zemegula

Mladý Kaliňák našiel spôsob, ako šachovať opozíciu. Udrel na jednu z bášt progresívnych liberálov, na tzv. zahraničných Slovákov. Zákonom, ktorým sa ruší možnosť, aby v parlamentných voľbách hlasovali poštou, chce docieliť aby napr. Česku žijúci, v Česku dane platiaci a českými médiami protislovensky manipulovaní slováčikovia nedeformovali politickú realitu Slovenskej republiky.

Narážka na slováčikov, žijúcich a v ČR dane platiacich v ČR nie je náhodná. Zo Slovákov, ktorí volia poštou zo zahraničia tvoria totiž českí slováčikovia 47-48%. Oni sú svojim osobnostným profilom najľahšou obeťou progresívno-liberálnej manipulácie. Prečo ? Pretože im progresívno-liberálna propaganda, podľa ktorej je v SR všetko zaostalé, drahé, nekultúrne, zlé v štýle „lebo Fico“ osobnostne vyhovuje. Poskytuje im dôvod, aby svoju emigráciu nejako SAMI PRED SEBOU zdôvodnili. Mohli by to urobiť aj odvolaním sa na vyššie mzdy, -no rozdiel vo mzdách medzi SR a ČR nie je až taký veľký ako napr. v prípade miezd v Nemecku či Británii. Slováčikovia z ČR preto musia hľadať na svoju emigráciu iné, osobnejšie motívy.

Presne v duchu agendy PS či SaS je pre českých slováčikov v SR všetko zlé. Zlé, lebo v SR sa oni sami kariérovo nepresadili, lebo doma nevedeli byť za hviezdy, zlé, lebo v SR sú zlé podmienky, zlý manažment, zlé technické vybavenie- lebo v SR je všetko jednoducho zlé, a basta. – Takéto motivácie sú aj u Slovákov žijúcich v iných krajinách, no v ČR sú najzrejmejšie.

Politizovanie o krajine, v ktorej človek nebýva, z ktorej musel odísť lebo v nej „nebol prorokom“ nie je medzi slovenskými emigrantmi nový jav. Objavuje zákonite už od čias tesne pred rozpadom Rakúsko-Uhorska. V tom čase americkí Slováci svojim záujmom a svojim vplyvom na americké vládne sily pomohli rozbiť Rakúsko-Uhorsko a vytvoriť Česko-Slovensko.

Mnohí americkí Slováci zmeny v starej vlasti podporovali z ideových ale mnohí aj z osobných kariérových dôvodov. Mysleli si, že potom, čo starý uhorský režim padol, Slováci na Slovensku čakajú iba na nich-na amerických Slovákov, aby sem prišli ako národní spasitelia a aby sa tu stali poslancami, ministrami, div že nie prezidentmi. -Lenže: sklamali sa. Žiadne významné fleky im nikto po vzniku Č-SR neponúkol. V pôvodnej vlasti im nikto neponúkol ani šance na veľký biznis. /Fleky a biznis obsadili na Slovensku „bratia“ Česi/. Americkí Slováci museli teda utrieť nos a vrátiť sa k životu a kariére v novej americkej vlasti.

Čosi podobné som mal možnosť na vlastné oči pozorovať medzi zahraničnými Slovákmi v rokoch 1989-1993. Medzi Slovákmi žijúcimi v Rakúsku, Švajčiarsku, Francúzsku, Británii …ale najmä v USA, Kanade a Austrálii boli mnohí, ktorí svojou politickou aktivitou vo vzťahu k pôvodnej vlasti Slovensku chceli pomôcť ideovo, chceli obnoviť samostatnú slovenskú štátnosť. No boli medzi nimi aj tí, čo sa z lúzerov v emigrácii chceli zmeniť na hviezdy v „zaostalej“ slovenskej vlasti. Chceli tu urobiť big business /projekt „kúpy“ Vysokých Tatier, premeny bratislavského hradu na lasvegaské casino a pod. sprostosti/ alebo sa tu chceli stať aspoň ministrami . Bratia Šťastní chceli byť dokonca prezidentmi /najprv Marián, potom Peter/. Chvalabohu, nepodarilo sa.

Psychologická analýza motivácie zahraničných Slovákov ku politickej angažovanosti na Slovensku je rôznorodá. Motivácia je ideová, nostalgická, nezištná, no je aj temnejšia, vychádzajúca z komplexov menejcennosti tých, čo sa v SR nepresadili, vyplývajúca z následných mesianistických bludov, že SR iba na nich čaká.

Motivácia môže však byť aj zištná, očakávajúca také zmeny v SR, takú novú vládu SR, ktorá im pomôže dostať sa z emigrácie v cudzine na prestížne a lukratívne miesta v starej vlasti, na Slovensku.

Zahraniční Slováci žijú v cudzine rôzne dlho. Niektorí aj desiatky rokov. Poznanie skutočnej slovenskej reality s dĺžkou pobytu za hranicami klesá. Čím dlhšie je Slovák vonku, tým viac sa odvoláva na reálie, ktoré boli v SR vtedy, keď vlasť opúšťal a ktoré už dnes môžu byť úplne, úplne iné. Sporadické kontakty s rodinou a známymi skresľovaniu slovenskej reality veľmi nepomôžu. Skôr naopak. Ešte menej pomáhajú informácie z médií. Slovenské internetové médiá sú na 95% opozične, protivládne, protismerácky profilované. Nečudo, že obrazu súčasného Slovenska nepomáhajú, skôr ho zatemňujú, démonizujú.

Suma sumarum, zahraniční Slováci nie sú podľa mňa kvalifikačne a morálne spôsobilí, aby zodpovedne volili mocenské štruktúry na Slovensku.

Pridajme k tomu aj iný dôležitý moment. Zahraniční Slováci pracujú, budujú iné krajiny, nepodieľajú sa na výstavbe Slovenska. Dane a sociálne odvody neplatia na Slovensku ale v cudzine. Slovensko nefinancujú. Nedávajú mu peniaze na jeho fungovanie. Otázkou je, prečo si teda osobujú právo na to, aby o rozdeľovaní slovenských štátnych peňazí aj oni rozhodovali ? Platí pravidlo-nedal si na to peniaze, tak o tom NEMUDRUJ !

Neplatenie daní a odvodov je hlavná príčina toho, prečo ľudia žijúci a pracujúci v zahraničí nemajú v mnohých krajinách sveta prístup k politickej aktivite v pôvodnej vlasti, najmä nemajú prístup k voľbám poslancov, prezidenta a pod.

Suma sumarum č.2: zahraniční Slováci nie sú podľa mňa politicko-ekonomicky oprávnení na to, zasahovali do modelovania mocenských štruktúr na Slovensku.

Suma sumarum č.3: Zahraniční Slováci by na Slovensku nemali byť pripustení ku žiadnym voľbám. /Bez ohľadu na to, či slovenský pas vlastnia alebo nie/.

Politici vládnej koalície si problém oprávnenosti či neoprávnenosti účasti zahraničných Slovákov na voľbách konečne všimli. Všimli si ho , lebo je tu RUMUNSKÉ MEMENTO. Zahraniční Rumuni, ako je známe, zvrátili vôľu domácich Rumunov a Rumunsku „darovali“ nerumunskú pro-západnú probruselskú vládu. O to isté sa s väčším – menším úspechom pokúsili progresívno-liberálne sily aj v Rakúsku, Nemecku, Srbsku, Česku…a chystajú sa o to isté aj v Maďarsku. – Návrh mladého Kaliňáka je prevenciou takéhoto nepekného vývoja aj na Slovensku.

Návrh sa hneď potom, čo vznikol, stal terčom zúrivých útokov strán ako Progresívne Slovensko, SaS, Demokrati, OLaNO a i. Ťažko sa im proti koaličnému návrhu bude bojovať, lebo experti na ústavné právo, medzinárodné právo a právo EU už proklamovali, že SR má plné právo zrušiť zatiaľ aspoň hlasovanie prostredníctvom poštových zásielok resp. elektronické hlasovanie. Naopak, zásada priamosti a tajnosti hlasovania je v rozpore s technikou hlasovania poštou. Volič by mal hlasovať priamo, teda osobne vo volebnej miestnosti a tajne, teda bez kontroly okolia /za plentou/. Zvyky zahraničných Slovákov posielať hlasy poštou na základe porady krajanskej komunity niekde v „slovenskej“ krčme, alebo zvyk, aby hlava rodiny poslala hlasy aj za svoju manželku,. deti a pod. je v protiklade s Ústavou SR.

Argumentácia, že veď ani napr. slepci nehlasujú úplne tajne, lebo hlasujú za plentou za pomoci pomocníkov je detinská. V prípade zahraničných Slovákov je totiž osobné a tajné hlasovanie fyzicky možné, u slepcov nie. Takáto argumentácia je nehodná dospelého človeka.

Tak či onak, koaličný návrh zákonnej úpravy volieb do NRSR je oprávnený a má šancu byť /napriek očakávaným obštrukciám opozície/ schválený. Ak by sa tak nestalo, bol by to ďalší krok do záhuby u tých koaličných strán /Hlas SD/, ktoré sa zatiaľ k návrhu vyjadrujú vlažne a vyhýbavo.

Hlasovanie na ambasádach, konzulátoch či na miestach, ktoré na to budú orgánmi SR na voľbu autorizované a špeciálne upravené, je podľa mňa iba prvý krok žiadúcim smerom. Definitívnym riešením by bolo úplné vypustenie voľby v zahraničí z volebných práv a techník v Slovenskej republike. Či vývoj pôjde aj ďalej, uvidíme po urobení prvého kroku. Dúfam, že kroku úspešného.