zemegula

Medzi Slovenskom a Iránom ležia iba štyri krajiny-TAK JE TO BLÍZKO. Žijeme takmer v Perzii.

Perzia sa stala Iránom, aby sa zvýraznila jej rasová a etnická afiliácia ku Indoeurópanom, dokonca k tým „najčistejším“ – Árijcom. Ale hlavne preto, aby si šiítsky teokratický islamský štát nikto neplietol so starým duchovným svetom polokoloniálnej Perzie. So zoroastriánmi, parsami, čo sa síce klaňali /ako prví ľudia/ jedinému bohu, – no to vlastne ani nebol boh, ale iba jednotiaci spirituálny princíp, spredmetnený vo večnom ohni, svetle a dobre. Staroveké večné ohne dodnes horia v tajuplných iránskych jaskyniach, v jaskynných „chrámoch“ zoroastriánov. Šiítsky Irán je voči tomu relatívne tolerantný. Asi preto, lebo prívržencov zoroastrizmu je tak málo, že to ajatolláhom ani nestojí za nejaký väčší pogrom.

Pamiatky na starú Perziu ajatolláhovia neradi vidia príliš navštevované. Perzepolis, tento majestátny protipól aténskej akropoly sa udržiava viac zo zahraničnopolitických dôvodov, než z dôvodov turistických; tobôž pre turistov domácich, iránskych. Irán sa dnes akoby hanbil za svoju ohromujúcu predislamskú históriu. Nejde ani tak o odpor k dobyvačným chúťkam perzských kráľov Dárea, Xerxesa, Artaxerxesa. Ide skôr o akýsi komplex menejcennosti súčasných pravoverných vládcov Iránu. O ich nedostačivosť, ak sa porovnávajú s veľkosťou a mocou starých perzských kráľov.

Áno, aj iránske moslimské dynastie viedli mnohé víťazné vojny. Obsadili v menej Allaha rozsiahle územia v Strednej Ázii a Arábii. – Ale čo sú tieto víťazstvá oproti ťaženiu Peržanov proti Grékom, čo je to v porovnaní s perzským dobývaním Európy ?! Posledný iránsky šách Mohammad Rezá Pahláví chcel tento komplex vyriešiť pozitívnym prihlásením sa súčasného Iránu ku starej Perzii. Využil na to veľkolepé oslavy výročia Perzie. V Perzepolise postavil kópiu starovekého perzského megapolisu. Pozval tam vládcov z celého sveta, aby ukázal možnosť syntézy starej Perzie s novým Iránom. Ibaže nepochodil. Svetu bola megalomanská maškaráda trápna a domácemu islamskému ľudu sa videlo oslavovanie „pohanskej Perzie“ ako bohorúhačstvo. – Nevydarená oslava perzského jubilea bola jedným z posledných klincov do truhly Rezú Páhlavího a jeho monarchie.

Ajatolláh Chomejní a jeho šiítska teokratická „republika“ bola komplexnou odpoveďou iránskych más na viaceré hriechy šácha a jeho západných tútorov. Najväčšou chybou Páhlavího vlády bola vytrvalá , nezakrytá a veľmi násilná kampaň POZÁPADŇOVANIA Iránu. Bolo to potupné preonačovanie Iráncov na perzských „Európanov“ či perzských „Američanov“. V školách, v móde, v architektúre, v stravovaní, obliekaní, hudbe, vo filmovej tvorbe. Nečudo, že prvým odporom /ešte pred príchodom Chomejního z parížskeho exilu/, boli útoky islamistov na kiná, kde sa hrali hollywoodske trháky, krváky a romantické braky. Hrdí Iránci nezniesli potupné poklonkovanie sa Západu. Odmietali sa učiť-oni dediči staroslávnej Perzie, spôsobom života Západu. Protizápadná civilizačná kontra-revolúcia musela prísť. A prišla.

Prišla a dodnes trvá. Ostré hrany Chomejního revolúcie /ako bolo obsadenie ambasády USA, vyhrážanie sa Izraelu jadrovým holokaustom, vývoj vlastných jadrových technológií,,,/ sa postupne obrúsili. Irán je dnes bezpochyby silná a sebavedomá regionálna veľmoc. Jeho sila nie je ani tak v rope či plyne , ale predovšetkým v ľudských zdrojoch, v kvalite a vzdelanosti Iráncov. V duchovnosti, kultúrnosti ale aj vede a výskume. Kvalitnými a usilovnými ľuďmi sa Irán líši od svojho regionálneho rivala – Saudskej Arábie. Saudská Arábia je umelá veľmoc. Jej svaly sú nafúknuté politickými a vojenskými „anabolikami“ z USA. Bez USA by Saudská Arábia klesla na úroveň trochu väčšieho ropného emirátu v Zálive.

Čo je dnešný Irán /s 1 648 195 km2 a 86 mil. obyv./ ? Sú to na začiatku takmer každej obce obrovské bilbordy s fotkami mužov-rodákov z týchto miest a obcí, ktorí padli v iracko-iránskej vojne. Sú to široké, hoci nie najkvalitnejšie diaľnice. Sú to jadrové reaktory atómovej elektrárne v Búšehri. Je to veľký prístav Bandar Abbas, strážiaci vstup do Hormuzskej úžiny. Je to večne zasmogovaný, kolabujúci, hlučný Teherán.

Je to najväčšie námestie /park/ na svete v úžasnom, mega-historickom Isfaháne.

Je to zemetrasením zničený stredoveký hlinený megapolis Bam /hlinené kopuly mesta boli z 9-11.st. – Dnes je to hromada trosiek a prachu. Škoda./. Irán je aj Perzepolis s nádhernými skulptúrami býkov, koní, levov, orlov, so zástupmi kučeravých a bradatých bojovníkov a ich vladárov s dlhými čiapkami. Perzepolis je obrovská planina, plná stĺporadí a stĺpov, sôch a nástenných reliéfov.

Perzepolis je aj mladá uvoľnená generácia iránskych študentov, ktorí chcú žiť ako iná mládež na svete, aj keď je to niekedy v rozpore s etikou a etiketou islamu.

Počas návštevy PERZEPOLISu ženská polovička nášho cestovateľského tímu pocítila na svojom zadku ruku miestneho gymnazistu. Spustila na neho okamžite taký krik, že sa z toho mladý Iránec asi aj pocikal. Ihneď k nám pribehol učiteľ a keď sa dozvedel, čo sa stalo, dal sa nás srdcervúco prosiť, aby sme prestali kričať a nič nehlásili nablízku patrolujúcim policajtom. Trest za malú adolescentnú vylomeninu by bol podľa neho drastický. Vyhadzov zo školy, bičovanie a ktovie, či ešte nie niečo oveľa oveľa horšie…Zahraničné turistky mladých Iráncov vzrušujú, hoci sú od hlavy po päty pozakrývané burkami a abájami, -možno viac ako domáce Iránčanky.

Najviac je súčasný Irán moderným Iránom a súčasne starou Perziou v slávnom meste ruží, univerzít, básnikov a filozofie – v ŠÍRÁZE. Tu tvorili svoje nádherné verše básnici Háfiz a Saadí.

Akoby v kontrapunkte s tým, sú steny univerzity pomaľované názvami západných rockových skupín. Tu sa už moderný normálny život mladých ľudí nedá veľmi držať na uzde. Mravnostná polícia tu asi už rezignovala. Po parku, okolo hrobov svätcov sa prechádzajú dvojice mladých študentov. Študentky majú vysoké opätky, chlapci rifle a kožené bundy. A svete div sa,- mnohé z dvojíc sa na verejnosti držia za ruky ! Ajatolláhovia kapitulovali – a Allah ? Ten sa možno nad hlavami smelej zaľúbenej mládeže tíško usmieva. – Mimochodom, v Šíráze je vhodná atmosféra nielen na lásku a na poéziu, ale aj na kvalitné kuchárske umenie. Také lokše, aké sme – po upečení dolu hlavou v hlinenej peci, jedli v Šíráze -to bola jedna báseň !

Bolo by zbytočnou robotou vymenovávať všetky turistické hajlajty Iránu. Spomínať na pamätihodnosti Teheránu, Isfahánu či Šírázu. Youtube a katalógy cestovných kancelárií sú toho plné. Čo je však z tohto všetkého navyše, čo presahuje bežné turistické očakávania ? Nazdáme sa, že ohromné hory, či skôr hole, kde sneh trvá až do júla. Iránska krajina je rozbrázdená, rozčesnutá na nespočetné hory a doly, brázdy a úvrate. Zdá sa, že ju pánboh pri tvorení sveta riadne hlboko pooral. Čo nestihol pánboh pri stvorení, dokončujú časté a silné zemetrasenia.

Keď by ste Irán chceli navštíviť, ak ste muži, pokojne cestujte aj vo dvojici, či dokonca sami. Môžete aj na bicykli, ak máte kondíciu. Islamské právo vám /s výnimkou, že stretnete nejakého psychicky chorého človeka/ garantuje celkom slušnú bezpečnosť a Iránci sú priateľskí pohostinní ľudia. So ženami-turistkami, ako svedčí i naša príhoda z Perzepolisu, je to horšie. Ak uvažujete použiť miestne iránske aerolinie, vedzte, že je u nich percento havárií pomerne vysoké. Určite vyššie ako v prípade našich slovenských aerolínií. – My totiž žiadne národné aerolínie nemáme.

Ak by ste šli v čase futbalového zápasu okolo futbalového štadióna, buďte pripravení na riadny rachot. Góly svojho mužstva tu Iránci oslavujú neraz aj streľbou do vzduchu. A verte, že nie so slepými nábojmi. Vo veľkých mestách buďte pripravení na všeličo kuriózne. Napríklad na ženy, jazdiace samé na skútroch, – poctivo však abájami pozakrývané od hlavy po päty. ´A propos, iránske ženy: sú mimoriadne pekné. Milovníci blondínok si síce neprídu na svoje, no inak má drvivá väčšina mladých Iránčanok všetky zvody a kúzla prírody. Nádherné súmerné tváre, elegantné šľachtické nosy, veľké uhrančivé oči, širšie symetrické pery, štíhle drieky a reprezentačne dlhé nohy. No ani muži v kráse za svojimi ženami nezaostávajú. Aj pre nich platí: štíhlosť, urastenosť, árijská súmernosť,-hoci tak trochu na tmavší spôsob. Jednoducho: Iránky a Iránci sú pekní ľudia.

Ľudská kvalita Iráncov sa výzorom nekončí. V Iráne je veľmi dobre fungujúce školstvo. Byť gramotný patrilo už dávno k náboženským povinnostiam Iráncov. Vysokú úroveń majú univerzity technicko-technologického zamerania. V Iráne je populárna poézia, no ešte viac-verte či nie, matematika ! Preto má Irán dostatok inžinierov a vedcov, ktorí dokážu vlastnými silami-bez nadštandardnej priemyselnej špionáže, vyvinúť know how takmer súčasne s vedcami na Západe. Ale Iránci to vytvoria za oveľa menej peňazí… Kvalita ľudských zdrojov Iránu,-to je to, čo nedáva spávať Mossadu a členom generálneho štábu Izraelskej armády. Iránska veda a výskum sú preto jedným z prioritných cieľov izraelských prieskumných lietadiel, satelitov, dronov, rakiet a bombardérov.

Irán omývajú dve moria. Dolu sú vody Perzského zálivu a Indického oceánu, hore je potom búrlivá vaňa Kaspiku. Vody na juhu sú neraz pre Irán nebezpečnou výzvou. Vody hore ponúkajú priateľskú pomoc euroázijského Ruska.

Irán má pozoruhodnú šancu obnoviť svoju duchovnú veľkosť. Ak si správne zhodnotí svoje možnosti a sily, potom v budúcnosti mocne prehovorí do osudov celého ľudstva. Ak sa Iránu podarí skĺbiť šiítske sebaobetovanie s perzskou veľkorysosťou, svet sa posunie zase o kus dopredu.