zemegula

Obdivujem ministra Huliaka, že včera na ta3 dokázal „diskutovať“ s dvoma preskakujúcimi gramoplatňami. Jednou bol starostka Karlovej Vsi a druhou kádehácky poslanec NRSR.

Huliakovi oponenti evidentne prešli výcvikom konfliktnej komunikácie, t.j. riadeného škriepenia sa s politickým protivníkom. Jednou z techník, používanou v situácii nedostatku vlastných racionálnych argumentov je tzv. technika preskakujúcej gramoplatne. Podstatou techniky je odpovedať na akékoľvek vecné, faktami podložené tvrdenia protivníka stále rovnakým, pokiaľ možno jednoduchým klišé.

Na Huliakovo tvrdenie, že poštátnenie kasín prinesie SR nielen cca 150-200 mil. zisky ale aj možnosť viac kontrolovať celý priestor hazardu a obmedziť zisky polomafií, ktorí sa tam pohybujú – odpovedali dve preskakujúce gramoplatne nasledovne:

– štát nemá čo v hazarde podnikať, štát má s hazardom bojovať;

-štát vlastniaci kasína je v konflikte záujmov, lebo nemôže brať zisky z toho, čo chce v konečnom dôsledku zlikvidovať;

-štát nemôže ponúkať ľuďom hazard, ktorý ničí životy jeho občanov;

-špinavé zisky z hazardu nech si robia špinaví súkromníci a čistý štát nech sa venuje len likvidácii špinavého hazardu a tým aj likvidácii špinavých súkromníkov, ktorí hazard ovládajú;

-na reguláciu, kontrolu a elimináciu hazardu má štát špecialistov na MFSR-ak treba reguláciu posilniť, potom títo špecialisti zjavne zlyhali a treba ich nahradiť prísnejšími kontrolórmi…

Huliak sa v diskusii protivníkov mnohokrát spýtal, prečo chcú silou mocou udržať kasína v súkromných rukách a prečo fungujú ako ich lobbing. Viackrát sa ich spýtal, prečo peniaze zarobené z hazardu musia končiť vo vreckách súkromníkov a nie rukách štátu, ktorý by z týchto peňazí financoval programy na prevenciu a terapiu gamblerstva. Oponenti na to odpovedali ďalšou obľúbenou technikou, odporúčanou ich komunikačnými trénermi – odbočením na inú tému. Oponenti začali /takmer so slzami v očiach/ popisovať, ako je gamblerstvo životu nebezpečný návyk, koľkých ľudí už zruinovalo, koľkým rozbilo rodiny a koľkí si kvôli nemu siahli na život. – Túto príšernú vec chce Huliak riadiť a ešte z nej aj brať milióny. No fuj.

Absurdnosť gramoplatňovej a odbočovacej argumentácie je v tom, že Huliakovi sa vyčítalo to, proti čomu je aj on sám. Na rozdiel od gramoplatní však Huliak vie ako a z akých zdrojov vec riešiť. Hazard treba vyrvať mafiám a dať ho pod prísnu kontrolu štátu. Gamblerstvo je psychický problém. Hazardné hry sprevádzali ľudstvo od nepamäti. Hazardné hry sa pestovali, pestujú a pestovať budú po celom svete. Gambleri boli, sú a budú. Ide však o to, aby kasínové mafie gamblerstvo túžbami po ziskoch neposilňovali a nerozširovali. Kasínový mafián je nasmerovaný iba maximalizáciu svojho zisku, – bez ohľadu na spoločenský dopad hazardu na ľudí. Štát ako majiteľ prostriedkov na pestovaniu hazardu nie je orientovaný na zisk. Štát je v tomto ohľade čosi ako neziskovka. Čo z hazardu získa, to do prevencie a terapie gamblerstva vráti. Štát potrebuje vlastníctvo kasín, aby hazard lepšie reguloval a kontgroloval a zisky z hazardu použil na jeho minimalizáciu.

Áno, aj štát ako majiteľ kasína poskytuje gamblerovi nástroj na ukájanie jeho patologickej závislosti. Robí to však iba tak, aby sa gamblerstvo ako nutné zlo postupne utlmovalo. Štát podáva hazard v riadených dávkach – ako keď terapeut pri liečbe alkoholizmu antabusom podáva alkoholikom alkohol – ale v kombinácii s vecami, ktoré alkoholika od pitia alkoholu odťahujú. Podobne chce aj štátny vlastník hazardu podávať hranie v regulovaných dávkach, -po ktorých nasleduje terapia, profilaxia, preventívne programy a aktivity odkláňajúce gamblera od škodlivej činnosti k zdravej, napr. športovej a i. voľnočasovej aktivite.

Huliak sa toto všetko snažil gramoplatňovým diskutérom osvetliť a vysvetliť. No to ako keby hrach na stenu hádzal. Starostka zvýšeným hysteroidným hlasom ďalej trvala na to, že hazardné hry škodia zdraviu. Poslanec KDH ďalej trval na tom, že štát má proti hazardu bojovať a nie ho vlastniť a na ňom špinavo zarábať. Obe preskakujúce gramoplatne odmietali akékoľvek zmeny vlastníctva kasín a požadovali, aby štát hazardné hry prísne kontroloval. Postulovali mimoriadne „realistickú“ požiadavku, podľa ktorej by mala byť SR prvou krajinou na svete, kde by hazard nebol a ľudia negamblovali. /Čo sa v praxi, v ktorej už viac ako dve tretiny hazardu bežia v on line internetovom priestore, rovná vypnutiu internetu alebo likvidácií všetkých kartových a súťažných spoločenských hier…/.

Huliak na konci diskusie pochopil, s kým má do činenia. Že jeho protivníkmi nie sú racionálne sa správajúci ľudia, ale len dve trénované preskakujúce gramoplatne. A tak sa napokon už len rezignovane usmieval a mával rukou.

Demokracia je vraj diskusia. Áno, ale iba v prípade, že nediskutujete s „blbcami“ alebo preskakujúcimi gramoplatňami. V opačnom prípade je demokracia možná iba na báze rigorózneho rozhodovania a „diktátu“ zvolenej demokratickej väčšiny.