Dnes sa médiá, najmä televízie s priam škodoradostnou rozkošou venovali „už tretej havárii“ na železnici v priebehu pár týždňov. Čudná kategorizácia, pretože vykoľajenie jedného vozňa bez akýchkoľvek zranení cestujúcich nie je podľa železničiarov mimoriadna udalosť ale iba prevádzková nehoda, aké sa pri tisícoch jázd občas na železnici stávajú. Človeku sa tu chce použiť parafrázu príslovia: kto chce Ráža biť, palicu si nájde.
Zaujímavý mediálny kontrast oproti inej- štvrtkovej udalosti: uvedeniu do prevádzky 9 km diaľnice v hodnote 270 mil. eur. Na tomto počine mal bezpochyby veľké zásluhy aj minister J.Ráž. /Samozrejme aj ministri dopravy pred ním, no on vec vďaka svojej manažerskej neústupčivosti dotiahol do úspešného konca/. Nejde pritom o nejakú tú diaľnicu na maďarskej, poľskej či českej rovine ale o diaľnicu, postavenú vo veľmi ťažkom teréne úzkeho strmého a silno zalesneného údolia. Diaľnica je v mnohom raritná-napríklad výhľadom do korún stromov, množstvom mostov, estakádou a pod. Ja osobne sa už teším na to, ako sa po nej čo najskôr preveziem.
Miesto vďaky zažíva J.Ráž čudné obdobie. Keby bol paranoidný, mohol by z toho náhleho množstva udalostí na železnici usudzovať na všeličo. Na zlé úmysly, bohužiaľ nie iba zo strany opozície. Bohužiaľ, J.Ráž sa stal objektom, na ktorom si svoje nezdary chce kompenzovať šéf koaličnej strany Hlas SD, pán Šutaj Eštók. Dúfajme len, že sa jeho útoky na J.Ráža obmedzia na mediálne výstupy a neprerastú do hlbšej koaličnej krízy. Bola by to škoda. Pre J.Ráža, pre Smer, pre Hlas ale najmä pre Slovensko.
Na Slovensku neraz platí, že schopní ľudia trpia závisťou nielen od rivalov ale aj od vlastných ľudí, dokonca od najbližších členov rodiny. Na Slovensku máme talent hľadať a nachádzať na každom čo len trochu šikovnom človeku skryté negatíva. Na Slovensku máme talent „likvidovať“ úspešných ľudí. Národných dejateľov, športovcov, umelcov, podnikateľov, a samozrejme najmä politikov a vládnych úradníkov. Máme talent vyľudniť svoje dejiny ale i galériu úspešných ľudí dneška.
No čo už, takí sme boli, takí sme a mám pocit, že aj budeme. Čo s tým ? Pomohla by prevýchova či nedajbože nejaká vakcinácia ? – Úprimne povedané neviem…
Celá debata | RSS tejto debaty