zemegula

Bez dlhých úvodov poďme k ilustrácii. Príkladom bude obec Veľké Pole a k nej najbližšia dedina Píla. Obce boli súčasťou územia obývaného po stáročia karpatskými Nemcami. Leží na spojnici Pohronia s Horným Ponitrím /na ceste Žarnovica-Horná Ves- Partizánske resp. opačným smerom Nováky.

Veľké Pole sa po nemecky volalo Hoch-wiesen resp. Hochwies /Píla sa volala Polnisch/. Po maďarsky Pálosnagymezó. Prvá zmienka o obci s latinským názvom Pratum /pole, lúka/ je z r. 1332. Patrila kráľovi, neskôr pánom z Baračky, ktorí v 1354 znovu osídlili. Neskôr sa dostala do rúk paulínskych mníchov, ktorí si tu v 1395 zriadili kláštor. Dôvodom pre prvé osídlenie boli nepríliš veľké bane na striebro a olovo. Baníkmi boli osídlenci z Nemecka. Po tureckých nájazdoch boli bane zavreté. Obyvatelia sa preorientovali na ťažbu dreva, jeho spracovanie a na horské roľníctvo.

Prvý -gotický kostol bol na Veľkom Poli postavený nemeckými katolíkmi v 1511. V 1716 bol barokovo prestavaný a v polovici 19.stor. opravený. Kostolný zvon pochádza z r. 1696. Kostol Všetkých svätých funguje ako farský kostol pre širšie okolie. Kostol sv.Lukáša na Píle /18.st./ však iba sporadicky /na sviatok sv.Lukáša/.

Obec vďaka ťažbe a spracovávaniu dreva na remeselnícke výrobky a vďaka spracovaniu koží a výrobe kožiarskych výrobkov celkom slušne prosperovala a vyvíjala sa na remeselnícke mestečko. Najčastejším povolaním bolo stolárstvo. Nečudo, že sa symboly stolárčiny dostali aj na erbovú pečať obce. V 1536 mala obec 12 osád. Od r. 1601 mala už aj školu a v centre obce vyše 60 domov. V roku 1663 bola obec vyplienená Turkami a dosídlená z nemeckých hornonitrianskych obcí Hauerlandu. Od r 1667 sa na Veľkom Poli konali remeselnícke trhy a výročné jarmoky. V 1715 už vo Veľkom Poli fungoval mlyn a do obecnej kasy prispievalo 82 daňovníkov, z toho 14 remeselníckych firmičiek, najmä z oblasti stolárstva, tesárstva, debnárstva, ale aj čižmárstva, sedlárstva, súkeníctva a kováčstva.

V r. 1828 bolo v obci 311 murovaných domov a žilo v nej 2253 obyvateľov. Na tie časy to bolo dvakrát toľko obyvateľov ako mal napr. Turčiansky Svätý Martin. Ten mal v 1828 iba 1134 obyvateľov…

Nasledovali zlaté časy Veľkého Poľa. Tie trvali do r.1944-5. Veľké Pole bolo de facto remeselnícko-drevorubačsko-roľnácke mestečko s VYŠE 5 000 OBYVATEĽMI. S neďalekou nemeckou obcou Píla, ktorá mala tiež okolo 2500 obyvateľov tvorilo významnú 7 a pol tisícovú aglomeráciu. Väčšiu ako Nováky, Žarnovica či Nová Baňa. Obyvatelia Veľkého Poľa sa miešali so Slovákmi -vydávali a ženili sa do okolitých slovenských obcí a mestečiek. Dôkazom sú usadlosti na novobanských štáloch ,pomenované po prisťahovalcoch z Veľkého Poľa resp. Píly – napr. „u Veľkopolcov“, „u Pílenov“, “ u Polnischerov“…

Na začiatku prvej Slovenskej republiky malo mestečko Veľké Pole 4 ŠKOLY /plus 2 školy v Píle/. V centre Veľkého Poľa bola žandárska stanica a POBOČKA BANKY RAIFFEISEN.

Začiatok 2.sv.vojny znamenal pre Veľké Pole začiatok jeho konca a začiatok veľkej tragédie karptských Nemcov ako takých. Po vzniku prvej SR začala v obci fungovať miestna organizácia Karpatonemeckej strany. Mnoho mladých mužov narukovalo – ako tzv. Volksdeutschen do Wehrmachtu ale aj do SS. Obec však inak spočiatku žila svojim pokojným remeselníckym životom. Ďalej sa v nej konali trhy a jarmoky a na široko-ďaleko nebolo slovenskej obce, kde by sedliaci nemali rebrináky-drevené vozy zhotovené na Veľkom Poli. To isté však možno povedať aj o drevenom nábytku, sudoch, čižmách, súkenných výrobkoch a pod.

V r.1943 sa v lesoch Vtáčnika, Pohronského Inovca a Tríbeča začali objavovať prvé partizánske skupiny, zložené s miestnych komunistov, ruských utečencov z koncentrákov, zbehnutých vlasovcov a pod. Kvôli obžive začali partizáni prepadávať samoty /štále/ v ktorých žili nemeckí roľníci a drevorubači. Predtým dobré vzťahy medzi tamojšími Nemcami a Slovákmi /najmä z obcí Župkov, Hrabičov, Ostrý Grúň a Kľak/ sa zhoršili. Žandári z Veľkého Poľa neboli už schopní útoky partizánov odrážať. Sformovala sa preto miestna domobrana /Heimatschutz/. Nevykonávali aktívne útoky na partizánov, obmedzovali sa iba na obranné úlohy.

Situácia sa radikálne vyhrotila po vypuknutí SNP. V prvých dňoch povstania obec obsadili povstalci z obuvníckeho závodu v Baťovanoch. Proti presile 2 tis. ozbrojených povstalcov a stoviek partizánov nemal Heimatschutz žiadnu šancu. Šéf Karpatonemeckej strany F.Karmasin síce vyslal na obranu občanov Veľkého Poľa pár desiatok dobrovoľníkov z bratislavského Heimatschutzu, no tí boli ešte pred príchodom na Veľké Pole povstalcami zastavení a vrátili sa radšej do Bratislavy.

Velenie povstaleckej posádky na Veľkom Poli sa ale odporu miestnych Nemcov stále obávalo. Čím bližšie boli nemecké jednotky určené na potlačenie SNP k Veľkému Poľu, tým viac. Povstalci sa preto rozhodli, že vyše 400 najviac bojaschopných mužov odvlečú z Veľkého Poľa ďalej, do povstaleckého tyla. Príslušníci 6. Novobanského partizánskeho oddielu Brigády Za slobodu Slovanov ich hnali peši do Žarnovice a odtiaľ naložili na vlak do Banskej Štiavnice. Počas niekoľkodňového transportu bez jedla a pitia došlo medzi Nemcami k mnohým úmrtiam. Po príchode do Banskej Štiavnice sa potom ich krutý osud naplnil. Všetci padli za obeť v tzv. štiavnickom masakri.

Masaker sa udial 25.septembra 1944. Od hladu a smädu umierajúci Nemci sa pokúsili z vagónov ujsť. Partizáni preto na nich spustili paľbu. Niektorí Nemci síce ušli, no veľká väčšina z nich bola na mieste zastrelená alebo zranená. V hromadnom hrobe skončilo vyše 80 Nemcov, ďalší umreli neskôr na následky zranení, smädu a hladu. Zaujímavé je, že po vojne bol masový hrob Nemcov v Banskej Štiavnici vyprázdnený – aby meno B.Štiavnice nebolo poškvrnené, – a telá boli odvezené na bývalé horthyovské územie a tam v Nových Zámkoch boli pochované. -Keby niečo – tak nie my slovenskí partizáni -ale to tí hnusní nyilasi a horthyovci…

Ďalšie protinemecké masakry sa udiali v Podsuchej pri Ružomberku /146 obetí/, v Hájnikoch pri Sliači /11 obetí/, na Švédskom vale pri Přerove / 265 zabitých Nemcov z Dobšinej/, v Sklenom / 187 obetí/ a prakticky v každej Nemcami obývanej obci. Nepotvrdené informácie hovoria že na slovenskej i nemeckej strane bolo zabitých okolo 5 tisíc civilov.

Po potlačení povstania obsadili Veľké Pole nemecké jednotky. V obci mala sídlo protipartizánska jednotka. Tej sa podarilo zajať dvoch príslušníkov novobanského partizánskeho oddielu-komunistov a učiteľov z novobanskej meštianky. Učiteľov pri výsluchoch kruto umučili. Po vojne sa našli ich telá bez očí, uší, bez jazykov…Kvôli pomste za 400 Nemcov z Veľkého Poľa a Píly a kvôli pretrvávajúcemu drancovaniu nemeckých lazov sa špeciálna protipartizánska jednotka, posilnená o veľkopolský a pílanský Heimatschutz a POHG rozhodla urobiť revanš. V Kľaku a Ostrom Grúni povraždila niekoľko desiatok zranených partizánov a občanov, ktorí im pomáhali. Obete nemeckej pomsty majú v Kľaku a ostrom Grúni svoje pamätníky. Nemci povraždení na stanici v Banskej Štiavnici svoj pamätník nemajú.

Netrvalo dlho a Wehrmacht z oblasti Novej Bane a Žarnovice utekal pred náporom Sovietov a Rumunov cez Veľké Pole na Ponitrie a odtiaľ cez Považie buď do Nitry a Bratislavy alebo do Protektorátu. Spolu s Wehrmachtom utiekla aj drvivá väčšina karpatských Nemcov z Veľkého Poľa a Píly. V nedávno ešte tisícových mestečkách zostalo pár desiatok starých ľudí, žien a detí. Tie sa potom stali terčom šikanovania, znásilňovania a bytia zo strany príslušníkov „revolučných“ oddielov zložených z ľudí z okolia. Opustené nemecké domy si privlastnili „revoluční“ prisťahovalci z Kľaku, Ostrého Grúňa, Župkova, Hrabičova, Hámrov, Žarnovice, Novej Bane´, Radobice, Hornej Vsi, Oslian a i.

Poslední Nemci boli z Veľkého Poľa odsunutí v 1948. Prisťahovalci ich počty zďaleka nenahradili. Málokto bol spôsobilý vykonávať remeslá, ktoré z Veľkého Poľa urobili mestečko. Prišelci sa venovali skôr roľníctvu a drevorubačstvu. Nebolo to príliš výnosné a tak nečudo, že z roka na rok občanov Veľkého Poľa a Píly ubúdalo. Sťahovali sa do Partizánskeho, Novák, Prievidze alebo do Žarnovice a po otvorení hlinikárne do Žiaru nad Hronom. Úbohé pracovné miesta malo Veľké Pole iba na Štátnom majetku /chov dobytka/ alebo v Domove dôchodcov, zriadenom v jednej z ako tak zachovalých budov.

V súčasnosti má Veľké Pole 417 obyvateľov /vrátane Rómov/ a Píla 130 obyvateľov. To je 7% z predvojnového stavu. Ani na Píle a ani na Veľkom Poli nie je žiadna základná škola. V obmedzenom rozsahu živorí iba Materská škola. V obci nie je polícia, samozrejme ani žiadna banka. Autobusové spojenie na Ponitrie či na Pohronie je mizerné. Rovnako mizerné je zásobovanie obyvateľov potravinami. Keby nebolo osobných aut, dnes by boli Veľké Pole a Píla úplne vyľudnené. Teda až na to, že v lete prichádzajú na bývalé nemecké samoty chalupári. /Ich najznámejším predstaviteľom bol po 1968 prenasledovaný novinár Smeny Gavril Gryzlov/.

Ak by sme chceli pomenovať úpadok karpatských Nemcov, potom by stačilo použiť meno obce Veľké Pole. Ale mohli by sme hovoriť aj o obci Sklené /ktorého 187 nemecky hovoriacich mužov, ako sme už uviedli, bolo v 1944 partizánmi za obcou postrieľaných/ a ďalšie nemecké obce Hauerlandu či Spiša.

Vojna je mimoriadne krutý jav v živote ľudstva. Keď sa začne zabíjanie, potom jeden atak strieda druhý, po jednom revanši nasleduje kontra-revanš. Atď. Až pokiaľ jedna zo strán nezvíťazí, z nepriateľských obetí urobí telá v bezmenných masových hroboch a zo svojich obetí urobí hrdinov, ktorým postaví monumentálne pamätníky a kvôli ktorým organizuje spektakulárne výročné podujatia.

Bohužiaľ, je to takte všade na svete. Aj u nás, na Slovensku. Ak však chceme byť spravodliví, mali by sme si dnes pripomenúť všetky obete vojnového besnenia. Na oboch stranách. Lebo ľudský život má pre nás kresťanov rovnakú hodnotu, či už išlo a ide o Slováka, Nemca, Rusa či Ukrajinca…