zemegula

Nie, nebudem písať o politikoch, nebudem kritizovať novinárov, ba ani hejtujúcich „diskutérov“. Skôr to dnes bude o priamosti a úprimnosti slovenčiny a Slovákov.

V dávnych, pradávnych časoch , keď Slováci ešte nepodliehali bruselskému imperatívu korektnosti a hovorili, čo si mysleli, označovali jeden druhého peknými prívlastkami, z ktorých sa neskôr vyvinuli dnešné priezviská. Mnoho súčasných Slovákov má šťastie, že ich predkovia boli múdri a tak po nich zdedili priezvisko Mudrík. Alebo boli dobrí a tak sa ich dnešní potomkovia volajú Dobrík. Ďalší boli pekní a tak sa ich potomkovia volajú Pekník. A ďalší boli spôsobní a tak ich sa ich prapravnuci môžu hrdiť priezviskom Slušný. Alebo im to rýchlo pálilo a tak ich nazvali Bystroň…

Slováci však neboli a nie sú iba múdri, dobrí, pekní, slušní a bystrí. Boli i takí, čo sa javili ako hlúpi a dostali do vienka prezývku, ktorá to odrážala. Ich potomkovia sa dnes podpisujú ako jedna moja spolužiačka z univerzity Anka Trubirohová. Alebo boli slabší na žalúdok a tak sa ich potomok volá Bolebruch. Alebo sa čaysto pocikávali a tak sa ich dnešný slávny potomok volá Piško. Iní moč furtom sýkali či cmorgali a tak sa ich potomok volá Cmorík. Iní pod chvíľou prdeli, čo im ale neprekážalo mať o pár storočí neskôr potomka profesora Pardela. Boli i takí, čo mali problém s parazitmi a dodnes svojim potomkom zanechali pekné priezvisko Všivák /Šivák/. Menej usilovní a neporiadni starí Slováci zanechali potomkov s pekným priezviskom Lajda.

Sú medzi nami Slovákmi aj potomkovia príslušníkov iných rás a iných národov. Napríklad herečka Cigánová, politička Cigániková, lyžiar Židek, moderátorka Judinyová, úradník Čechura, hokejista Tatar…Húfy potomkov – Murínov nám zostali po všelijakých černochoch a poločernochoch…

Naši starí dobrí slovenskí predkovia sa nehanbili za svoje vlastnosti, duševné i telesné. Hlúpi boli hlúpi, škaredí boli škaredí, lajdáci boli lajdáci…Možno im dobre nepadlo, keď ich iní ľudia pravdivo ocharakterizovali, ale brali to skôr ako dobromyseľné doberanie než ako prejav opovrhovania. Lebo vedeli, že človeka nerobí len jedna aj keď do očí bijúca vlastnosť ale súbor všelijakých iných nielen negatívnych ale aj pozitívnych charakteristík. Piško nielen pišká ale je aj vtipný, Cmorík nielen smorgá ale aj pekne spieva, Dobrík nie je vždy iba dobrý ale keď treba , vie byť aj poriadny pes…

Škaredá žena môže byť príjemná a múdra spoločníčka. Sexy krásavec môže byť riadne nekultúrne hovado. Múdry starček môže navonok vyzerať veľmi ošumelo, ba až odpudivo. Bachráč môže byť vtipný a dokáže svojich spoločníkov pri ohni zabávať nádhernými pesničkami. Poslankyňa Neveďalová je až nechutne tlstá ale keď otvorí ústa, pôsobia na vás jej reči obohacujúco. Básnik Mihálik mal kravský ksicht s nechutnými výrastkami, no jeho verše mali okúzľujúci účinok. Exprezidentka Čaputová má riadne bohaté pozadie, v tesných šatách bola často napchatí ako hurka, no spomedzi političiek jej doby patrila pre mnohých mužov medzi najpríťažlivejšie. Fico je idolom mnohých ľavicových vlastencov, no na tvári má kadečo, čo by tam plastickí chirurgovia radi nevideli.

Ak je škaredý človek urazený za to, že mu to dáte najavo, potom je nielen škaredý ale aj hlúpy. Áno, ani ja ako bloger nemusím byť pre niektorých iných ľudí symbolom mladíckej mužnosti, no nebudem do nich rúbať len preto, že mi to nekorektne a „neslušne“ dajú najavo.

Sloboda prejavu je demokratické právo. Platí nielen na politické názory ale aj na vyjadrenia týkajúce sa osôb a vecí okolo nás. Právo na slobodnú charakteristiku iného človeka, neraz dokresľujúce jeho majestát, je prirodzený súčasť demokratického fungovania občiny, občianskej pospolitosti. Zakazovanie či dokonca trestanie človeka za to, že zo svojho subjektívneho pohľadu ocharakterizuje iného človeka /bez ambície na univerzálnu platnosť/ je preto prejavom nedemokratičnosti, nespratnosti, nedostatku plurality myslenia.

Takže tak. Charakterizujme sa navzájom, rozdávajme /v dobrom !/ také či onaké značkovacie skratky, prijímajme však i rovnakú mincu od iných, neurážajme sa na smrť, keď sa nám to, čo o nás hovoria iní nepáči, -no neberme ani ich názor na nás ako smrteľne vážny ortieľ. Môžu mať kúsok pravdy, no môžu sa aj mýliť. Doberajme sa, rozdávajme humor, prijímajme humor. Berme nielen veci ale aj reči okolo nás s ľahkosťou chvíle. Lebo všetko to, čo sa okolo nás deje, je ako chvíľkový závan vetra. Teraz tu je a o chvíľu už nie je.

Všetko na tomto svete sa raz pominie. Aj pochvaly, aj komplimenty, aj kritika, aj podpichovanie sa, aj nechtiac vyslovené urážky. Všetko, čo na tomto svete odznie, má právo na slobodu vyznenia. Nestavajme sa na zadné. Nechajme to všetko slobodne plynúť. Slobodne ! Slobodne !