zemegula

Dnes bol 5-7 výstrelmi z bezprostrednej blízkosti v Ľvove zastrelený Andrej Parubij. Páchateľ na kolobežke preoblečený za kuriéra doručovateľskej služby zatiaľ pred políciou úspešne uniká.

Naše médiá tomu venujú mimoriadne skromnú pozornosť. To čo publikujú, je však poriadny zostrih reality. Parubija označujú za bývalého šéfa ukrajinského parlamentu a poslanca Verchovnej rady. – Nepriamo sa verejnosti oznamuje, že rukou zločinca skonal solídny politik a veľký ukrajinský vlastenec.

Ako je to však v skutočnosti ? Kto bol Andrej Parubij a prečo bol tak spektakulárne popravený ? Záujemcom o odpovede na tieto otázky ponúkam tie časti Parubého životopisu, ktoré asi kvôli nedostatku priestoru naše médiá nepublikujú.

Andrej Parubij bol ešte za čias ZSSR futbalový a pouličný chuligán. Mal sklon k extrémizmu, k uctievaniu ukrajinského nacistu S.Banderu a násilnému riešeniu problémov. Po vzniku nezávislej Ukrajiny založil Parubij s O.Ťahnybokom nacistickú neobanderovskú Národnosociálnu stranu Ukrajiny. Organizoval s ňou fakľové pochody stúpencov odkazu Banderu a Šuchevyča. Založil a viedol polovojenskú /paramilitantnú/ zložku Národnosociálnej strany Ukrajiny.

Keď v Kyjeve vypukol protiústavný „majdan“, stal sa Parubij veliteľom ozbrojencov, ktorí na hlavnom kyjevskom námestí útočili proti polícii. Je pravdepodobné no nepotvrdené, že osobne zastrelil niekoľkých členov špeciálnej poriadkovej jednotky Berkut. Pravdepodobná no nepotvrdená je aj jeho angažovanosť na upálení proruských aktivistov v Dome odborov v Odesse.

Po odstránení zákonnej vlády Janukoviča nastali pre Parubého nové časy. Vyzliekol maskáče a nahodil si kravatu a začal robiť vysokú štátnu politiku. Stal sa predsedom ukrajinského parlamentu /Verchovnej rady/, z ktorého vyhodili poslancov Janukovičovej Strany regionov, resp. ich pod hrozbou zbrane prinútili hlasovať za ústavné zmeny. Tých, čo sa nedali prinútiť potom nachádzali zastrelených v odpadkových kontajneroch neďaleko parlamentu.

Postupne sa ukázalo, že Parubij nie je typom do mierových čias, nemá talent pre diplomaciu a politiku „v rukavičkách“. Parubij síce odišiel zo svojej materskej nacistickej strany a vstúpil do strán, ktorých názvy už zneli umiernene / Ľudový front, Batkyvščina, Európska solidarita/, no nikde veľkú kariéru neurobil. Jednou z vecí, ktorými na seba upozornil, bola žiadosť smerovaná v 2010 roku Európskemu parlamentu. V nej neúspešne žiadal, aby EP zrušila nesúhlasné uznesenie o vymenovaní S.Banderu za hrdinu Ukrajiny.

V posledných rokoch sa Parubij trochu upokojil. Zostala mu iba funkcia radového člena parlamentu. Čo však robil v zákulisí, o tom bližšie správy nie sú k dispozícii.

Isté je len jedno. Parubij nebol civilizovaný vlastenecký politik ale nacionalistický extrémista a násilník. Hoci bol nositeľom Čestnej palnej zbrane, dnes ráno ju nestihol vytiahnuť a použiť. -Ako vraví slovenské príslovie- kto s čím narába, na to aj zachádza…

Kto Parubého popravil ? Bol to agent ruskej rozviedky, ktorý tak prispel k denacifikácii Ukrajiny ? Boli to Parubého kumpáni, ktorým stál v ceste za ich cieľmi ? Alebo to bol niekto z okolia Vasyla Maľuka, šéfa ukrajinskej tajnej služby, ktorý z poverenia V.Zelenského umlčal človeka „robiaceho problémy“ a kaziaceho dobré zahraničnopolitické meno súčasnej vraj veľmi európskej kyjevskej vláde ?

A teraz čo ? Máme čakať na výsledky vyšetrenia ? Som skeptický, myslím si, že nie. Pravda o živote a smrti ľudí ako Parubij zvyčajne nikdy naplno nevyjde na verejnosť. Veru tak.