Mladý Kaliňák našiel spôsob, ako šachovať opozíciu. Udrel na jednu z bášt progresívnych liberálov, na tzv. zahraničných Slovákov. Zákonom, ktorým sa ruší možnosť, aby v parlamentných voľbách hlasovali poštou, chce docieliť aby napr. Česku žijúci, v Česku dane platiaci a českými médiami protislovensky manipulovaní slováčikovia nedeformovali politickú realitu Slovenskej republiky.
Narážka na slováčikov, žijúcich a v ČR dane platiacich v ČR nie je náhodná. Zo Slovákov, ktorí volia poštou zo zahraničia tvoria totiž českí slováčikovia 47-48%. Oni sú svojim osobnostným profilom najľahšou obeťou progresívno-liberálnej manipulácie. Prečo ? Pretože im progresívno-liberálna propaganda, podľa ktorej je v SR všetko zaostalé, drahé, nekultúrne, zlé v štýle „lebo Fico“ osobnostne vyhovuje. Poskytuje im dôvod, aby svoju emigráciu nejako SAMI PRED SEBOU zdôvodnili. Mohli by to urobiť aj odvolaním sa na vyššie mzdy, -no rozdiel vo mzdách medzi SR a ČR nie je až taký veľký ako napr. v prípade miezd v Nemecku či Británii. Slováčikovia z ČR preto musia hľadať na svoju emigráciu iné, osobnejšie motívy.
Presne v duchu agendy PS či SaS je pre českých slováčikov v SR všetko zlé. Zlé, lebo v SR sa oni sami kariérovo nepresadili, lebo doma nevedeli byť za hviezdy, zlé, lebo v SR sú zlé podmienky, zlý manažment, zlé technické vybavenie- lebo v SR je všetko jednoducho zlé, a basta. – Takéto motivácie sú aj u Slovákov žijúcich v iných krajinách, no v ČR sú najzrejmejšie.
Politizovanie o krajine, v ktorej človek nebýva, z ktorej musel odísť lebo v nej „nebol prorokom“ nie je medzi slovenskými emigrantmi nový jav. Objavuje zákonite už od čias tesne pred rozpadom Rakúsko-Uhorska. V tom čase americkí Slováci svojim záujmom a svojim vplyvom na americké vládne sily pomohli rozbiť Rakúsko-Uhorsko a vytvoriť Česko-Slovensko.
Mnohí americkí Slováci zmeny v starej vlasti podporovali z ideových ale mnohí aj z osobných kariérových dôvodov. Mysleli si, že potom, čo starý uhorský režim padol, Slováci na Slovensku čakajú iba na nich-na amerických Slovákov, aby sem prišli ako národní spasitelia a aby sa tu stali poslancami, ministrami, div že nie prezidentmi. -Lenže: sklamali sa. Žiadne významné fleky im nikto po vzniku Č-SR neponúkol. V pôvodnej vlasti im nikto neponúkol ani šance na veľký biznis. /Fleky a biznis obsadili na Slovensku „bratia“ Česi/. Americkí Slováci museli teda utrieť nos a vrátiť sa k životu a kariére v novej americkej vlasti.
Čosi podobné som mal možnosť na vlastné oči pozorovať medzi zahraničnými Slovákmi v rokoch 1989-1993. Medzi Slovákmi žijúcimi v Rakúsku, Švajčiarsku, Francúzsku, Británii …ale najmä v USA, Kanade a Austrálii boli mnohí, ktorí svojou politickou aktivitou vo vzťahu k pôvodnej vlasti Slovensku chceli pomôcť ideovo, chceli obnoviť samostatnú slovenskú štátnosť. No boli medzi nimi aj tí, čo sa z lúzerov v emigrácii chceli zmeniť na hviezdy v „zaostalej“ slovenskej vlasti. Chceli tu urobiť big business /projekt „kúpy“ Vysokých Tatier, premeny bratislavského hradu na lasvegaské casino a pod. sprostosti/ alebo sa tu chceli stať aspoň ministrami . Bratia Šťastní chceli byť dokonca prezidentmi /najprv Marián, potom Peter/. Chvalabohu, nepodarilo sa.
Psychologická analýza motivácie zahraničných Slovákov ku politickej angažovanosti na Slovensku je rôznorodá. Motivácia je ideová, nostalgická, nezištná, no je aj temnejšia, vychádzajúca z komplexov menejcennosti tých, čo sa v SR nepresadili, vyplývajúca z následných mesianistických bludov, že SR iba na nich čaká.
Motivácia môže však byť aj zištná, očakávajúca také zmeny v SR, takú novú vládu SR, ktorá im pomôže dostať sa z emigrácie v cudzine na prestížne a lukratívne miesta v starej vlasti, na Slovensku.
Zahraniční Slováci žijú v cudzine rôzne dlho. Niektorí aj desiatky rokov. Poznanie skutočnej slovenskej reality s dĺžkou pobytu za hranicami klesá. Čím dlhšie je Slovák vonku, tým viac sa odvoláva na reálie, ktoré boli v SR vtedy, keď vlasť opúšťal a ktoré už dnes môžu byť úplne, úplne iné. Sporadické kontakty s rodinou a známymi skresľovaniu slovenskej reality veľmi nepomôžu. Skôr naopak. Ešte menej pomáhajú informácie z médií. Slovenské internetové médiá sú na 95% opozične, protivládne, protismerácky profilované. Nečudo, že obrazu súčasného Slovenska nepomáhajú, skôr ho zatemňujú, démonizujú.
Suma sumarum, zahraniční Slováci nie sú podľa mňa kvalifikačne a morálne spôsobilí, aby zodpovedne volili mocenské štruktúry na Slovensku.
Pridajme k tomu aj iný dôležitý moment. Zahraniční Slováci pracujú, budujú iné krajiny, nepodieľajú sa na výstavbe Slovenska. Dane a sociálne odvody neplatia na Slovensku ale v cudzine. Slovensko nefinancujú. Nedávajú mu peniaze na jeho fungovanie. Otázkou je, prečo si teda osobujú právo na to, aby o rozdeľovaní slovenských štátnych peňazí aj oni rozhodovali ? Platí pravidlo-nedal si na to peniaze, tak o tom NEMUDRUJ !
Neplatenie daní a odvodov je hlavná príčina toho, prečo ľudia žijúci a pracujúci v zahraničí nemajú v mnohých krajinách sveta prístup k politickej aktivite v pôvodnej vlasti, najmä nemajú prístup k voľbám poslancov, prezidenta a pod.
Suma sumarum č.2: zahraniční Slováci nie sú podľa mňa politicko-ekonomicky oprávnení na to, zasahovali do modelovania mocenských štruktúr na Slovensku.
Suma sumarum č.3: Zahraniční Slováci by na Slovensku nemali byť pripustení ku žiadnym voľbám. /Bez ohľadu na to, či slovenský pas vlastnia alebo nie/.
Politici vládnej koalície si problém oprávnenosti či neoprávnenosti účasti zahraničných Slovákov na voľbách konečne všimli. Všimli si ho , lebo je tu RUMUNSKÉ MEMENTO. Zahraniční Rumuni, ako je známe, zvrátili vôľu domácich Rumunov a Rumunsku „darovali“ nerumunskú pro-západnú probruselskú vládu. O to isté sa s väčším – menším úspechom pokúsili progresívno-liberálne sily aj v Rakúsku, Nemecku, Srbsku, Česku…a chystajú sa o to isté aj v Maďarsku. – Návrh mladého Kaliňáka je prevenciou takéhoto nepekného vývoja aj na Slovensku.
Návrh sa hneď potom, čo vznikol, stal terčom zúrivých útokov strán ako Progresívne Slovensko, SaS, Demokrati, OLaNO a i. Ťažko sa im proti koaličnému návrhu bude bojovať, lebo experti na ústavné právo, medzinárodné právo a právo EU už proklamovali, že SR má plné právo zrušiť zatiaľ aspoň hlasovanie prostredníctvom poštových zásielok resp. elektronické hlasovanie. Naopak, zásada priamosti a tajnosti hlasovania je v rozpore s technikou hlasovania poštou. Volič by mal hlasovať priamo, teda osobne vo volebnej miestnosti a tajne, teda bez kontroly okolia /za plentou/. Zvyky zahraničných Slovákov posielať hlasy poštou na základe porady krajanskej komunity niekde v „slovenskej“ krčme, alebo zvyk, aby hlava rodiny poslala hlasy aj za svoju manželku,. deti a pod. je v protiklade s Ústavou SR.
Argumentácia, že veď ani napr. slepci nehlasujú úplne tajne, lebo hlasujú za plentou za pomoci pomocníkov je detinská. V prípade zahraničných Slovákov je totiž osobné a tajné hlasovanie fyzicky možné, u slepcov nie. Takáto argumentácia je nehodná dospelého človeka.
Tak či onak, koaličný návrh zákonnej úpravy volieb do NRSR je oprávnený a má šancu byť /napriek očakávaným obštrukciám opozície/ schválený. Ak by sa tak nestalo, bol by to ďalší krok do záhuby u tých koaličných strán /Hlas SD/, ktoré sa zatiaľ k návrhu vyjadrujú vlažne a vyhýbavo.
Hlasovanie na ambasádach, konzulátoch či na miestach, ktoré na to budú orgánmi SR na voľbu autorizované a špeciálne upravené, je podľa mňa iba prvý krok žiadúcim smerom. Definitívnym riešením by bolo úplné vypustenie voľby v zahraničí z volebných práv a techník v Slovenskej republike. Či vývoj pôjde aj ďalej, uvidíme po urobení prvého kroku. Dúfam, že kroku úspešného.


čestným voličom by malo záležať na tom, aby... ...
boja sa tí SMERáci, že slovač, čo v zahraničí... ...
Nový troll a hned aj skončíš , je to nahlásené... ...
Konečne sa niekto ozval a povedal to čo si... ...
Moje deti pre tento štát urobili viac ako... ...
Celá debata | RSS tejto debaty