zemegula

To , čo niektorí už dlhšie tušili je po včerajšku jasné. Na politickej mape SR nie sú dve nezmieriteľné Slovenská- pronárodné Slovensko a prozápadné Slovensko ale až tri Slovenská:

• ľavicovo-pronárodné Slovensko: Smer SSD, Hlas SD a SNS ,
• pravicovo-prozápadné Slovensko: PS, SaS a KDH,
• radikálno-populistické Slovensko: hnutie Republika a Hnutie Slovensko.

Ak vychádzame z minulotýždňového prieskumu verejnej mienky agentúry SANEP, je sila týchto troch politických zoskupení akruálne nasledovná:

• pravicovo-prozápadná koalícia PS, SaS a KDH spolu 63 mandátov,
• ľavicovo-pronárodná koalícia Smer SSD, Hlas SD a SNS spolu 55 mandátov,
• radikálno-populistické hnutia: hnutie Republika a Hnutie Slovensko spolu 32 mandátov.

Po včerajšku je jasné, že duchovný svet týchto troch Slovensk sa od seba navzájom výrazne odlišuje. Kým pronárodní ľavičiari ponúkajú mierovú koexistenciu so Západom na princípoch suverenity a sociálnej spravodlivosti, prozápadní pravičiari zdôrazňujú maximálnu integráciu do euroatlantických štruktúr: po politickej, vojenskej, ekonomickej i duchovnej stránke. No a svet tretieho-radikálnopopulistického Slovenska zdôrazňuje radikálne presadzovanú výhodnosť pre masy, akúsi proľudovú konjukturálnosť bez ohľadu na ideologizmy a existujúce geopolitické rámce.

Po dlhom koketovaní s býv. OLaNO /dnes Hnutie Slovensko, v skratke HS/ sa včera PS a SaS „definitívne“ politicky rozišli s Matovičovcami. Použil som úvodzovky, lebo v politike nikdy nemožno hovoriť nikdy, no pravdepodobnosť volebnej a povolebnej spolupráce PS, SaS ev. KDH s HS je momentálne takmer nulová. HS sa po včerajšku musí zmieriť s postavením politického solitéra-čo má okrem teraz už menej pravdepodobnej účasti vo vláde aj výhodu tvrdej až bezohľadnej opozičnej činnosti. Teda takého druhu politiky , ktorá Matovičovi osobnostne najviac vyhovuje.

Niekto bude možno protestovať proti zaradeniu Uhríkovho hnutia Republika do partie s Matovičovým HS, no má to svoju politologickú logiku. Republiku síce pronárodne uvažujúci Slováci tak akosi automaticky spájajú s národnoľavicovými silami, no má to svoje úskalia. Po prvé, radikálne voči vláde kritická rétorika Uhríka a Mazureka /vďaka ktorej sú preferenčne čoraz silnejší/ vzťahy medzi Republikou a súčasnou vládnou koalíciou, možnosti budúcej vládnej spolupráce dosť citeľne naštrbuje. Najmä hlas SD sa zatiaľ ku prípadnej spolupráci s Mazurekom a Uhríkom stavia odmietavo.

Po druhé, nejde iba vodcov Republiky. Nejde iba o ich či už prirodzenú alebo štylizovanú odbojnosť voči vládnym autoritám. Ide predovšetkým o voličstvo Republiky. Podstatnú, možno väčšinovú časť voličov Republiky tvoria ľudia sklamaní s „dvojtvárnej“ a nedostatočne razantnej zahraničnej politiky Fica a spol. voči EU a NATO.

Po tretie, sympatizanti Republiky nechápu nutnosť súčasnej konsolidačnej , úspornej ekonomickej politiky vlády. Títo ľudia nemajú trpezlivosť /príp. ani erudíciu/ premýšľať o tom ktorom konsolidačnom opatrení. Pozerajú sa na ne cez prizmu dopadu na svoju vlastnú osobnú životnú úroveň. Tak ako v prípade Matovičovcov aj v prípade Uhríkovcov je vo voličskom zázemí silne zastúpená vrstva kvalifikovaných robotníkov a živnostníkov. Títo boli zvyknutí optimalizovať svoje daňové a odvodové povinnosti . Ak im ich teraz vláda chce sťažiť, nečudo, že prskajú. Ak im potom médiá ešte šikovne dennodenne servírujú rôzne klamstvá a pseudokauzy o dvojnásobných platoch ministrov, o haciendach, zlatých vaniach či hodinkách, -nečudo, že na tých „pánov vo vláde“ nadávajú.

Zdá sa, že ak by sa dnes aj Matovič chcel dajako s „koalíciou“ PS, SaS a KDH pokonať, jeho voliči to neprehltnú a rýchlo sa od neho odvrátia. Podobne by sa však po prípadnej dohode na pragmatickej vládnej či inej spolupráci medzi Uhríkom a Ficom zachovali aj voliči Republiky. Voličstvo oboch strán nechápe kompromisy, je príliš radikálne, permanentne revoltujúce ba až anarchistické. Bude proti akýmkoľvek „pánom politikom“, či už zľava alebo sprava. Matoviča a Uhríka takéto voličstvo ľahko a rýchlo na silné politické pozície vynesie, no rovnako ľahko a rýchlo ich z nich môže aj zhodiť.

V oboch dominantných táboroch, ľavicovonárodnom i pravicovoeuroatlnatickom existujú isté, silou mandátov nie príliš významné strany, ktoré sa usilujú o obrusovanie hrán medzi radikálmi a ich vlastným táborom. Tie sa z času na čas prihovárajú za istú zhovievavosť voči radikálom. V prípade vládnej koalície Smeru, Hlasu a SNS je to SNS, ktorá sa pokúša byť akýmsi mostíkom pre vstup Republiky ba dokonca i KDH do ev. do súčasného vládneho zoskupenia. V prípade opozičného parlamentného tábora je to KDH, ktoré sa pokúša zmenšiť prekážky spolupráce PS, SaS a KDH s Matovičovcami. Zaiste, aj takéto tendencie sa vyskytujú. Nazdám sa však, že po včerajšom parlamentnom hlasovaní o ústave sa ev. vládna spolupráca Matovičovcov s PS/SaS stáva menej istou. Rovnako ako sa po schválení konsolidačného balíka znižuje pravdepodobnosť spolupráce Uhríkovcov so Smerom/Hlasom.

Politická mapa Slovenska sa z bipolárnej mení na aktuálne tripolárnu. Pre nezúčastneného pozorovateľa bude to, čo uvidí , asi zaujímavejšie než to, čo sledoval doposiaľ. Pre lídrov parlamentných politických táborov však bude po dianí posledných dní nájdenie partnerov do budúceho vládnutia ešte zložitejšie ako doposiaľ.