zemegula

Končí sa leto. Je čas pomaly bilancovať stav môjho lesa. Nuž nebolo to bohviečo. Takmer žiadne čučoriedky, brusnice či maliny. Horúčavy ich spálili ešte vo vývoji. A hríby ? Pod 900 m na Liptove iba kuriatka, modráky, suchohríby, plávky-aj to v neobvykle malom množstve. Za hríbami smerkovými /“dubákmi“/ sa bolo treba štverať k hornej hranici lesa, na tienistejšie, vlhkejšie miesta.

Vysoká zver sa nemala zle. Diviakov ale bolo menej a menej /výrazne/ bolo okolo mňa aj líšok a sojok. Ťažký rok pre týchto všežravcov.

Nuž a čo pred voľbami a tesne pri prijímaní nových zákonov novou NRSR moje milé medvede ? Spočiatku veľa krku a veľa krvi: na hystériu doplatilo zopár mladších neskúsených medvedíc s medvieďatkami, príp. aj zopár pubertálnych samcov. Zlý lesný duch Huliak a spol. ich „eliminoval“. Našťastie, Huliak sa už venuje politike, – a tej bez irónie – ROZUMIE viac ako medveďom.

Aby som Huliaka a jeho drábov nedráždil, nechal som tému /osobitne liptovských/ medveďov upadnúť trochu do zabudnutia. Oplatilo sa. Dnes mi pod oknom večer čo večer chodí moja dobrá medvedica Máša s troma urastenými medvieďatami – a po nich prichádza jeden už mamou odstavený mladý samec. Protimedvedie pogromy všetci šťastne prežili. Dokonca takto, bez verejných škandálov, prežili aj najrušnejšie turistické obdobie v rekreačnej osade so stovkami chát. Habituované medvede, vedené múdrou samicou chodili medzi chaty iba keď padol súmrak. Vtedy /alebo zavčas rána/ sa chodili napásť aj mojej ďatelinky. Teraz v rovnakom čase chodia na jarabinu, ktorá na rozdiel od iných plodov tohto roku celkom pekne zarodila.

Keď vidím rodinku už dvojmetrových medveďov a ich matku pekne pospolu, je mi dobre pri srdci. Huliaka by z nich chytil amok, no oni vedia, ako na neho. Pasci zo silážnej kukurice, nasiatej priamo pri ochrannom pásme TANAPu sa vyhýbajú, aj keď samozrejme nie úplne. Hlboko v noci si tam chodia na druhú večeru. No len čo vyjde slnko, už ležia dakde pri Belej v kyprinovej húštine. Spolu s nami ľuďmi sa usilujú prežiť horúčavy, ktoré aj na Liptove tu a tam aj dnes útočia na 30 stupňov Celzia.

Tento blog o medveďoch je tohto roku prvý a dúfam, že aj posledný. Dúfam,. že medvedia kompánia spokojne prežije aj jeseň a Pán Boh jej dožičí poriadnu zimu s množstvom snehu. Písať o tom už nebudem, – lebo zlý duch lesa Huliak má všade zvedov. Len aby nevypátral, kde ten medvedí / a aj môj/ medvedí raj je.

-Preto, -milé moje medvede, buďte tiché a rozumné ako doposiaľ. Nech sa vám darí ! Nech sa nám darí.