zemegula

Včera odletel domov do USA Slovák, žijúci v Salt Lake City. Bol si pozrieť rodinu a kukol sa aj na vianočné trhy v Bratislave a vo Viedni. Nabalil si do batožiny darčeky a ťahal preč.

Nie je to môj príbuzný, ba ani priateľ. Iba ktosi ako kolega. Kolega so zaujímavým a poučným životným príbehom. Z toho, o čom sme sa rozprávali, vyberiem tri veci. Spája ich čoraz spopulárnejší americký life style, ktorý by sa dal označiť ako „do it yourself“ štýl. O čo ide ?

Po prvé, vo vidieckych oblastiach akou je aj okolie Salt Lake City je núdza o stálych obyvateľov. Mesto je orientované na sezónny a „udalostný“ turizmus. To si vyžaduje veľa pracovníkov v doprave, gastre, v rôznych službách pre turistov. Nie iba nárazovo ale aj natrvalo. Medzi domácimi Američanmi sú to neatraktívne zamestnania. Úrady sa preto snažia zaplniť diery na pracovnom trhu brigádnikmi. To ale nestačí. A tak sa aplikuje program, zameraný na pritiahnutie a stabilizáciu emigrantov, ktorí v predtrumpovskom období do USA hojne prúdili. Úrady pre nich vymysleli systém, pri ktorom si čiastočne svojpomocne, čiastočne s pomocou kontrahovaných stavebných firiem, čiastočne na báze osobných pôžičiek, čiastočne na báze grantov emigranti sami budujú jednoduchšie rodinné domčeky. Nič svetoborné – veď u nás na Slovensku sa realizuje podobný systém svojpomocného stavania jednoduchších príbytkov pre Rómov. – Aj môj kolega, emigrant zo Salt Lake City, sa práve vďaka systému dotovanej čiastočnej stavebnej svojpomoci dostal ku svojmu obydliu. V ňom bude už štrnásty rok vianocovať.

Vianocovať bude pri vianočnej jedličke, ktorú si zadováži rovnako ako domček, čiže svojpomocou. Nie, nepôjde do blízkeho lesa potajomky si jednu takú ukradnúť. Použije opäť systém „do it yourself“. Zájde na miestny úrad, zaplatí si voucher , dostane mapku lesa so znázornením miesta, kde stojí „jeho“ jedlička. Jedlička bude označená kódom, zhodným s kódom na voucheri. Keď ju identifikuje ako „svoju“, vypíli ju, naloží do auta a hybaj domov. Môj emigrant zo Salt Lake City o tomto systéme rozprával s istým nádychom pýchy,-pokiaľ som mu nepovedal, že podobný systém sa používa aj na Slovensku. Opäť v komunite Rómov. Rozdiel je iba v tom, že Rómovia si takto zadovažujú stromy na kúrenie. Legálne, ale aj ilegálne. U nás je to totiž možné aj bez voucheru, – zďaleka nemáme toľko rangerov ako v Salt Lake City.

A na koniec ešte jeden príklad „do it yourself“ po americky. V snobskej krajine, akou sú USA je už dávnejšie v móde varenie a pečenie cudzokrajných špecialít vlastnými rukami. Nič nové pod slnkom. Robí sa to aj u nás. Problémom exotických jedál a koláčov je ODKIAĽ vziať čudesné suroviny a ingrediencie, ktoré sú na to potrebné. Vlastne nejde o jeden ale o dva problémy: 1/ zohnať ich, 2/ kupovať ich iba v takom množstve, aké je potrebné. Mnohé veci do varenia a pečenia sú veru dosť drahé a to, čo z nich zvýši málokedy znovu – v každodennom varení či pečení, použijeme. Môj emigrant sa chválil, že v Salt Lake City tieto problémy riešia donáškou. Špecializované firmy vám domov dovezú všetky veci, ktoré napr. na varenie nejakého exotického nepálskeho jedla potrebujete-ale dovezú vám ich iba toľko, koľko potrebujete. Ani viac ani menej. No a samozrejme, priložia vám k tomu praktický recept, resp. návod na použitie. Vám teda nezostane iné, len sa zahrať na exotického kuchára a prípadnú návštevu šokovať vašou gazdinkovskou šikovnosťou. – Zaujímavá služba. Tu som už kolegovi zo Salt Lake City nevedel replikovať príkladom zo života našich Rómov. Je možné, že sa takáto služba ponúka aj u nás v Bratislave. Bohužiaľ, nič konkrétnejšie o nej neviem.

Ešte pár informácií o živote „môjho“ emigranta. Do USA sa dostal cez tzv. zelenú kartu. Trump predvčerom pozastavil realizáciu celosvetovej lotérie, cez ktorú sa zelenú kartu dalo vyhrať. Môj emigrant je preto na Trumpa nahnevaný. Bojí sa, aby sa od tohto opatrenia A neprikročilo aj k opatreniu B, teda k limitácii alebo úplnému zrušeniu pobytu cudzincov, vlastniacich zelenú kartu.

Ak by sa tak stalo, má „môj“ emigrant zo Salt Lake City záložné riešenie. Predá svoj svojpomocný domček /náklady naň boli niečo nad 150 tis. dolárov, no trhová cena je momentálne 750 tisíc a perspektívne možno aj milión dolárov/ a vráti sa domov na Slovensko. Tu bude poberať americký dôchodok a ako dolárový milionár si kúpi nejaký apartmán na dunajskom nábreží alebo pod Slavínom.

– Čo poviete, – „i tak še da“. Chytrá /chytrácka/ hlava, ten náš emigrant- „ta ňe ?“