zemegula

Včera som išiel do postele v dobrej nálade. Ema Zapletalová z Nitry prebehla trať s prekážkami bez chyby a vyhrala. Paráda. Dúfajme, že jej to ešte dlho bude dobre bežať.

Na víťazstve majú veľký podiel nie iba jej fyzické predpoklady, tréner a dôvera slovenského atletického zväzu ale aj schopnosť preskočiť psychické prekážky, ktoré u Emy vznikli v jej mysli po tom, čo za 3 roky prekonala 4 únavové zlomeniny z extrémneho tréningu a pretekania.

Ema však úspešne prekonala ešte jednu prekážku. Dosť náročnú, -v partnerskom súžití. Dokázala si svojou povahou získať takého životného partnera, ktorý sa kvôli nej vzdal vlastnej športovej kariéry. Prestal športovať a začal zarábať na to, aby si Ema mala začo dovoliť platiť drahého holandského trénera a drahé tréningy v zahraničí.

A napokon sa Eme podarilo /zatiaľ…/ aj to na Slovensku dakedy najťažšie, -prekonať závisť ľudí zo svojho športového ale aj širšieho spoločenského prostredia. Ema má športové úspechy už dlhší čas. Darí sa jej vyhýbať politizácii úspechov, darí sa jej zatínať zuby, keď ju okolie finančne príliš nepodporuje. Za nedostatok peňazí /na rozdiel od iných hviezd slovenského ženského športu/ neohovára hneď štát a jeho vládu…

Našťastie, Ema svojim naturelom dokáže tieto úspechy prezentovať tak, aby jej kolegovia a ostatní Slováci príliš nezávideli, aby svoím povrchným politizovaním nerozdeľovala národ, – a aby jej ľudia, -keď už nemôžu pomôcť, – tak aspoň nepodrážali nohy.

Ema to zatiaľ športovo i spoločensky zvláda. Držme jej palce aj naďalej. Lebo prekážok, ktoré ju v živote čakajú, bude ešte neúrekom.

Bohužiaľ v našom živote sú aj prekážky oveľa väčšie, než tie, čo v Birminghame popreskakovala Ema Zapletalová. Medzi tie priam fatálne patrí napr. choroba. No a terminálnou prekážkou aj pre toho najlepšieho bežca životom – je smrť…

Smrť v tomto čase skočila do cesty a definitívne ukončila život ďalšej VEĽKEJ SLOVENKE, všenárodnej umelkyni, všenárodnej speváčke, etnografke, redaktorke a spoločenskej činiteľke DARINE LAŠČIAKOVEJ. Diva slovenskej národnej /nie iba ľudovej ale NÁRODNEJ/ hudby od nás odišla vo veku 94 rokov.

Žila múdro a tak nečudo, že sa dožila až takéhoto MÚDREHO VEKU. Žila v súlade so svojim kresťanským katolíckym Pánom Bohom, žila v súlade s požiadavkami svojej náročnej umeleckej i odbornej práce. Žila v súlade s výzvami svojho spoločenského prostredia. Umeleckú a odbornú kariéru prežila z dvoch tretín v časoch socializmu. Napriek údajnej „komunistickej totalite“ dokázala sa súčasne stýkať so svojim Bohom, s katolíckymi kňazmi ale aj so súdruhom Petrom Colotkom /krajanom z Oravy/ a ďalšími predstaviteľmi režimu, ktorý jej dal šancu vyštudovať. odborne pracovať, vystupovať na verejnosti a tešiť svojim umením všetkých Slovákov dobrej vôle.

Raz darmo, kto vie, ten vie. ZA KAŽDÉHO REŽIMU. Výnimočné umelecké osobnosti dokážu svojim kumštom umravniť aj tých najväčších ignorantov a zjednotiť v obdive aj ľudí s inak veľmi odlišnými hodnotami, politickými postojmi a spôsobmi žitia. Darina Laščiaková bola presne taká – veľká „kumštárka“, veľká zjednocovateľka, spoločná menovateľka neraz vnútorne veľmi rozbitého slovenského národa.

Darina Laščiaková bola taká. Bola to národná zjednocovateľka. Bola to celonárodná SLOVENSKÁ PÝCHA.

Čas sa však naplnil aj pre pani Darinu Laščiakovú. Prišiel okamih, keď si už naposledy aj sama sebe musela potichu zanôtiť poslednú melódiu. – „ZBOHOM OSTÁVAJTE „DARINKINE“ PRAHY“…

Veľká PANI Darina Laščiaková – ďakujeme, že sme pri vás žili a užívali si naživo vaše umenie. ĎAKUJEME.