zemegula

Včera si 27 maďarských extrémistov a 30 novinárov dalo stretávku na malom námestí,-lebo na tradičných miestach demonštrácií – na SNP či Nám.slobody by sa úplne stratili. Fotoklamári z médií aj tak mali čo robiť, aby na obrázkoch vytvorili ilúziu masovosti. – ilúziu, že to bola ozajstná demonštrácia. Nebola. Bolo iba stretnutie klamárov. Klamstvo je i to, že išlo o „mladých Maďarov“. Nuž ak sú tí maďarsky hovoriaci penzisti „mladými Maďarmi“, tak aj Matuzalem bol šrác v najlepších rokoch.

Tretie a najzávažnejšie klamstvo je stelesnené v hesle podujatia. Vraj ide o protest proti princípu kolektívnej viny, obsiahnutému v Benešových dekrétoch. – Páni Maďari, v povojnovej retribúcii /vrátane dekrétov E.Beneša / nešlo o paušálne potrestanie všetkých etnických Maďarov za to, že sú Maďari. Naopak, išlo o prísne individualizovaný postih nyilasovských a horthyovských vojnových zločincov za masové vraždenie Židov, Cigánov, Slovákov, Rusínov, maďarských antifašistov a obyvateľov, nesúhlasiacich s okupáciou južného Slovenska maďarskou fašistickou armádou.

Toľkokrát spomínané konfiškácie nehnuteľného majetku sa netýkali ani polovice Maďarov. Asi 300 000 Maďarov neprišlo ani o majetok, ani neboli deportovaní či vymenení do Maďarska, ba ani neboli povolaní na práce pri rekonštrukcii vojnou zničeného Československa /najmä Sudet/. Tí čo boli povolaní na prácu do českých Sudet alebo inde, resp. čo im boli skonfiškované majetky, neboli v tom čase občanmi ČSR. Boli občanmi Maďarska, maďarské občianstvo po Viedenskej arbitráži prijali s nadšením. Rovnako tak s nadšením privítali horthyovský fašistický režim a jeho represálie voči Slovákom, Cigánom, Rómom, Rusínom a pod. Mnohí z nich boli nyilasovci, horthyovskí aktivisti, exponenti okupačného maďarského režimu, dôstojníci v horthyovskej fašistickej armáde, arizátori, maďarizátori, kolaboranti s nemeckou armádou.

Benešovými dekrétmi prišli exponenti horthyovského a szálásiovského režimu o domy a pozemky. Nedôslednosťou alebo podplácaním pracovníkov katastra sa nie všetky konfiškáty vyvlastnili. Mnohé zostali nezákonne naďalej zapísané na LV pôvodných majiteľov-kolaborantov. Mnohé potom boli predané iným občanom SR, ktorí ich bona fide užívali.

V posledných rokoch, najmä s výstavbou infraštruktúry a priemyselných objektov začal kataster dôslednejšie skúmať históriu vlastníctva parciel a iných nehnuteľností. Odhalil chyby z minulosti a zákonné konfiškáty vzal potomkom maďarských kolaborantov a zaradil do majetku SPF a i. Celkove išlo asi o tisíc prípadov, čo j však len zlomok z množstva riešených pozemkov.

Kataster urobil a robí iba to, čo mu káže zákon. Dáva do zákonného právneho stavu to, čo bolo v minulosti nezákonne opomenuté. Samozrejme, nezákonným dedičom konfiškátov a novým majiteľom, ktorí ich od nezákonných dedičov konfiškátov kúpili, sa to nepáči. A tak miesto toho, aby si škody vymáhali od predávajúcich t.j.nezákonných dedičov, nadávajú na slovenský štát, na Benešove dekréty za akože uplatňovanie princípu kolektívnej viny. Je to hrubo zavádzajúce konanie. Jedna zo základných zásad práva hovorí, že právnosť nemôže vznikať z neprávnosti. Ak raz bolo čosi nezákonne získané, potom je NEZÁKONNÝ celý následný reťazec zmien, ktoré boli na jeho základe urobené.

SR by samozrejme mohla prijať nejakú zákonnú normu, opierajúcu sa napr. o inštitút vydržania a mohla by dodatočne akceptovať individuálne prípady narábania s konfiškátmi. Otázkou je, či by to nebolo nespravodlivé voči tým dedičom konfiškátov, ktorí o ne prišli, lebo v ich prípade si kataster svoju robotu urobil svedomito. – Takýchto prípadov by nebola tisícka ale niekoľko tisíc. Takže tadiaľto cesta nevedie. Jedinou schodnou cestou je obrátiť sa individuálne, od prípadu k prípade, na súd a žiadať za kúpu v dobrej viere kúpeného konfiškátu od nezákonne predávajúcich osôb odškodné.

Maďari sa radi hrajú na ukrivdených. Vraj ich skrivodlivosť kvárila celé ich dejiny. Tak aj teraz, v súvislosti s akože Benešovými dekrétmi ronia krokodýlie slzy za to, ako im bolo po PREHRATEJ vojne oblížené. Stavajú si po obciach a mestečkách pamätníčky na konfiškácie, na povolanie na práce do Sudet, na deportácie do Maďarska a pod. Maďarskí učitelia vychovávajú dnešnú maďarskú mládež v duchu ublíženosti, jatria staré rany, zdôrazňujú krivdy. No sú pritom veľmi veľmi neobjektívni. Zabúdajú, že každý následok má svoju príčinu. Zabúdajú na Viedenskú arbitráž, zabúdajú na krivdy, ktorí spáchali Maďari na Slovákoch, čo po novembri 1938 museli z južného Slovenska utekať s malými batôžkami, len aby si zachránili holé životy. Zabúdajú na dobytčie vagóny, plné vysídlených etnických Slovákov. Zabúdajú na straty majetku, na pogromy a na vraždenie Slovákov, ktorí s vyháňaním zo svojich domovov či s maďarizáciou Slovákov, ktorí na okupovanom území zostali, – nesúhlasili.

Bohužiaľ, maďarskej neobjektívnosti, zábudlivosti na to, čo oni napáchali Slovákom, Židom, Rusínom, Cigánom počas okupácie Južného Slovenska horthyovcami a nyilasmi napomáhame i my Slováci. Naše médiá, naše úrady a naše školstvo chodí po špičkách okolo zločinov, napáchaných maďarským horthyovskými a nyilasovskými na okupovanom Južnom Slovensku. Masové vyvražďovanie Židov a Rómov dokonca podprahovo niektorí „historici“ a „publicisti“ pripisujú Tisovej SR. Židovské obete z Maďarmi okupovaného Južného Slovenska pripočítavajú k poľutovaniahodným židovským obetiam z územia SR. To je však extrémne nefér.

Ak by sme chceli postupovať reciproko ako Maďari, bolo by južné Slovensko posiate pamätníkmi maďarskej okupačnej zlovôle. Učebnice slovenskej histórie by boli obťažkané smutnými historkami nenávistných útokov maďarských fašistov na Židov, na Slovákov, na Rusínov, na Rómov a na maďarských antifašistov. Bohužiaľ, nič také sa nedeje. Slovenské autority skrývajú pred neprávosťami Maďarov voči Slovákom hlavu do piesku. Boja sa ? Hanbia sa za tvrdší prístup ? Ustupujú pred maďarským extrémizmom. Taktizujú kvôli tomu, aby neublížili priateľovi Orbánovi ? Prečo ? Dokedy ? Kam sa až dajú zatlačiť ?

-Áno , celá vec je účelovo rozohraná preto, aby progresívci, liberáli, sorosovskí slniečkári vyhrali blížiace sa maďarské voľby nad V.Orbánom, kooperujúcim so SR. To ale neznamená, že tu dovolíme maďarským iredentistom, neofašistom a extrémistom po Bratislave hvízdať. To neznamená, že je dobré, aby sme im „takticky“ ustupovali. -Takýto spôsob myslenia a konania je pre národné záujmy Slovákov a štátnosť Slovenska mimoriadne nebezpečný. – Slovenskí politici, slovenské OČTK – budíček ! Zobuďte sa, kým nebude neskoro !