje. Istým tromfom Indov sú skôr niektoré do Indie z USA dovážané komodity ako zbrane /osobitne lietadlá/ a energonosiče. V prípade zdraženia amerického LNG by po zavedení 100% sekundárnych ciel USA dosiahli pravý opak čo chceli. India by zvýšila nákupy lacnejších energonosičov a lietadiel z Ruska.

Áno, India sa javí ako najslabší článok reťaze v konfrontácii BRICSu s USA. Či sa podvolí USA alebo za cenu istých škrabancov pôjde s USA do konfrontácie, ukáže však ďalší vývoj na Ukrajine ale i tradičné Trumpovo cukanie dozadu pred alebo po zavedení „vojnových“ sekundárnych importných ciel.

Ešte maličkosť na záver. Rusi najneskôr od včera robia na pláne B. V ňom ide o to, aby využili rôzne finty, napr. realizovanie svojho exportu do Číny, Brazílie alebo Indie cez tretie štáty. Mali by to byť také štáty, ktoré majú s USA mizivý obchod a teda v obchodnej vojne s nimi NEMAJÚ ČO STRATIŤ. V prípade Indie by to mohol byť Irán a Afganistan. V prípade Číny trebárs Mjanmarsko a Severná Kórea. V prípade Brazílie trebárs Venezuela, Kuba či Nikaragua.

Śtáty BRICS majú pomerne veľa času, ako s americkým bububu vybabrať. Invencia Rusom, Indom, Číňanom či Brazílčanom nechýba. Nechajme sa prekvapiť, čo vymyslia a ako to i vzhľadom na Trumpov „cúvací syndróm“ napokon dopadne.