zemegula

Iba stručne. Dnes sme si v SRo vypočuli motivačný príspevok o tom, ako vo V.Británii chcú rozšíriť volebné právo pri voľbách do britského parlamentu aj pre tínedžerov vo veku 16 a 17 rokov. Vraj je to preto, aby si chlapci a dievčatá zvykli ísť volič ešte v postpubertálnom veku a vraj i preto, lebo súčasná generácia pohlavne a celkove telesne dospieva skôr, ako generácie pred ňou.

Takéto argumenty sú, s prepáčením „srandovné“. Pri občiansko-politickej zrelosti nie je predsa potrebná skorá sexualita. Pokiaľ ide o zvyk voliť, s ním to nie je ako s bicyklovaním. Dá sa osvojiť v ktoromkoľvek veku,-ak sa, pravda, človeku účasť na voľbách zdá byť zmysluplná.

Občiansko-politická zrelosť súčasnej generácie je naopak spojená s vyšším vekom, než to bolo v minulosti. Dnešná mládež dlhšie študuje, neskôr vstupuje do zamestnania, neskôr je schopná plne si na seba zarobiť, neskôr vstupuje do manželstva, neskôr má deti, neskôr býva vo svojom vlastnom byte či dome…Toto všetko sú argumenty skôr na posunutie vekovej hranice účasti vo voľbách, než na jej zníženie.

Volebné právo je vynikajúci nástroj demokracie – ale iba vtedy, keď je volič kompetentný na plnohodnotnú voľbu. Teda má potrebný občiansky rozhľad, vzdelanie, VLASTNÉ ŽIVOTNÉ SKÚSENOSTI a NESTRANNÉ OBJEKTÍVNE INFORMÁCIE. Odkiaľ ich mladý človek bez vlastných životných skúseností má vziať ? Samozrejme iba z druhej ruky, častokrát iba z médií. A o to ide-aby sa na voľbách zúčastnili mladí, médiami ľahko manipulovateľní voliči.

O vplyve nestranných informácií a vlastných skúseností boli napísané metráky odbornej literatúry z oblasti psychológie riadenia. Aj vo V.Británii je množstvo odborníkov na túto tému. Je na počudovanie, prečo SRo dal v rozhlasovej ankete slovo iba prívržencom zníženia vekovej hranice pre účasť na voľbách a nie aj odporcom, osobitne odborne kvalifikovaným oponentom.

O znížení vekovej hranice ľudí, ktorí môžu v parlamentných voľbách voliť, snívajú mnohí politici aj u nás na Slovensku. Hádajte ktorí ! Nuž samozrejme tí, ktorí sa nemôžu preukázať praktickými výsledkami svojej politiky t.j. konkrétnou robotou v prospech života bežných ľudí práce. Tí, ktorí nahrádzajú hmatateľné argumenty frázami o demokracii, slobode, právnom štáte a tzv. pokrokovosti. Tí, ktorí kŕmia neskúsených mladých ľudí novinárskymi klišé a bulvárnosťami v televíziách, rádiách, na internetových portáloch a na sociálnych sieťach.

Akéže sú to politické strany ? – Hádajte !