zemegula

Dnešné vystúpenie Šimečku a Mešterovej ku „kauze Decodom“ ukázalo, ako NEKVALIFIKOVANÍ sú vedúci politici PS, ako nerozumejú trhovej ekonomike, ako sú v prípade vládnutia nebezpeční nie iba pre občanov, využívajúcich sociálne benefity štátu ale aj pre zamestnancov a zamestnávateľov – pre domácich slovenských podnikateľov.

Šimečkovi a Mešterovej nejde do hlavy, že jeden a ten istý investor- podnikateľ /Roman Gejdoš a i./ môže v istej sfére podnikania skrachovať a v inom druhu podnikania úspešne napredovať. Obviňujú podnikateľov okolo p. Gejdoša, ktorí mali v krachujúcej nábytkárskej firme Decodom svoju majetkovú účasť z toho, že vo firmách pôsobiacich v oblasti e-commerce a agropodnikania akosi podozrivo až trestuhodne napredujú. Konšpirujú, že je to preto, lebo lebo si z DECODOMu uliali peniaze, lebo v Decodome nevyplatili dlžné peniaze ani zamestnancom a ani veriteľom. KRACH FIRMY NEPOVAŽUJÚ ZA PRIRODZENÝ PREJAV TRHOVEJ EKONOMIKY ale za TRESTNÝ ČIN …!

Skutočnosť, že podnikatelia ako p. Gejdoš odkupujú od skrachovaného Decodomu už nevyužívané výrobné haly a výrobné zariadenia /za trhovú cenu !/, – aby ich podnikateľsky využili v novom projekte, -považujú za podozrivé, podvodné, trestuhodné. Nič nevedia o tom, že keby takto isto zakladatelia DECODOMu v minulosti neodkupovali haly a zariadenia od bývalej socialistickej firmy – nábytkárskeho závodu MIER Topoľčany, areál pôvodného závodu Mier by zarástol kriačím, budovy by sa zmenili na rumovisko a stovky ľudí, ktorí prešli zo závodu MIER do firmy DECODOM, by v extrémnom prípade nerobili desiatky rokov v nábytkárstve /na čo mali kvalifikáciu/ ale poberali od štátu sociálne podpory.

Odkupovanie podnikateľsky použiteľného majetku skrachovanej firmy DECODOM a jeho využitie na ďalšie podnikanie -aj keď pod inou firmou a príp.v inej oblasti podnikania – TO JE PRESNE TO, ČO SA VOLÁ REŠTRUKTURALIZÁCIA. To je presne to, čo drží kapitalizmus na vzostupnej línii -aj napriek krachu neúspešných firiem. Vzťah medzi krachujúcimi a novovznikajúcimi či rozvojovými firmami je podobný, ako je to v prirodzenom prostredí lesa, – mŕtve stromy padajú k zemi a menia sa na výživný substrát, ktorý poskytuje zdroje na rýchly rast nových a mladých stromov.

Ak jedna firma skrachuje a následne jej areál začne pustnúť, lebo o jej budovy, stroje, technológie a ZAMESTNANCOV nikto nemá záujem, – to je skutočná tragédia kapitalizmu. Našťastie nie je to prípad DECODOMu. Tu jej pôvodná podnikateľská substancia nadobro nezaniká. Tu sa REŠTRUKTURALIZUJE, tu sa mení na novú podnikateľskú substanciu. Budovy, haly, stroje, zariadenia, dopravné prostriedky a dopravné trasy, ale aj pracovné spôsobilosti mnohých pôvodných zamestnancov DECODOMu dostávajú šancu aby boli využívané, aby prinášali podnikateľom nové zisky, aby prinášali štátu nové príspevky do jeho HDP a aby prinášali nové zárobkové príležitosti aj pre prepustených zamestnancov DECODOMu.

Pre podnikateľov, pre ekonómov ba aj pre študentov ekonómie, financií, podnikania a pod. sú toto známe, ba až triviálne veci. Pre „géniov“ z Progresívneho Slovenska /PS/ asi nie. Šimečka a Mešterová totiž ekonómiu neštudovali a nikdy nepodnikali. Živili sa a živia sa iba planými rečami, mimovládkarskou protivládnou deštrukciou, podozrievaním druhých od nich schopnejších a úspešnejších ľudí. Za každým podnikateľským projektom vidia zlodejinu, podvod, trestný čin. Osobitne vtedy, keď sa im kádrovaním a špicľovaním podarí v životopise podnikateľa nájsť nejaký ten -čo aj letmý, kontakt na predstaviteľov konkurujúcej politickej strany. V takýchto spojeniach /ktoré sú na malom Slovensku neodvratné/ vidia hneď korupciu a ekonomickú kriminalitu. Jednoducho čosi, čo je „fuj“…

Tak je to aj v prípade DECODOMu. Šimečka a Mešterová nehľadia na to, či podnikatelia spojení s DECODOMom postupujú legálne, v súlade so zákonom. Oni už vopred v týchto podnikateľoch vidia podvodníkov a zločincov. Ak v súkromnej či politickej rovine nejde o priaznivcov ich jedine správneho progresívneho liberalizmu alebo ak nejde o podnikateľov zo Západu či ich sluhov, – ale o občanov s kladným vzťahom k SR, hneď to posudzujú ako PREZUMPCIU VINY.

Áno, podnikanie Slovákov, bez vlastníckej väzby na západných tútorov Šimečku a Mešterovej, – to je jasný dôvod k prezumpcii viny. – Podozrievať, špiniť, démonizovať všetko slovenské, všetko normálne, -to je vzorec DNA ľudí, ktorí dnes stoja na čele Progresívneho Slovenska.

Šimečka a Mešterová chcú mať z DECODOMu novú kauzu na prekrytie skutočných podvodov a zlodejstiev, akých sa dopustila rodina M. Šimečku. Z DECODOMu chcú mať nový dôkaz o „zlodejinách“ sociálnej demokracie, či už v podaní Hlasu SD alebo Smeru SSD.

– Bohužiaľ pre nich,- to, ako veci okolo skrachovanej topoľčianskej firmy uchopili, však vytvára jasný a nespochybniteľný obraz o niečom inom. Vytvára to dôkaz o tom, že v PS pracujú nevzdelaní, nekvalifikovaní ľudia. Síce výreční a plní nenávisti a zákernosti, ale inak na vládnutie Slovensku úplne nespôsobilí, aleže úplne nespôsobilí. Nespôsobilí a nebezpeční.

-Pán Šimečka, pani Mešterová, napriek všetkému, čo tu bolo napísané, však urobili v prospech Slovákov predsa len jednu dobrú vec. – Ukázali, ako na tom sú. Ukázali, že voľba PS v najbližších voľbách, -to by bola jedna z najhorších volieb, aký by sa Slováci vo svojej histórii dopustili. Veru tak.