zemegula

Predseda stany Dobrá voľba, ktorý sa do NRSR a následne do súčasnej vlády dostal na kandidátke Hlasu SD bol a je veľmi zlá voľba. Tento politický /ale nielen politický/ konvertita si nedá pokoj. Od začiatku mandátu koalície Smeru, Hlasu a SNS na verejnosti i v zákulisí pôsobí ako piata kolóna liberalizmu a progresivizmu.

Aktuálne sa to prejavuje v návrhoch zákonov, smerníc a rozhodnutí, ktoré rozbíjajú slovenský školský systém, postavený na tradičných slovenských kultúrnoetických a kultúrnoetnických hodnotách. Drucker zavádza do praxe tzv. školskú reformu, ktorá je v skutočnosti ŠKOLSKÁ DEFORMA.

Školskú DEFORMU pripravili ešte jeho poväčšine liberálni predchodcovia. Uvoľňuje sa v nej jednotnosť školského výchovnovzdelávacieho systému, ktorú tu v podobe konceptu „jednotnej školy“ formoval naše kedysi kvalitné školstvo. Miesto ovládnutia základných informácií, poznatkov, zručností a skúseností sa pestuje bezobsažné skupinové bavkanie /vraj „kreativita“/ a miesto pestovania kolektívnej disciplíny, vnútornej disciplíny a silnej vôle sa posilňuje egocentrizmus, teatrálnosť, neschopnosť vyrovnať sa s vlastnou omylnosťou, hyperkritičnosť voči prirodzeným autoritám, hraničiaca s aroganciou či prejavmi histriónskej osobnosti.

Drucker mlčky toleruje šírenie ideológie progresívneho liberalizmu medzi žiakmi a študentmi. Na základných a stredných školách sú voľne k dispozícii propagandistické plátky Denník N, Sme a iné pravicovoliberálne a progresivisitické tlačoviny. Do škôl prenikajú kadejaké pokrokárske mimovládky, podprahovo šíriace ideológiu LGBTI, genderizmus, ambivalentný prístup k drogám… Na druhej strane sa zmenšuje priestor pre vlasteneckú výchovu, výučbu slovenských dejín, slovenskej literatúry, vlastivedy, folklóru v hudobnej výchove a tradičných športov v rámci telesnej výchovy.

Drucker sa rád štylizuje do polohy geniálneho manažéra, odborníka na krízové riadenie a racionalizáciu. Fajn. Ibaže ktorá z inštitúcií, ktoré manažoval – a že ich bolo nemálo, sa vďaka nemu dostala z recesie do rozkvetu ? Obávam sa, že žiadna.

Jediné, v čom je Drucker dobrý, -to je zákulisný „manažment“, t.j. ovplyvňovanie chodu politickej strany či vlády z pozadia-klebetami a intrigami. Ide o „jemné“ ale vytrvalé nahlodávanie pozície politikov so silnou proslovenskou, suverenistickou a voči Bruselu zdravo kritickou orientáciou. Ide o vytrvalé útoky na politikov z SNS, z Republiky ale aj zo Smeru.

V poslednom čase to došlo až tak ďaleko, že Drucker skritizoval predsedu vlády SR -svojho priameho nadriadeného napr. za jeho postoj ku splnomocnencovi vlády pre riešenie covidu, MUDr. P. Kotlára, za jeho obranu jedného z najschopnejších ministrov -ministra dopravy J.Ráža, za jeho neochotu odvolať svojho poradcu M.Lajčáka z funkcie a pod. Drucker sa prmiérovi zahrozil, že Hlas SD /ktorého členom Drucker ani nie je/ už nebude handrou Smeru SSD. Ó aké múdre. -Nečudo, že na to dnes v parlamente zareagoval poloblázon Matovič a jeho tlupa a na miesta, kde sedia poslanci Hlasu SD poroznášali handry. Pán Drucker bravó, dopracovali ste sa k tomu, že dnes fungujete ako múza pre trnafského oného – pre Igora Matoviča.

Vrcholom rozbíjačského pôsobenia Druckera vo vládnej koalícii je jeho včerajšie vyjadrenie nesúhlasu s tým, ako sa R.Fico pozerá na udalosti z novembra 1989 a poloinvektíva, že vraj je to asi preto, že sa Fico obklopil nie najlepšími poradcami.

Druckerov útok na Fica a jeho okolie je osobitne v tomto bode, pri hodnotení udalostí z novembra 1989, doslova a do písmena SMIEŠNY. R.Fico opiera svoj názor o vlastné poznatky a životné skúsenosti. V čase puču či tzv.nežnej revolúcie mal Fico 25-26 rokov, mal titul JUDr., mal po VZS, mal vyštudované právo, mal kvalifikáciu na výkon funkcie sudcu, robil si na Ústave štátu a práva SAV vedeckú ašpirantúru, pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti…Navyše mal aj životné skúsenosti -bol ženatý. A najmä prostredníctvom svojho svokra, podpredsedu Najvyššieho súdu ČSSR videl do vecí a vedel, čo sa deje a prečo.

Naproti tomu Tomáš Drucker mal iba 11 rokov, chodil do 4-5 triedy Základnej deväťročnej školy. O dianí vo vtedajšej ČSSR vedel iba to, čo mu povedali učitelia v škole a rodičia doma. Drucker bol dieťa, a mal na udalosti novembra 1989 detské názory.

Ja mu tie jeho vtedajšie detské názory nevyčítam. Ja sa len čudujem tomu, že i dnes, keď už má 47 rokov, má v podstate tie isté detské, infantilné, z médií a zo školy osvojené názory. Vyčítam mu, že má tú drzosť kritizovať svojho nadriadeného za to, že on vidí veci vlastnými / vychádzajúc z vlastných skúseností/ očami. – A nehľadí na ne jeho “ druckerovskými“ očami, opretými o detské videnie sveta resp. o tvrdenia médií, deformovaných školských učebníc a pravicových progresívnoliberálnych politikov.

Verím, že pri zostavovaní kandidátky na najbližšie parlamentné voľby už Hlas SD so žiadnou „Dobrou“ ZLOU VOĽBOU rátať nebude. Verím, že Hlas SD rozviaže Druckerovi roky, umožní mu dať dolu sociálnodemokratickú masku a slobodne kandidovať za „pokrokové“ a „slobodomyšlienkárske“ idey Šimečkovho „Progresívneho Slovenska“. Za to, čo je jeho srdcu a jeho zmýšľaniu evidentne najbližšie.