zemegula

Pochádza z prostredia provinčných „intelektuálov“. Mamu má psychologičku, otca riaditeľa ZŠ. Povymetal niekoľko provinčných divadiel-Martin, Nitru, Spišskú Novú Ves…Snaží sa upútať najmä vzhľadom zanedbaného provinčného bohéma, -neučesný, neoholený, rozgajdaný, budiaci dojem, že má v každom vrecku ploskačku s borovičkou, pardon s whiskou. Chváli sa, že má v hlave všelijaké nápady, ďaleko presahujúce náš malý zaprdený slovenský priestor

Len čo otvorí ústa, zakaždým pustí dajakú hlbokú „myšlienku“. V skutočnosti je to síce iba ošúchané klišé, ale vyslovené s neodolateľne hrubým mužným hlasom a „nenúteným“ pátosom provinčného povýšenca. Člena akčného výboru malomestskej elity.

Čo z tohto provinčného velikána urobilo záujmovú osobu bratislavskej kaviarne a pomohlo mu aj na flek umeleckého šéfa provinčného divadla ? Stačí si vypočuť text jeho autorského šansónu a hneď nám je všetko jasné. Z veľdiela s refrénom „My sme tu doma“ sa dozvedáme, že my Slováci sme neokrôchaná banda krpčiarov a valaškárov. Že opití chodíme po kopcoch v krojoch, zahrievame sa pri vatrách zvrchovanosti, že žijeme v nevkusných domoch, ktoré majú v zadnom dvore hnoj a odpad. No a jadrom „umeleckej“ výpovede tohto provinčného „maestra“ je hlbokomyseľná „pravda“, že my „dvojkrížoví Slováci“ sme vraj schopní vybrať si za šéfa vlády len akéhosi vyvrheľa a exkomunistického hlupáka.

Silná umelecká výpoveď, hodná medzinárodného uznania, či nie ? Výpoveď svetáka. Povedali by ste si, že je to nejaký kandidát na Nobelovu cenu z newyorskej Greenage Vilage, keď je taký úžasný…

– A pritom,verte či neverte – je to náš súkmeňovec, potomok butatóthov z Ihráča okres Žiar nad Hronom.

-Je to herec, spevák, hudobník, divadelný šéfik, režisér a občasný rečník na provinčných protivládnych mítingoch, – estét paneurópskeho významu, – na ktorého môžeme byť my odkrpčení malomestskí intelektuáli právom hrdí.

PS: Podobnosť s nejakým konkrétnym hercom a spevákom, žijúcim medzi nami, je čisto náhodná. Opísaná osoba je výsostne iba umelecká abstrakcia.