zemegula

Názor na tzv. česko-slovenskú vzájomnosť aký včera vyslovil v relácii na ta3 pán E.Chmelár, som tu už aj ja viackrát prezentoval. Ibaže blog je blog a živé vysielanie na dosť sledovanej spravodajskej televízii je diametrálne iné. Blog sa s ním v sile vplyvu nedá vôbec porovnávať. Preto – pán Boh vďaka Chmelárovi za to, že tú pravdu o našej česko-slovenskej blízkosti dal na pravú mieru.

O čo konkrétne ide ? Nuž o to, že mnohými tak veľmi ospevovaná česká a slovenská duchovná blízkosť je geopoliticky vzato poriadna hlúposť. S Čechmi máme síce spoločný slovanský pôvod -no my sme naň na rozdiel od Čechov hrdí, nerobíme zo seba na rozdiel od Čechov ani polovičných Germánov, ani Keltov či prepytujem Švédov. S Čechmi máme podobný jazyk,-ale taký máme napr. aj s Poliakmi, Chorvátmi či Ukrajincami a nepadáme si kvôli nemu s nimi pri každom stretnutí do náručia. Blízkosť jazyka je výsledok protestantizmu, týka sa najmä našich evanjelikov, je to kultúrny nie geneticky podmienený relikt.

Spoločné národné záujmy s Čechmi a skúsenosti so spoločným bojom za ich naplnenie sa u nás datujú od konca 19. a začiatku 20. storočia. Proces vyvrcholil našim začlenením do de facto českého štátu v rokoch 1918/9-1938/9 a potom v rokoch 1945-1992. Spája nás spoločná 67 ročná história, extrémne preceňovaná čechoslováckymi propagandistami, -až do neprirodzenej takpovediac grotesknej podoby. Preceňovaná -v minulosti i dnes, rýdzo zo zištných politicky utilitárnych dôvodov.

E.Chmelár včera správne konštatoval, že keď už máme hľadať národ resp. krajinu, s ktorou máme dlhodobé vzájomne sa ovplyvňujúce vzťahy, tak je to národ maďarský. S Maďarmi nás spájajú vyše tisícročné dejiny spolužitia v rovnakom – uhorskom- štáte. V štáte, ktorý pomáhali zakladať aj slovenskí veľmoži Hunt a Poznan. V štáte, ktorý sme spoločne budovali a bránili proti Mongolom /Tatárom/ i neskôr proti Turkom, resp. proti expanzívnemu germánskemu živlu v prvých uhorských mestách. V štáte, ktorý sme bránili proti lúpeživými novopohanským českým bratríkom a neskôr v kuruckom hnutí proti rakúsko-nemeckým Habsburgovcom. V štáte, ktorý sme spoločne bránili proti Napoleonovi či Prusom.

Áno, je pravda, že po rozšírení nacionálnych hnutí v polovici 19.stor. došlo medzi nami Slovákmi a Maďarmi k dovtedy nevídaným rozporom, rozbrojom a napokon ku ozbrojenými stretom. Táto časť našich dejín je síce intenzívne spomínaná, no z hľadiska dejín Slovákov a Slovenska ako celku tvorí v podstate rovnako dlhý čas, ako v prípade spolužitia s Čechmi /1848-1918 , teda cca 70 rokov/.

Maďarov sme ovplyvnili jazykovo i geneticky. /Samozrejme, aj oni nás/. Nečudo, preto že máme veľkú zásluhu na tvorbe asi štvrtinovej slovnej zásobe maďarčiny a na asi 35-40% podiele slovanských haploskupín v genetickej výbave Maďarov. /Samozrejme, aj vice versa/. S Maďarmi máme mnohé spoločné prvky v národnej hudbe, v ľudových tancoch, pesničkách, v rozprávkach, bájkach a povestiach, v krojoch, v ľudovej i mestskej architektúre… a v neposlednom rade samozrejme v národnej kuchyni. Dôležitá je naša emočná vrelosť -ktorá nás dosť oddeľuje od chladnej pologermánskej emocionality „bratov“ Čechov/-tu však ale treba rozlišovať medzi Čechmi a Moravanmi !/.

Prečo toto všetko včera Chmelár spomínal a prečo to dnes i ja pripomínam ? Nuž hlavne preto, lebo v súlade s teóriou geopolitiky toto všetko spoludeterminuje naše dnešné národnoštátne záujmy a našu dnešnú národnú politiku. Áno, mnoho z toho, čo nás dnes spája s Maďarskom pána V.Orbána , pramení z našej spoločnej histórie. Nie z plytkých mediálnych konšpirácií o akomsi spoločnom infikovaní sa putinovskou ideológiou resp. z infantilných úvah o osobnostnej blízkosti dvoch antidemokratických totalitárov – Fica a Orbána. Nie veru, nie. Blízkosť nášho aktuálneho politického konania má oveľa hlbšie- genetické, emočné a predovšetkým skúsenostné dejinné príčiny. Opravou poľského porekadla by sme mohli skonštatovať, že Slovák a Maďar sú „dva bratonky“ -ako do šable tak do sklenky. /Zaujímavé, že zo slovenského „brat“ si Maďari urobili slovo „barát“ = priateľ…/.

Chmelár spomína vzťahy Slovákov k Maďarom a ku Čechom v súvislosti s tým, ako veľmi rozdielne vnímame my Slováci a ako Česi súčasné politické dianie v Maďarsku. Český prístup je IMITÁCIOU BRUSELSKEJ PROTIORBÁNOVSKEJ PROPAGANDY. Nie je v ňom nič originálne české, takmer nič také, čo by vyplývalo z vlastných dejinami odskúšaných spoločných skúseností. Slovenský prístup je naopak rýdzo originálny prístup, založený na stáročnom spoločnom osude, na vzájomnej konfrontácii ale aj na spolupráci. Náš pohľad na súčasné Maďarsko a Maďarov je autentický. Je to takpovediac pohľad „znalca“.

Preto je do neba volajúca drzosť, ak náš akože „pro-orbánovský“ prístup napr. k nadchádzajúcim parlamentným voľbám v Maďarsku české médiá zlomyseľne komentujú ako „pro-putinovský“. Je drzosť non plus ultra, ak nás za naše príbuzné politické názory s Maďarmi naši „bratia“ Česi očierňujú, ak nás za to arogantne odsudzujú, ba ak nám za to v českej politickej obci a v českých médiách vulgárne nadávajú.

Preto je nielen drzosťou ale aj TUPOSŤOU našich „slovenských“ opozičných politikov a slovenských /ako inak/ opozičných médií, ak slovenskej verejnosti pri téme nastávajúcich maďarských volieb ponúkajú bruselský protiorbánovský HEJT, uvarený Kallasovou, v.d.Layenovou, -avšak servírovaný ČESKÝMI LOKAJMI Bruselu.

Tento blog je inšpirovaný dnešnou skúsenosťou s našimi moderátormi, redaktormi a dramaturgami spravodajstva a publicistiky. Verte neverte, mal som to šťastie v priebehu asi 1-2 hodín vypočuť si v SLOVENSKÝCH médiách /rozhlase a televízii/ rad radom za sebou názory na maďarské voľby od troch ČESKÝCH KOMENTÁTOROV. – Čo je už toto za hlúposť ? To u nás nemáme dosť znalcov maďarskej reality ? To nám musia náš názor na Maďarov utvárať Česi ? Tí, čo s Maďarmi nikdy nežili v spoločnom štáte /až na občasné epizódy spoločných kráľov/ – musia diktovať názory nám, ktorým Maďari robili tisícročnú spoločnosť v jednotnom štáte – v Uhorsku ?

Za mnohým, čo je na Slovensku zlé, vidím zlo, ktoré na Slovensku šíria protislovenské „slovenské“ médiá. Médiá, v ktorých sa má šancu uchytiť iba pokorný sluha bruselských a sorosovských slniečkárov. Médiá, v ktorých napriek 33 rokom od obnovy samostatnej SR stále smradí zápach čechoslovakizmu. Médiá, v ktorých vládne protificovský fanatizmus a chorobná rusofóbia. Médiá, v ktorých hlúpa mladá novinárka na TB týkajúcej sa riešia ropnej krízy vo svete položí predsedovi vlády SR ako jedinú otázku iba pseudootázku, „koľko vás pán premiér stálo prekrytie terasy vo vašom byte ?“

Nečudo, že v takýchto médiách poučujú Slovákov o Maďaroch prepytujem „bratia“ Česi.

– Neprofesionálne, neodborné, nevkusné, drzé, skrz naskrz zhnité ZLÉ médiá. – Také sú mnohé naše médiá. Otravujú spoločenskú atmosféru na tomto našom inak veľmi peknom, jarou rozvoňanom a dobrom Slovensku.