zemegula

KAŽDÉMU, ČO MU PATRÍ…

Kedysi rozsiahla britská koloniálna ríša sa v Karibiku scvrkla na Kajmanské ostrovy, Anguillu, Montserrat, Turks & Caicos, Bermudy a Britské Panenské ostrovy /štyri veľké: Tortola, Virgin Gordu, Jost van Dyke, Anegadu a asi 50 menších ostrovčekov, z ktorých je 11 obývaných napr. ostrov Mosquito, kde majú súkromné rezidencie najbohatšie celebrity Západného sveta/. Spoločným znakom tohto britského mini-impéria sú prísne strážené súkromné tropické raje pre VIP, daňové raje pre oligarchov zo Západu i Východu, desiatky jachtklubov a golfových ihrísk a bungalovov s polihujúcimi mulatmi a mulatkami.

Na niektorých z týchto ostrovov sme boli /Bermudy, Kajmany, Anguilla, Tortola/, iné sme iba videli z opodiaľ. Britské panenské ostrovy sú totiž dosť blízko seba a tak nie je problém vidieť napr. z vyhliadky na Tortole aspoň tri-štyri z nich. Z diaľky budia dojem, akoby tvorili jeden členitý ostrov s množstvom polostrovov a zálivov.

Bermudám sme venovali samostatnú kapitolu. Montserrat, zničený výbuchom sopky a v podstate neobývaný sme spomenuli v súvislosti s výstupom na sopku na ostrove St.Kitts. Ostrovy ako Turks & Caicos, Jost van Dyke, Virgin Gorda sú v itinerároch malých výletných lodí a plachetníc. Bohužiaľ, ešte na ne v našich cestovateľských plánoch neprišiel čas.

Ostrov ANEGADA je malou záhadou. Výletné lode sa mu vyhýbajú, hoci je pomerne veľký /32 km2, druhý najväčší spomedzi Britských panenských ostrovov/. Vieme o ňom, že je jediný z Britských panenských ostrovov, ktorý je vápencovo-korálový a plochý /max.výška okolo 9 m.n.m./. Trpí na nedostatok pitnej vody, preto nečudo, že na ňom žije iba 285 ľudí v jedinej aglomerácii, ktorý príznačne volajú The Settlement=Osada. Názov ostrova je zo španielskeho výrazu „zaplavená zem“. Počas hurikánov a tsunami sa tu zrejme napĺňa porekadlo „nomen-omen“.

Ostrov žije z turizmu – zo služieb pre stovky jachtárov, ktorí ostrov v priebehu roka navštívia ako kuriozitu. Pre nich ostrovania istý čas zadovážili a a ozdobovali najvyšší vianočný stromček v Karibiku. Okrem ferry trikrát do týždňa sa dá na ostrov dostať iba malými lietadlami na provizórne poľné letisko. Domáci rybári pre záujemcov organizujú tiež rybačku na otvorenom mori a potápanie spojené s lovom lobsterov. Neďaleko ostrova je veľký tzv.podkovový korálový ríf. Sťažuje navigáciu. To je dôvod, prečo sa ostrovu väčšie lode vyhýbajú. Ale je to tiež dôvod, prečo je ríf obľúbeným miestom hlbinných potápačov a lovcov pokladov; o zábavu sa im tu stará vyše stovka stroskotaných lodí na pomerne malom území.

V slaných močiaroch žijú stovky plameniakov. Na súši leguány a korytnačky a na útesoch špecifické druhy lobstera. Polovicu pobrežia ostrova pokrývajú husté mangrovové porasty. Oni tlmia ničivý účinok častý hurikánov. Pred silnými hurikánmi sa obyvatelia zvyknú evakuovať na blízky ostrova Tortola, alebo sa presunú aspoň na jeho severnú stranu, ktorá býva kvôli ochrannej funkcii korálovej bariéry a mangrovníkov viac chránená.

-Čo poviete-zaujímavý ostrov, že ?! Veľmi nás to naň láka. Dúfame, že nám ešte boh dá trochu času, aby sme sa tam pozreli. A ak nie,-choďte tam aspoň vy a potom nám odkážte, ako bolo.

ANGUILLA

Anguilla je ostrov v tvare úhora /odtiaľ má aj meno/; má 91 km2 a populáciu okolo 15 tisíc ľudí /85% černochov, 3,5% belochov a ostatok sú miešanci/. Hlavné mesto sa volá The Valley/1500 obyvateľov/. Ostrov je korálového pôvodu a dosť plochý. Keď sme ho navštívili, zaujali nás takmer všade tabuľky, varujúce pred nebezpečenstvom tsunami.

Na ostrove sme strávili celý deń plážovaním na veľmi čistej a dobre vybavenej pláži Meads Bay Beach /opaľovanie, plávanie, šnorcheľovanie/.

Poobede sme plážovanie spestrili pešími potulkami po okolí. V zeleni stromov, krov a mangrovníkov, popri kvalitných asfaltkách je množstvo malých hotelov a víl, ponúkajúcich ubytovanie pre solventnejšiu klientelu. Pozreli sme sa do jedného z týchto hotelíkov a boli sme prekvapení pokojom, komfortným vybavením a kvalitnou na plody mora orientovanou stravou. Ostrov je správny „hajdevej“ pre ľudí, ktorých tváre sú v ich domovine príliš známe, aby mohli žiť v skutočnom súkromí.

Ostrovná ekonomika sa opiera o turizmus a rybolov. Viac ľudí, než je celá populácia Anguilly emigrovalo z ostrova do USA a Veľkej Británie a ich financie zasielané domov príbuzným citeľne zvyšujú i tak solídnu životnú ´úroveň.

Anguilla je fajn. Ak máte dosť peňazí, môžete sa na nej zašiť tak, ako málokde na svete.

TORTOLA

Tortola je opak tichej a pokojnej Anguilly. Tortola je hlučná, vyzývavá, hustejšie zabývaná, ponúkajúca rôzne atrakcie a pokušenia. Je hornatá, členitá, s množstvom pôvabných zálivov, prístavov jácht, kopcov s rozhľadňami a živou kreolskou ale aj bielou populáciou.

Ostrov má rozlohu 55,7 km2 a populáciu cca 25 tisíc obyvateľov. V hlavnom meste Road Town žije asi 20 tisíc obyvateľov. Road Town má veľmi reprezentatívne centrum a prístav. Sú tu moderné firemné a administratívne budovy, postavené v modernistickom a postmodernom slohu. Sklo, hliník, klimatizácia, široké cesty a chodníky, palmy a kvety. Nie je to útulné, ale zato čisté, civilizované, minimalisticky prehľadné.

Na Tortolu sme prišli ako väčšina turistov výletnou loďou a strávili na nej pár príjemných hodín. Aby sme ostrov za krátky čas pobytu poznali čo najlepšie, kúpili sme si okružnú jazdu po ňom a po jeho najväčších atrakciách.

Začali a končili sme v spomenutom hlavnom meste Road Town, ponúkajúcom atmosféru modernosti. Cesta z Road Townu nás najskôr zaviedla do kopcov. Cestou sme obdivovali, na akých krkolomných miestach si tu milovníci Karibiku dokázali postaviť svoje vily a bungalovy. Zamýšľali sme sa, odkiaľ majú vodu, ako riešia kanalizáciu a dopravu objemnejších vecí do domu. Dakedy sa nám zdal byť zázrak, že k domom potiahli elektrinu a akú takú cestu.

Cesta do kopcov končila pri modernej rozhľadni corbusierovského typu. Z vrchu bolo vidieť nielen ostrov Tortola ale aj susedné ostrovy. V mori pod nami bola spleť zálivov, polostrovov, malých ostrovčekov, pláží a útesov, rozkladajúca sa v azúrovo-tyrkysových vlnách mora a skrytá v zeleni palmových a mahagonovníkových lesíkov.

Rozhľadňa bola súčasťou malého hotela. Od neho viedli po hrebeni kopcov turistické pešie trasy s kopou väčších či menších atrakcií. Na informačných tabuliach boli nafotené a popísané živočíchy a rastlinstvo, čo sa cestou dá uvidieť. Zišli sme do vnútra hotela, kde bol okrem reštaurácie aj malý obchod so suvenírmi. Majiteľom obchodu bol Brit z Walesu. Dali sme sa s ním do reči. Prezradil nám, že bol kedysi profesionálnym vojakom ale aj polárnikom na britskej polárnej stanici v Antarktíde. Počas viacerých pobytov na tomto najstudenšom kontinente prežil spolu 12 a pol roka života. Keď odišiel do dôchodku, rozhodol sa spomienky na tuhé zimy a sociálnu izolovanosť prebiť zážitkami z diametrálne iného sveta. Získal obchod v tomto hoteli uprostred tropického raja a už šesť rokov tu predáva a stretáva sa dennodenne s inými zaujímavými ľuďmi. Chlapík bol nízky, šťúply, ryšavý a pehavý. Oblečený v bermudách vojenského strihu. Mal však živé oči a zvedavý pohľad človeka, ktoré využíva svoj život, aby sa DOZVEDEL. Hneď sme si spolu porozumeli. Sme radi, že aj na Tortole máme svojho človeka.

Z kopca sme sa serpentínami spustili naspäť dolu k moru. Avšak z druhej strany ostrova. Došli sme ku priam rozprávkovo malebnému malému prístavu „Soper s Hole Wharf & Marina“. Kotvilo v ňom množstvo súkromných jácht a plachetníc. Okolo prístavu boli vkusné drevené, pestrofarebné domčeky, postavené v modernom štýle. V domčekoch obchodíky so suvenírmi, s potravinami, so športovými a vodáckymi potrebami a reštaurácie s terasami, ponúkajúcimi nielen lákavé menu ale aj perfektné výhľady na život v prístave. Prístav slúži ako oddychová a zásobovacia základňa pre jachty a plachetnice, podnikajúce privátne plavby po britských a amerických Panenských ostrovoch. Nádherné miesto. Odporúčame ísť si to tam pozrieť každému, kto sa dostane na návštevu Tortoly. Nie je to však typický Karibik. Je to nadpriemer . Čosi extra.

Poslednou zastávkou okruhu po Tortole bola pláž Long Beach a Nigel s Boom Boom Bar & Grill. Pláží s takýmto názvom je na svete veľa a na rôznych miestach našej Zeme. Táto pláž je však čímsi jedinečná. Je na nej zopár štylizovaných akože rybárskych drevených, pestro pomaľovaných búd, slúžiacich ako obchody so suvenírmi, bary, reštaurácie a diskotékové kluby. Na drevených stenách a plotoch Boom Boom Baru viseli kadejaké plagáty a papiere. Na nich nápisy, kvietky, srdiečka, odkazy a výzvy. A pri papieroch na šnúrach viali podprsenky a dámske nohavičky. Zjavne už párkrát použité. Niektoré nohavičky a podprsenky mali mini-mini rozmery, iné naopak: nohavičky boli riadne bombardiaky a aj podprsenky mali gigantické rozmery. Svoje vemená by do nich hravo strčila aj susedova Malina.

Sprievodca nám so šibalským úsmevom porozprával príbeh o pôvode a zmysle tejto nohavičkovo-podprsenkovej výzdoby. Jednoducho-ide o trofeje, ktorými sa tu pýšia miestni kreolskí lovci ženských sŕdc, či skôr iných častí ženského tela. Pláže na Britských Panenských ostrovoch sú celosvetovo známa veselými diskotékami, kam chodia zábavychtivé ženy a dievčatá z celého sveta, najmä však z USA, Veľkej Británie, Holandska, Nemecka a Škandinávie, aby si tu zatancovali, vypili a potom aj užili s mladými, urastenými kreolmi, pokiaľ možno čo najdlhšie a čo najviac. Kreolskí fešáci za to, že sú turistkám po vôli a urobia im, čo im vidia na očiach, nič nechcú. -Okrem trofejnej spodnej bielizne. Tá potom slúži miestnym mládencom ako dôkaz ich mačizmu a reklama pri ponuke služieb ďalším klientkam.

Bujaré „noci lásky“ sa tu pôvodne konali pravidelne v istom období roka /ako u nás v noci na svätého Jána/ a iba pre miestnych mužov a ženy. Neskôr sa pridalo pár turistiek a z lokálnych orgií sa stala každomesačná záležitosť pri splne mesiaca. Informácie o tom bežia na internete, na sociálnych sieťach. Ako kuriozita sa to uvádza v bedekroch a cestopisoch.

Nemohli sme si nechať ujsť príležitosť, aby sme tu o tom aj my trochu popísali. Samozrejme, pri všetkej slušnosti. /PS: Ak sa vaša „stará“ vráti domov z Karibiku, overte si, či priniesla v batožine naspäť všetku svoju spodnú bielizeň…/.

KAJMANY

Kajmanské ostrovy nepatria do rámca Britských panenských ostrovov. Sú však rovnako ako oni – „zámorským územím Veľkej Británie“. Briti sa tu hrajú čudnú ale priehľadnú hru na autonómiu a integritu. V oblastiach, kde to Briti považujú za osudovo dôležité /obrana, zahraničná politika, anglo-americké vojenské základne/ sú kajmany neoddeliteľnou súčasťou Británie. V oblastiach, kde je to pre britských finančníkov výhodné, zdôrazňujú Briti naopak veľkú samostatnosť, autonómiu a zvrchovanosť kajmanského daňového systému a pravidiel fungovnia biznisu a kajmanských bánk a poisťovní. Kajmany sú tak síce súčasťou Veľkej Británie, chváliacej sa striktným a právne dokonalým konzervatívnym bankovým a daňovým systémom, no zároveň sú najznámejším svetovým DAŇOVÝM RAJOM. Sú svetovým centrom finančných špekulantov, daňových podvodníkov, oligarchov na pomedzí legality alebo regulárnych bossov podsvetia.

Kajmanské ostrovy tvorí Veľký a Malý Kajman a maličký Cayman Brac. Majú 259 km2 a cca 40 tisíc obyvateľov. Najväčšiu časť populácie tvoria mulati /50%/. Zaujímavý je relatívne vysoký počet belochov /20%/ a Aziatov /10%/. Zvyšok /20%/ sú černosi.

Ekonomika ostrovov sa opiera o finančné a administratívne služby ale aj o rozvinutý turizmus a tzv. turistické zdravotníctvo /plastická chirurgia, gynekológia, transplantácie, zubné kliniky/. Veľké plážové rezorty poskytujú odbytisko i pre solídne domáce poľnohospodárstvo, rybolov /vrátane lovu a chovu korytnačiek/ a potravinárstvo /produkcia gurmánskej morskej soli/.

Aj na Kajmanské ostrovy sme prišli výletnou loďou a ostrovy boli jednou zo súčastí našej okružnej plavby po Karibiku. Len čo sme vyšli z lode, obkolesila nás zvláštna kolotočárska atmosféra. Akoby sme sa ocitli uprostred lunaparku. Všade lacné atrakcie, krikľavé farby a svetlá, lacné suveníry, malí i väčší podvodníčkovia, dámičky zo strelnice, bezcieľne blúdiace davy turistov, hustá premávka po cestách, informačné tabule prekrikujúce jedna druhú.

Na Kajmany prúdia prostredníctvom obrovských a lacných lodí tisíce príslušníkov nižšej strednej a strednej vrstvy zo Západu, z Tchajwanu, Japonska, Austrálie, Ruska, Indie a Arábie. Všetci sa tu chcú cítiť ako vážení investori-cudzinci. Preto sa tlačia pri bránach bánk-pri okienkach zmenární. Smola pre nich,-sú to len malí ľudkovia, žiadni ozajstní klienti týchto bánk. Ľudkovia z veľkých výletných lodí sa do vnútra bánk, za investičnými bankármi nedostanú. Skončia pri okienkach zmenární, pri malých podvodníčkoch a nadháňačoch na tuctové okružné jazdy po ostrove. Seriózni klienti kajmanských bánk a poradenských firiem z oblasti investovania, zdaňovania, poisťovania derivátov a hedžovania, zakladania ofšorov a schránkových firiem sem na veľkých výletných lodiach nechodia. Prilietajú na malých súkromných lietadlách alebo prichádzajú na súkromných jachtách či veľkých privátnych plachetniciach. A tí najväčší oligarchovia a finanční mágovia sem ani osobne nechodia. Všetko za nich vybavujú ich právnici a poradcovia. Oni tu majú nanajvýš a bankové kontá a domicily pre niektoré z mnohých firiem, čo vlastnia.

Poddali sme sa pohybu davu. Dav nás niesol z centra hlavného mesta George Townu /25 tis.obyv./ pozdĺž pobrežia do autokaru a autokarom po ceste ku veľkým plážovým hotelom známych svetových sietí. Hotely sa predbiehali v úprave záhradných „džunglí“ pred vchodmi do ich vnútorného areálu, no najmä v jeho vnútri. Altánky, orichideária, fontány, jazierka, bazény, vodné svety…-a pritom ostrov trpí na nedostatok vody a väčšinu pitnej vody si musí produkovať odsoľovaním morskej vody…

Autokar zastavuje v mestečku HELL. Tento pekelný názov mu zabezpečil celosvetovú slávu a tisícky turistov denne.

Ľudia sa tiesnia v predajni suvenírov, tlačia sa, aby dostali potvrdenie od mestskej rady, že už boli v „pekle“, fotia sa spolu s „čertami“, sadajú si do kotla, pod ktorým, akože horí oheň. A kupujú si gýčové sprostosti. Napríklad pohľadnice – pozdravy z „pekla“, ktoré im tu vzorne opečiatkujú názvom mesta a zabezpečia zaslanie z tohto karibského pekla do ich možno domáceho pekla. Na záver si ešte pofotia kamenné pole z pochmúrneho čiernosivého vápencového kameňa.

Potom už len postávajú, kedy ich autokar odvezie preč-na pláž. Najčastejšie na „Seven Mile Beach“. Je to dlhá, široká a nudná pláž, pokrytá zvyškami korálov a bieleho oslepujúceho piesku. Popri nej sú reštaurácie resp. skôr ľudové jedálne, množstvo komunálnych ležadiel a slnečníkov a húfy korzujúcich návštevníkov.

V diaľke na obzore vidieť mesto George Town, prístav a obrovské lode, ktoré väčšinu návštevníkov pláže o chvíľu pohltia. Nuž takéto sú Kajmany pre bežných priemerne zarábajúcich ľudí zo Západu.

Kajmany však môžu byť aj diametrálne iné. Presvedčila nás o tom príhoda z bratislavského lesoparku. Párkrát sme v ňom stretli mladú ženu neurčitého veku, ako prevetráva dvoch psíkov. Jeden zo psov bol ušľachtilé plemeno, -nevyznáme sa v psích plemenách, no noblesa a vzácny rodokmeň mu z očí priam kukal. Druhý pes bol pravý opak: čierny, krátkosrstý, malá hlava, dlhé vlčiakovité ale ovisnuté uši a dlhý trup z veľkým bruchom. Náš psík si ušľachtilého psa ani nevšimol no hneď sa prikmotril k tomu druhému, čo vyzeral ako z útulku. Pani, čo so psami bola na prechádzke sa pokúsila druhého psa od nás odvolať. A tak sme sa dozvedeli, že sa volá „Suzi“. Dali sme sa s ňou do reči. Bola milá, no o psovi nám dlho nechcela nič prezradiť. Až keď sme jej povedali, že sme takýchto psov videli potulovať sa po mestách v Južnej Amerike, vyhŕklo z nej, že veď Suzi je odtiaľ, z Karibiku, konkrétne z Kajmanských ostrovov. Vraj sa tam potulovala popri ich rezidencii a tak sa skamarátila s ich druhým /ušľachtilým/ psom, že ju začali kŕmiť a napokon ju prijali na dvor ako hračku pre ich psa. No a keď potom odchádzali z Kajmanov, nedalo im to a vzali so sebou aj Suzi. – „So sebou ? A to ste ju sem na Slovensko ako dostali ?“, spýtali sme sa prekvapene. -„No normálne, lietadlom“. Nechápali sme: „V klietke, ako batožinu?“ Pani, ktorá nám prezradila, že robí u majiteľov ušľachtilého psa gazdinú, odvetila: „Nie. Normálne cestovala v kabíne, s ľuďmi“. – „A to ako-normálnou linkou, v biznise triede ?“ Až na túto otázku sme konečne dostali odpoveď, ktorá všetko vysvetlila: „Nie normálnou linkou. Jej majitelia lietajú z Bratislavy na Kajmany súkromným lietadlom“.

Milí priatelia cestovania,-ak by ste niekomu chceli zhodiť jeho „úžasnú dovolenku“ na Kajmanoch, povedzte mu, že to bolo iste fajn, ale že vy poznáte v Bratislave niekoho, kto pozná slúžku, slúžiacu u ľudí, čo na Kajmany lietajú súkromným lietadlom. Lebo Kajmany sú také-pre tuctových návštevníkov ponúkajú „turistické peklo“ a pre fajnovejších ľudí „daňový raj“. – Jedem das seine….

/Autorom foto je autor textu/.