zemegula

Na Guam sa dá dostať lietadlom alebo loďou. Ak ideš loďou, buď pripravený na to, že takmer všetci cestujúci budú z USA. A že budeš nútený komunikovať s nimi po americky. Nejde o americkú angličtinu, ide skôr neverbálnu američtinu, americké hodnoty a americké vzorce bežného správania.

Američania zo strednej vrstvy /taká najčastejšie cestuje/ sú konformní, davoví, dedinsky zvedaví, klebetní a súťaživí či priam pechoriví ľudkovia, rešpektujúci úrady a pravidlá. Minimom pre ich spokojnosť je fungujúca chladnička, klimatizácia, WC, televízor, bazén a rad pred recepciou. Na celodennej plavbe sa takmer všetci zapájajú do štyroch vecí. Ráno /na chudorľavých, od vysedávania v aute atrofovaných alebo naopak, od steroidovaných stejkov nadmerne hrubých nohách/ upaľujú jeden pred druhým, predbiehajú sa, búchajú do seba na lodnej chodeckej dráhe. Doobeda a poobede súťažia v rôznych vedomostných kvízoch, po večeri v lodnom divadle konzumujú víno a uvrešťané hity z obohratých muzikálov a napokon do polnoci sa ťahajú za prsty so zákernými hracími automatmi v lodnom kasíne.

Diagnosticky prínosné je sledovanie Američanov počas rannej chôdze po lodnom chodeckom ovále. Tu v predpubertálne krátkych nohaviciach postarší Američania-dedkovia a babky, presviedčajú svoju komunitu a svoju tetku smrť, akí sú ešte fit. V každom počasí zvádzajú medzi sebou a so sebou samými neľútostné súboje o najpríkladnejšieho amerického seniora. Bojujú o to, kto z nich-70 či 80 ročných, bude pred smrťou v najlepšej kondícii. Ćasto sa pozerajú na hodinky. Máš pocit, akoby im ukazovali burzové kurzy ich vlastných osobných akcií.-Aký to rozdiel oproti Rusom. Americké hodinky nemerajú čas ale profitabilitu života. Ani ruské hodinky nemerajú čas. Ruské hodinky merajú večnosť.

Američania zo stredných vrstiev sú predmestskí vidiečania. Stále sa jeden druhému bodro prihovárajú. Stále sa jeden druhého pýtajú, ako sa majú, či sú fajn, či s niečím nemajú problém. Ak im druhý odpovie, že mu je fajn, že problém nemá,-odpadne im na chvíľu kameń obavy zo srdca. Nemusia sa báť – zo strany ich suseda, ich blížneho im momentálne nič nehrozí. A to je v krajine, kde takmer každý vlastní strelnú zbrań veľmi, veľmi upokojujúce. Mať povesť bezproblémového chlapíka s konformným predvídateľným správaním je však dobré aj pre neho samotného. Mať medzi susedmi dobrú povesť je užitočné najmä ak sa ti stane malér. Nikdy nevieš, čo sa ti prihodí, z čoho ťa nedajbože na súde obvinia. A tak sa už preventívne snažíš nakloniť si potencionálnych členov miestnej občianskej poroty na svoju stranu…

Starší Američania sú fajn. Na ich rukách ešte vidieť stopy po robotnej bielymi imigrantmi z Európy vystavanej Amerike. Majú normálnu, úprimnú a uveriteľnú mimiku a pantomimiku. Mladší Američania sú už iní. Imitujú grimasy a frázy šou-biznisových hviezd alebo teatrálne správanie svojich afro-amerických spoluobčanov. – Ó, stará dobrá Amerika našich slovenských vysťahovalcov,-prečo si tým halyvúdskym orientálnym špekulantom dovolila tak sa spotvoriť, až sa ti teraz kvôli tomu smeje celý premýšľavý svet ?

GUAM

Loď zakotvila na Guame. Cestujúcich zobudilo chrapčanie americkej hymny reprodukovanej zrejme z veľmi obohranej platne, zakončené piskľavým zvukom trúbky. To sa začína denný drill na jednej z množstva plavidiel US Navy, ktoré na Guame kotvia. Guam budí dojem ostrova, ktorý „maj goš“ stvoril iba na to, aby americké lietadlové lode, krížniky a torpédoborce mali kde zakotviť. Alebo na to, aby tam mohla byť Anderson Airforce Base so strategickými bombardérmi. Aby tam mohlo byť miesto, odkiaľ sa dal bombardovať Vietnam,- či v súčasnosti- robiť bububu na Rusov a Číňanov.

Pacifik všeobecne a Guam zvlášť je rajské miesto pre americké ozbrojené sily. Námorné, letecké, pozemné, dokonca vesmírne /záložné letisko pre americké raketoplány bolo na Rapa Nui/. Na Guame je toľko vojakov, že človek má pocit, že USA sú ešte stále v nejakej svetovej vojne alebo sa do nejakej práve chystajú zapojiť. Vojenská prítomnosť USA na Guame, to je inštitucionalizovaná paranoja, to je exteriorizácia zlého svedomia Ameriky.

Obyateľstvo Guamu tvoria z jednej tretiny filipínski prisťahovalci, z druhej tretiny pôvodní obyvatelia Chamori, a z poslednej tretiny imigranti z Japonska, Číny a rodinní príslušníci amerických vojakov a úradníkov. Guam je funkčná zmenšenina havajského Oahu. Je tu sídlo amerického guvernéra, štandardné americké inštitúcie, kamufláž domorodej samosprávy, pozostatok španielskej koloniálnej minulosti /Plaza Espaňa, katedrála Panny Márie, kláštor, cintorín…/, solídna nemocnica, pošta, Guamské múzeum, Guamská obchodná komora /v pôvodnom hlav. meste Agana/. V tomto meste však už dnes zdochol pes. Všetok ostrovný život sa dnes sústreďuje do mesta Tumona. Tu sú najlepšie hotely, tu sú úrady, mrakodrapy, veže zo skla a hliníka, reštaurácie, kasína, bary…Tu je promenáda pri mori, tu je zmenšenina Honolulu i zmenšenina Waikiki Beach.

Americká armáda láskavo dovolila Guamu aj trochu prírody. Mrńavé vodopády Talofofo a Sigua a jeden väčší s megalomanským názvom „Tarzan Falls“. Domorodí Chamori sú známi svojimi kamennými hríbmi a majú romantickú povesť, viažúcu sa ku vyhliadke „Útes milencov“. Guam je podobne ako Saipan tichý ostrov,-bez spevu vtákov. Pôvodné vtáctvo tu po 1945 požrali hnedé stromové hady, ktoré sem nechtiac zavliekli Američania. Najpôsobivejším prírodným úkazom Guamu je príboj neúnavných morských vĺn. Príboj udiera do pobrežných skál, do ochranného múru diaľnice, do mól v prístave, do bariéry vybudovanej okolo tepelnej elektrárne. Čoraz častejšími a čoraz strašidelnejšími návštevníkmi ostrova sú tajfúny. Neraz spláchnu do mora človeka či auto, ktorého vodič podcenil meteorologické varovania. Po tajfúnoch sú citeľné škody. Na Američanov devastujúco pôsobí aj prerušenie dodávky elektriny. Blackout značí totiž žiadnu televíziu, žiadnu klimatizáciu, žiadna chladená pepsi z fridžu. Miesto toho teplučká vodička z bandasky. Neraz vraj až dva-tri dni…

Na najširšej a najkrajšej pláži ostrova sa cez 2.sv.vojnu vylodili chrabrí americkí marińáci. Malé jednotky Japoncov ich však čakali na okolitých vŕškoch-a začali do nich naplno páliť. Pálili a pálili. Hynuli stovky Američanov. Napokon už Japonci vystrieľali všetku muníciu- a Američania ostrov obsadili. O stupidite generála, čo na vylodenie vybral toto strategicky príšerné miesto si domorodci dodnes hovoria tragikomické historky.

Domorodci si z Američanov v bare pri poháriku radi uťahujú. Kedˇsa ich však spýtate, prečo sa neusilujú o nezávislosť, sú zaskočení, prekvapení. Po chvíli skonštatujú, že im je takto pod nadvládou USA lepšie. Majú vyššiu životnú úroveń, dobre zásobené supermarkety, majú stálu robotu na amerických vojenských základniach, majú americkú zdravotnú a sociálnu starostlivosť, americké súdy a políciu. Nemusia sa báť, že im iný domorodý klan zo susednej dediny porúbe deti a ženy mačetami /ako sa vraj pred americkou okupáciou občas stávalo/.

Na Guame platí: lepšie je najedenému sluhovi ako hladnému pánovi.

SAIPAN

Saipan je maličký upršaný ostrov pri Mariánskej priekope /najhlbšom mieste na Zemi/. Geograficky patrí do Mariánskeho súostrovia Mikronézie, politicky je však anektovaný Američanmi. Bez referenda, bez sankcií, bez záujmu svetovej verejnosti. Saipan je štedro zalesnený, zväčša tropicky pokojný. Keby nemal telo zjazvené americkými lomami na vápenec a cementárńami, tak je aj naozaj pekný.

Paradoxne, z lona tejto tropickej krásy, z neďalekého ostrova Tinian štartovali v 1945 lietadlá, ktoré /po holokauste Židov a Slovanov/ urobili tú najšpinavšiu vec XX.storočia: zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki. A tak povraždili stovky tisíc nevinných neozbrojených civilistov.

Ak by ste sa hrou osudu ocitli na Saipane, vedzte, že tam má Slovensko svoje zastúpenie. Kapitánom miestnej policajnej pasovej služby je tam pán Lazovčák. Je z tretej generácie vihodńarov, pochádzajúcich z dediny Śtrkovec pri Košiciach. Hoci sa v USA narodili už aj jeho rodičia, vie zopár slov aj po slovensky. Ba dvakrát navštívil i Slovensko a Košice. Urastený blonďák so slovenskou krvou jasne vyčnieva nad tučných krpatých domorodcov a Filipíncov, čo si ledva zapnú gombíky na policajnej uniforme. Clovek by si ho všimol aj bez toho, aby na neho zakričal, že aj on je Slovák. Pán Lazovčák je s flekom na Saipane spokojný. Za službu v prírodne a sociálne náročnejšom prostredí dostáva ku platu príplatky. Býva v štátom prenajatom dome s bazénom, terasou, grilom a húpacou sieťou. V záhrade mu rastú banánovníky, chlebovníky a kokosové palmy. Jediným problémom je občasný cyklón či tajfún. Aj to sa však dá prežiť: vďaka pivnici a benzínovej elektrocentrále.

Saipan patrí medzi pacifické ostrovy s ruskou imperiálnou stopou. Dodnes je na ostrove osada s názvom Russian Village. Neďaleko hlavného hotela je reštarácia Siberia. Majiteľmi sú tzv. Noví Rusi. Zbohatlíci z čias jeľcynovských rabovačiek.

Prílet na Saipan je najpohodlnejší cez Guam. Dá sa sem prísť aj loďou, no návšteník musí rátať s tým, že ho miesto tropickej ostrovnej romantiky privíta pohľad na labyrint kontajnerov. Pomedzi ne do centra trvá cesta peši asi pol hodinu. Pri prechádzke máte príležitosť obdivovať stovky kusov americkej kolesovej armádnej techniky. Neďaleko mora plechov je vojenský cintorín. A na dohľad od neho stojí najluxusnejší hotel Saipanu-hotel Hyatt Regency.

Hotel Hyatt Regency je konečne tým tropickým rajom, aký ste v Pacifiku možno čakali. Je to vlastne ostrov na ostrove. Trochu ázijský, trochu americký mikronézsky kokosový raj. S nádhernou sústavou bazénov a ešte krajšou plážou. Lákadlo pre tých nemoderných-čo pred superrýchlym internetovým spojením uprednostia-čuduj sa svete-pacifickú prírodnú dokonalosť.

Nabudúce dačo o Havajských ostrovoch.