Samozrejme , že tzv. čistá, írečitá, rýdza etnicky a historicky výlučná slovenská kultúra neexistuje.
Samozrejme, že slovenská národná kultúra ako analógia s maďarskou, českou, nemeckou, francúzskou, talianskou, bulharskou…národnou kultúrou existuje.
Čo robí kultúru každého, teda aj slovenského národa jedinečnou a neopakovateľnou ? Nazdám sa, že je to jedinečný súbor etnogenetických čŕt, prejavujúci sa v aktívnosti, energii, činorodosti. S kultúrou ľudí, hlásiacich sa napr. ku Slovákom je to tak ako s typicky slovenským genotypom. Aj keď podľa známeho slovenského genetika Feráka jedinečne iba slovenská haploskupina neexistuje, platí, že medzi občanmi SR prevláda haploskupina R1a resp. R1a1. Táto má u nás najvyššiu frekvenciu.
Popri tejto haploskupine sa však medzi občanmi SR vyskytujú aj iné haploskupiny, napr. R1b, I1, U5, U8… a množstvo ďalších haploskupín, hoci už v menšom percente. Zmes haploskupín, vyskytujúcich sa medzi občanmi SR je pre Slovákov typická. Je na svete jedinečná. Žiaden iný národ -hoci sa vyznačuje takmer rovnakými haploskupinami ich nemá NAMIEŠANÉ presne v takom istom množstve, skladbe a časovom poradí namiešiavania, ako ich majú Slováci.
Veľmi nepresne-iba obrazne povedané, Slovákov robí Slovákmi ich jedinečne namiešaná genetická zmes. Zmes, ktorá je rýdza a írečitá práve touto jedinečnou, nikdy a nikde neopakovateľnou zmesou genetických predispozícií. Avšak pozor ! Zmes zvaná slovenskosť nie je nemenná. Naopak, v priebehu času sa mení, „mutuje“. Do národnej „zmesi“ sa dostávajú nové „ingrediencie“, niektoré staršie posilňujú, iné zoslabujú. Genetický základ slovenskosti je veľmi dynamický -no napriek tomu v jedinečnosti svojej skladby je jedinečný. Napriek pretržitosti vplyvov akoby nepretržitý.
Takto nejako je to potom aj s jedinečnou zmesou historických osudov slovenského /resp. akéhokoľvek/ národa. Hoci isté dejinné udalosti /napr. prítomnosť Keltov, Avarov, Rimanov, prechod Húnov, príchod starých Maďarov, križiacke výpravy, nápor Mongolov /Tatárov/ či Turkov, príchod nemeckých kolonistov, rozpad Rakúsko-Uhorska, nápor nemeckej „Tretej ríše“, inštalácia komunistického režimu, príchod vojsk Varšavskej zmluvy, rozpad komunistického režimu, reinštalácia kapitalizmu, obnova slovenskej štátnosti, začlenenie do euroatlantických štruktúr…a pod. udalosti neovplyvňovali iba Slovákov ale aj okolité národy – ich vplyv bol pri každom národe trochu iný.
Bol akoby inak filtrovaný či inak svetelne zalomený. -Preto je napr. pohľad Maďarov a Slovákov na Uhorsko rozdielny, práve tak ako je rozdielny pohľad Slovákov a Čechov na masarykovskú ČSR, na príchod „Rusov“ v auguste 1968, na federalizáciu a vznik Českej soc. rep. a Slovenskej soc. rep., na rozpad ČaSFR v 1992, na reinštaláciu kapitalizmu, na vstup do euroatlantických štruktúr, na boje medzi Rusmi a Ukrajincami a pod. Jednoducho povedané, aj keď sme napr. s Čechmi alebo menšinovými Maďarmi zažívali tie isté dejinné udalosti, PREŽÍVALI sme ich odlišne.
Tak, ako je slovenskosť vymedzená jedinečnosťou genetickej skladby obyvateľstva a jedinečnosťou prežívania dejinných udalostí histórie Strednej Európy, Európy či Sveta, tak je podobne jedinečnou a neopakovateľnou aj slovenská zmes kultúrnych prejavov, obradov, tradícií, obyčajov, naratívov, umeleckých a komunikačných vzorcov, vyskytujúcich sa v správaní, v nehmotných a hmotných produkciách a produktoch činnosti. Jedinečná je slovenská zmes spôsobov života a spôsobov myslenia a prežívania občanov súčasného Slovenska resp. občanov, ktorí na teritoriálne vymedzenej časti sveta dnes zvanej Slovensko žili v minulosti.
Slovenská národná kultúra je teda jedinečná ako zmes, nie ako rýdza bezprímesová entita. Táto zmes však nie je zmesou iných kultúr, nie je to akýsi multikulti mix. Je to zmes s prímesou rôznych inokultúrnych ingrediencií, no stále je to zmes s jedinečnou a nikde inde a nikdy inokedy neopakovateľnou štrukturovanosťou. Je to teda zmes typicky slovensky štrukturovaná, je to systém s originálnou genézou a exkluzívnymi črtami, nie náhodný mix inonárodných dotykov či interakcií.
Toto, čo platí pre slovenskú genetickú, historickú, kultúrnu a i. jedinečnosť, platí aj pre všetky nacionálne jedinečnosti v Európe. Tak ako neexistuje česká či maďarská kulturálna rýdzosť, neexistuje ani kulturálna rýdzosť slovenská. Na prímesovitú jedinečnosť slovenskej kultúry pôsobí prímesovitá jedinečnosť francúzskej, nemeckej, anglickej, ruskej, maďarskej, českej národnej kultúry. A slovenská prímesovitá jedinečnosť spätne pôsobí aj na ne.
Ale pozor ! Na jedinečnú slovenskú kultúru nepôsobia iba iné kultúry. Hlavným motorom vývoja slovenskej národnej kultúry nie sú multikulti interakcie, ba ani interakcie s inými národnými jedinečnými kultúrami. Hlavným motorom slovenskosti a aj jej podstatného atribútu – národnej kultúry- je JEDINEČNOSŤ ŽIVOTA SLOVÁKOV. Hlavným motorom slovenskej národnej kultúry sú každodenné udalosti v živote občanov SR: ekonomické, sociálne, politické, bezpečnostné, zdravotné, stravovacie, environmentálne, legislatívne, jazykové, urbanistické, demografické, geopolitické…a ich odraz v starej, novšej a najnovšej histórii Slovákov.
Vývoj slovenskej kultúry určujú inonárodné kultúry avšak iba v druhom rade. Vývoj slovenskej kultúry určuje /v minulosti určoval a v budúcnosti tiež bude určovať/ každodenný život Slovákov. A práve on robí aj našu dnešnú kultúru slovenskou národnou kultúrou.
– Áno, vždy ju robí „iba“ národnou kultúrou. Či už sa to niektorým čo ako svetobežným, multikulturálnym a „nadnárodným“ bezdomovcom páči alebo nepáči. Či to už niekomu veľmi kozmopolitnému, globalizujúcemu alebo internacionálnemu vyhovuje alebo nie, drvivá väčšina občanov Slovenska žije NA SLOVENSKU PO SLOVENSKY /alebo minoritne po maďarsky, rómsky…/, nie multikulturálne či internacionálne. Sú tu medzi nami, samozrejme aj svojpomocne vybudované ostrovčeky pozérskej neslovenskosti, povýšeneckej či poturčenecky pôsobiacej inonárodnosti, programového „európanstva“ či inak vymedzeného nacionálneho t.j. aj kulturálneho bezdomovectva…Žijú tu medzi nami inak, ale pokiaľ rešpektujú životné vzorce nás Slovákov, teda občianskej väčšiny a pokiaľ sú slušní, -rešpektujeme ich. Samozrejme, výnimky potvrdzujú pravidlo…
Veľká väčšina Slovákov, tak ako hovorí po slovensky, píše a číta po slovensky, -tak aj „dýcha“ po slovensky, stravuje sa po slovensky, raduje sa po slovensky, smúti po slovensky… koná po slovensky, vníma, myslí a užíva si po slovensky. A tak ako toto všetko robí prirodzene- po slovensky, – tak sa aj či už vedome, kultivovane alebo nevedomky, spontánne podieľa na vytváraní ďalších produktov a produkcií slovenskej kultúrnosti. Zúčastňuje sa na budovaní slovenskej NÁRODNEJ kultúry.
-Veľa teórie a preto kontrolná otázka: Je maľovanie mileneckých intímností dvoch homosexuálnych mužov súčasťou slovenskej národnej kultúry ? Nie, nie je. Prečo ? Pretože to po prvé vzbudzuje podozrenie, že maliar chcel iba šokovať a to najmä preto, lebo takýto druh šokantného sexnaturalizmu je momentálne módny v rámci iných kultúr.
Ale čo je dôležité, – slovenským národným umením to nie je najmä preto, lebo znázornená intímna aktivita nie je pre súčasný život veľkej časti Slovákov príznačná.
Ak by sme sa tu od večera do rána oddávali sexu á la praktiky LGBTI+, -ak by toto umenie odrážalo vnímanie, myslenie …teda život veľkej časti Slovákov, potom by sa dalo uvažovať, že i takéto dačo je súčasťou slovenskej národnej kultúry. Chvalabohu/bohužiaľ /ako chcete/ to tak ale nie je.
Preto ani onen výtvor Andreja Dúbravského, znázorňujúci láskanie istého veľmi vychyteného slovenského režiséra s mladým chlapcom, nie je /zatiaľ ?/ súčasťou súčasného slovenskej národnej kultúry. Patrí do nadnárodnej či podnárodnej ´= undergroundovej vrstvy tzv. módnej kultúry-no do slovenskej národnej kultúry nie. -So všetkými z toho plynúci finančnými a inštitučnými súvislosťami a dôsledkami.
A čím si upratal v pojmovej oblasti? ... ...
Po prvé, opäť vznikajú mnohé zvláštne finančné... ...
A čo hudobné dielo Jána Berkyho Mrenicu...? ... ...
Ale veď životom mnohých dnešných Slovákov je... ...
Žiaden don Roberto. Predseda vlády SR, ktorá... ...
Celá debata | RSS tejto debaty