zemegula

Dnes pred obedom oslávila vrchnosť B.Bystrice a jej župy 81.výročie oslobodenia mesta ČERVENOU ARMÁDOU a v jej rámci aj Rumunskou armádou. Výročia nie je okrúhle a pompéznosť oslavy je preto tak trochu pozoruhodná. Asi je to tak kvôli prítomnosti prezidenta Pellegriniho, ktorý sa po čerstvej nepriateľskej mediálnej kampani proti nemu potreboval v televízii pozitívne zviditeľniť. Ak je to tak, je to v poriadku.

Čo ale nie je v poriadku, čo je škandál, ak rovno nie svinstvo, -to je fakt, že sa na oslave oslobodenia nezúčastnili tí najdôležitejší – OSLOBODITELIA samotní. Žiadalo by sa, aby to vedenie mesta na čele s primátorom vysvetlili. Boli pozvánky na slávnosť poslané všetkým rozhodujúcim krajinám bývalého ZSSR ? Áno, či nie ? Pozvaný bol veľvyslanec Ruskej federácie, teda krajiny ktorá je právnym nástupcom ZSSR a z ktorej pochádzala veľká väčšina vojakov Červenej armády-osloboditeľky ? Áno, či nie ? Bol pozvaný veľvyslanec Bieloruska, -krajiny, ktorá percentuálne v 2.sv.vojne utrpela najväčšie straty ? Áno, či nie ?

Na slávnosti sa spomedzi bývalých zväzových republík ZSSR zúčastnili iba predstavitelia Azerbajdťanu, Kazachstanu a Ukrajiny. Veľvyslanec Ukrajiny pritom dostal výsadné postavenie, akoby to bola USSR, ktorá z Kyjeva Veľkú vlasteneckú vojnu ľudu ZSSR proti Nemecku riadila. Čudné, pretože Kyjev bol po veľkú časť vojny okupovaný Nemeckom a značná časť obyvateľov Ukrajiny /Halič, Volyň…/ bojovala radoch fašistických oddielov UPA, v radoch divízie SS Galizien alebo v radoch s Nemcami kolaborujúceho žandárstva. Zdôvodňujú azda organizátori výsadné postavenie Ukrajiny na slávnosti tým, že B.Bystricu a Slovensko oslobodzovali vojská 2.ukrajinského frontu ? Ak áno, potom im gratulujem k historickej debilite. Prečo ? Pretože termín „2.ukrajinský front“ neznamená, že bol etnicky ukrajinský, ale len zemepisné umiestnenie začiatku jeho bojovej činnosti. Z etnického hľadiska boli v ňom však Ukrajinci v menšine. Väčšinu tvorili Rusi a národnosti RSFSR. Ukrajinizácia osloboditeľskej armády, ktorá sa v SR v poslednom čase rozmáha je trestuhodný zločin, nemajúci nič spoločné s históriou.

S históriou má máločo spoločné aj charakteristika účasti jednotiek Rumunskej kráľovskej armády na oslobodzovaní SR. Rumuni sa v bojoch na území dnešnej SR nezúčastňovali z vlastnej iniciatívy. Na základe kapitulácie fašistického antonescovského Rumunska boli organizačnou zložkou Červenej armády, podliehali veleniu 2.ukr.frontu ČA, mali iba taktickú samostatnosť. Čo samozrejme neznamená, že na oslobodení SR nemali zásluhu a že im za to nepatrí po´dakovanie.

Rovnako má s historickými faktami máločo spoločné aj označovanie osloboditeľskej armády ako „Sovietskej“ armády. Osloboditeľská armáda sa oficiálne volala ČERVENÁ ARMÁDA. Na Sovietsku armádu bola premenovaná až po oslobodení B.Bystrice, po oslobodení Slovenska, po ukončení Veľkej vlasteneckej vojny a 2.sv.vojny ako takej. Červená armáda sa stala Sovietskou armádou až vo FEBRUÁRI 1946.

B.Bystrica bola za socializmu považovaná za baštu ortodoxne poňatej komunistickej ideológie. Nečudo, že B.Bystricu volali Slovenská Tirana resp. PIROŠÍKOVO. Ešte aj V,Biľak vyzeral v porovnaní s vedúcim tajomníkom Stredoslovenského KV KSS V.Pirošíkom ako liberál… Zdá sa, že súčasná vrchnosť B.Bystrice a Bystrického samosprávneho kraja je rovnako oddaná platným trendom, je rovnako ortodoxná, tentokrát ortodoxne protiruská, slniečkárska, pro-banderovská a de facto proti-slovenská.

Paradoxné. V časoch obnovy štátnosti SR sa pritom celkom vážne uvažovalo, že sídlom vlády SR alebo aspoň sídlom slovenského parlamentu by mohla byť Banská Bystrica. No čo už. Aj takýto je život na Slovensku.