Založ si blog

Aljaška 2: turistická

Najjednoduchší a najlacnejší spôsob ako sa dostať na Aljašku a získať o nej aspoň povrchný konfekčný zážitok je kúpiť si plavbu niektorou s veľkých výletných lodí. Nástupným prístavom zvyčajne býva kanadský Vancouver alebo americký Seattle.

Trasa vedie ponajprv pomedzi spleť ostrovov a poloostrovov. Ostrovčeky chránia americký kontinent od priameho styku s otvoreným oceánom. Vytvárajú miestami dojem kanála medzi nimi a pobrežím Ameriky. Preto sa trasa nazýva „Inside Passage“. Ak si zvolíte túto cestu, užijete si´dosýtosti zelených brehov, porastených smrečinami, skalných brál a kamenných ostrovčekov, o ktoré budú plieskať tu ešte čisté vody Pacifiku. Uvidíte občas aj nejaké to opustené obydlie s malým mólom, zôkol vôkol porozhadzované dosky, kusy kmeňov, starého náradia a pod. A povrchové bane na zlato.

Ak chcete vidieť dačo krajšie, privstaňte si. Uvidíte rozprávkovú tajomnú krajinu malých tmavých ostrovčekov, ktoré buď fajčia hmlu, alebo jej z hmly trčia iba vrcholce alebo naopak, vidieť z nich len nižšie časti.

Tí, čo budú sledovať pobrežie v nádeji, že na brehu zbadajú nejakého grizzlyho alebo aspoň baribala, budú sklamaní. Tieto slobodné tvory navštevujú relatívnu blízkosť ľudských obydlí iba zriedka. Musíme im asi riadne smrdieť. Odmenou pre „prieskumníkov“ s divadelnými ďalekohľadmi však budú pomerne časté vodopády. Morské vtáctvo, fúzaté hlavy morských vydier, tulene, delfíny a veľryby im poskytnú námety pre množstvo fotozáberov. Kto má dobrú zrkadlovku, môže cvakať ako najatý.

Repertoár konfekčných turistických prístavov variuje od lode k lodi, no najčastejšie obsahuje prístav Ketchikan, Icy Strait, Sitku, Juneau, zastavenie pri ľadovci, Skagway a Seward.

Zvyčajne prvý no ako na konci plavby zistíte, že aj najútulnejším a najzaujímavejším prístavom je Ketchikan. Vylodia vás priamo v strede mesta. Ocitáte sa v skanzene obydlí z obdobia zlatej horúčky. Domce postavené vo westernovom štýle vám hneď z kraja ponúkajú klenotníctva so zbierkami nuggetov a polodrahokamov, kožušníctva s vypchávkami líšok, medveďov, vlkov a pod. No a v každom treťom dome je buď bar alebo krabia reštaurácia a lebo oboje dohromady. Odporúčame ignorovať tieto povrchné atrakcie a cez malý parčík s kvitnúcou subarktickou kvetenou zamieriť do blízkosti /kedysi/ lososej riečky, ktorej brehy lemujú vyčačkané repliky drevených pestrofarebných „zálesáckych“ chalúp. Vstupnú bránu do areálu tvorí brána s nápisom „Creek Street“.

V skutočnosti to nie je jedna ale viacero malých uličiek pospájaných mostíkmi a pasážami. Všade naokolo samá predajňa suvenírov, samý butik, samý obchod s umeleckými artefaktami. A na konci tejto turistickej „všehochuti“ štyri slečny v dobových kostýmoch, s holými stehnami, odetými iba v mriežkovaných pančuchách, pozývajúce vás do miestneho „nevestinca“. – Vstúpte. Nemusíte sa báť, že vo vnútri zhrešíte. Môžete si vziať so sebou aj manželského partnera. Je to totiž obyčajný bar.

Silnejším zážitkom než návšteva tohto domu rozkoší je chôdza po chodníku popri ceste s rušnou dopravou v čase, keď je v Ketchikane celomestský beh. Zúčastnili sa ho azda všetci občania mesta. Najprv vás obehnú miestni policajti a požiarnici, s hrubými riadne nadupanými a anabolikami nafúknutými stehnami. Potom výrastkovia, zrážajúci pri behu každého, kto sa im neuhne z cesty. Potom štýlovo bežiaci asi miestny učiteľ telocviku. Potom tlupa úradníkov a účtovníkov. Nasledujú zamestnanci obchodov, hotelov a reštaurácií, tlstí kuchári, upratovačky, chychotavé študentky z miestnej high school, zdravotné sestry, mníšky s podkasanými sukňami…a na konci ulievači zo škôl, úradov a obchodov, ktorí na celý beh evidentne kašľú a na ulicu museli ísť iba kvôli hrozbám z porušenia typicky americkej občianskej konformity.

Bežci vás konečne prestali ohrozovať a vy môžete urobiť po meste druhý okruh, tentokrát po vonkajšej obežnej dráhe. Míňate tabuľku s informáciou kam ísť v prípade tsunami. Schádzate ku riečke a pozorujete nefunkčné zariadenie na odchyt lososov. Podobá sa to na rybovod. Tu, pri rieke je už voľnejšia zástavba. Domce sú na svahu. Vedú k nim strmé drevené schodiská. Idete ďalej a ste v mestskom parku so starými stromami s vykrútenými konármi a koreňmi, obmývanými meandrujúcim potokom. No a ste pri cieli-pri Múzeu totemov. Nie je práve otvorené. Zamestnanci asi behajú po meste. Pozriete sa do bedekra a dozviete sa šokujúcu informáciu-že totemy nie sú medzi domorodcami rozšírené príliš dlho. Začali sa vyrábať až po príchode bielych ľudí a kvalitnejších oceľových sekier. Totemy však nie sú iba v múzeu, ale prakticky všade. Na miestnom útulku pre bezdomovcov je akási kombinácia ukrižovaného Krista a totemu. Urážka či pokus o duchovnú symbiózu ?

Iným, onakvejším duchovnom je návšteva kožušníctva. Dali sme si ju na záver. Zvoľte si ktorékoľvek z kožušníctiev a výsledok bude rovnaký. – Ocitnete sa v CHRÁME ĽUDSKEJ BEŠTIALITY. Okrem stoviek kožušín od azda všetkých druhov zvierat, ktoré je tu človek schopný zodrať z kože uvidíte dačo ešte ohavnejšie: špalier vypchatých medveďov, vlkov, líšok, sobov-karibu, losov, nutrií, vydier, hranostajov, sobolov. Nablýskané vycerené zuby v papuliach bezmocných zvieracích zdochlín. Húština parožia jeleňov, sobov a losov. Promenáda múmií. Festival zla. – Videli sme vypchaté zvieratá v prírodovedných múzeách, prvé dokonca v školskom kabinete našej ZDŠ na Pohraničnej ulici. Ani pohľad na ne nebol príjemný. Tieto vypchávky však mali svoj pozitívny význam. Dokumentovali svoj rod, pomáhali mu aj po svojej smrti, rozširovali vzdelanosť ľudí o ňom a tak trochu preventívne pôsobili proti ľudskej tuposti a zlobe. Vypchaté zvery v kožušníctvach sú však odporné, bezduché mrciny, ktoré propagujú smrť, vyvražďovanie vlastného rodu. V záujme ľudskej chamtivosti, honby za ziskom a v záujme realizácie systému skvelých amerických hodnôt a amerického „way of life“.

Zastávka v prístave Icy Strait je úplne z odlišného súdka. Je oveľa viac o prírode a pôvodnej Aljaške ako o turistických hajlajtoch aljašskej konfekcie. Prístavom je osada pri bývalej rybej konzervárni, slúžiacej ako múzeum. Kto sa neuspokojí s prehliadkou starej fabriky, musí ísť asi 2 km po asfaltke do domorodej dediny Noonah. Prechádzka vôbec nie zbytočná a vôbec nie nudná. V mori neďaleko pobrežia sa predvádzalo 8-10 veľrýb. Vyfukovali v pravidelných intervaloch gejzíry vody, vytvárajúce na hladine kružnice vĺn. Občas ukázali polovicu lesklého čierneho chrbta, obrasteného polypmi a inými parazitmi. Veľrybie chrbty priťahovali desiatky morských vtákov a dodávali prírodnému divadlu okrem úžasného obrazu aj spektakulárny zvuk.

Pred vstupom do domorodej dediny, na trávnatej vyvýšenine je -ako inak belaso vyfarbený drevený pravoslávny kostol.

Domce domorodcov sú postavené s rozumným odstupom jeden od druhého. Požiare sú sviňa. Dedinské dvory sú bez okolkov otvorené rovno na hlavnú ulicu. Ukazujú všetok bordel, deravé drevené člny, staré rozstrapkané laná, deravé hrnce… jednoducho povedané „netriedený domový odpad“. No a čo…

Dedinčania z Noonah sú figliari. Pokúšajú sa druhoplánovo zarobiť zabávaním turistov svojimi nápadmi absurdnými kúskami vytiahnuť z nich aspoň zopár dolárov. Pri jednom z domov bol na lane uviazaný mohutný biely pes. Čisto umytý, vyčesaný. Fotogenický. Na stĺpe, o ktorý bol uviazaný, bola zavesená pokladnička a pod ňou ceduľa s oznamom-prosbou: „Vážení návštevníci,-páči sa vám tento pes ? – Ak áno, prispejte mu pár dolármi na stravu“. Iná furtáčka – stará domorodkyňa čakala na turistov pred domom-pri bilborde s fotkou orliaka bielohlavého a nápisom „Orlia rezervácia“. Ak by ste babke zaplatili dva doláre, zaviedla by vás za dom a tam vám ukázala polovyschnutý strom. Na jednom z konárov by ste videli hniezdo s jedným bielohlavým orliakom. – That is all. Keby ste pokračovali ďalej po dedinskej hlavnej ulici, videli by ste aspoň päť ďalších orlích hniezdísk. Zadarmo.

Posledný kúsok – položartom, polovážne,- pri vstupe do domu ďalšieho domorodca bola stará zožltnutá fotografia. Na fotografii boli štyria dávno mŕtvi Noonahania s predpotopnými mušketami, oblečení v kožiach z tuleňa a nápis: „Môj pradedko bol členom skutočnej DEPARTMENT OF HOMELAND SECURITY, brániacej vlasť Inuitov pred nájazdmi belochov v 19. storočí“. Nuž áno, pojem „homeland“ je v Amerike veľmi mnohoznačný.

Ďalším prístavom je opäť turistická konfekcia. Formálne hlavné mesto Aljašky – Juneau. Tak trochu mesto duchov. Nie je tak pôvabné, ako Ketchikan, miesto maľovaných westernových dreveníc v ňom prevládajú domy z tehál, betónu a skla. Ulice so štandardnými obchodmi, reštauráciami, úradmi, trochu zaprášené a trochu na kraji bankrotu. Niektoré výklady boli ozdobené nápismi: na predaj, na prenájom, rekonštrukcia po zmene majiteľa a pod. V jednej relatívne živej predajni s trikotážou nás zaujal červený frajerský sveter parížskeho strihu. Vošli sme dnu a zistili, že majiteľom obchodu je naturalizovaný francúzsky Kanaďan. Vo francúzsky znejúcom meste Juneau francúzsky sveter od francúzskeho majiteľa-bolo by to štýlové, ba tak trochu až snobské. Začali sme sa jednať o cene svetra. Majiteľa naše cenové návrhy doviedli takmer k slzám. Sveter sme napokon kúpili za veľmi dobrú cenu. No nemali sme z toho dobrý pocit-z obchodu nás odprevádzal smutný pohľad majiteľa. Akoby sme boli jeho poslední zákazníci.

Cennou atrakciou Juneau /okrem pozorovania kamzíkov na svahoch nad mestom-priamo z námestia/ je kabínková lanovka na okolitý horský hrebeň/. Dráha lanovky vedie okolo vrcholcov mohutných ihličnanov. Na jednom z nich je opäť hniezdisko orliakov bielohlavých. Vystupujeme z lanovky a zisťujeme, že máme sotva dve hodiny na túru. Rázne sa pustíme po značenej ceste. Víta nás starý les s rozprávkovo zakrútenými borovicovými konármi.

Čítame tabuľku “ Caution-You are traveling in Bear Country“. Keby tu nás turistov bolo menej, aj by sme sa zľakli. Šliapeme dohora, dosahujeme hranicu snehu, brodíme sa v ňom asi ešte pol hodiny a potom to už musíme obracať. Času je málo. Pri zostupe ešte pár fotiek pri veľkom kríži a záber na takmer leteckú panorámu Juneau a hlboký fjord s loďami, ktorý ho spája s oceánom.

Skagwey-to je lodný prístav na peróne železničnej stanice. Turisti, ktorí si kúpili lístky na vyhliadkovú železnicu do kanadského „White Pass and Youkon Route Railroad“ tu prestupujú z lode takmer rovno na vlak.

Vlak má rušeň a vozne v retro-štýle. Prevažnú časť cestujúcich tvoria rodiny s deťmi. Amenmária…Dávame prednosť individuálnej túlačke po meste. Opäť maľované doštené domy vo westernovom štýle, ulice sú pomerne široké a priamočiare. Začínajú pri morskom móle a končia na príkrom horskom úbočí, na ktorom sa od hornej polovice belie sneh. Ak sa tam dakedy ocitnete, navštívte Múzeum zlatej horúčky. Dôležité miesto v ňom majú postery s Jackom Londonom a zle oblečenými chlapmi, šplhajúcimi sa v husom rade hore strmým zasneženým svahom. Chlapi sú po pás v snehu, občas sa navzájom istia lanami. Smerujú cez priesmyk White Pass k rieke Yukon, ku Klondyku. Mnohých z nich – skôr než sa utvrdia v poznaní, že zlatokopectvo je jeden z najmenej výnosných spôsobov zbohatnutia, zmietne zo svahu pod priesmykom neúprosná lavína…Na viacerích miestach Skagway sú depá starých vagónov a rušňov. Rušne sú vpredu vybavené fixnými snehovými frézami.

Vrtule na nich dávajú tušiť hrúbku tunajšieho snehu. V mestečku je drvivá väčšina replík starých domov, v ktorých sídlia reštaurácie či hotelíky s menami dookolo variujúcimi slovo „nugget“. Sú tu však i dve-tri pôvodné budovy, postavené v časoch zlatej horúčky. Vyzerajú ako zrubové koliby či senníky s plechovými komínmi trčiacimi z došteno-machovej strechy. V jednej kolibke sídlila správa vtedajšieho „mesta“, v inej bola banka, vykupujúca nájdené zlaté zrná za doláre a v tretej bol bar a nevestinec.

Tieto tri búdy boli kedysi najdôležitejšími budovami v meste. V nich sa rodilo skutočné bohatstvo zopár ľudí: skorumpovaných úradníkov, čo vydávali licencie na zlaté náleziská, bankárov a majiteľov krčiem a kuplerajov, zarábajúcich na alkohole a bielom mäse. Korupční úradníci, bankári a krčmári-pasáci, to boli skutoční víťazi zápasu o Klondyke, tí boli asi jediní, čo sa z Aljašky vracali so „zlatými prútmi“. Ostatní sa vracali chudobní ale múdrejší alebo sa nevrátili vôbec.

Sitka /Novo-Archangeľsk/ je hlavné mesto Ruskej Aljašky. Má nádhernú prímorskú panorámu. Nečudo, že si ju Rusi vybrali za svoje hlavné sídlo. V strede mesta pri prístave bola socha prvého gubernátora Aljašky A.A.Baranova, odstránená proti vôli domorodej cirkvy /písali sme o tom v minulej kapitole/. Za miestom, kde bola socha, je mohutná drevená budova Pravoslávneho chrámu sv.Michala. Ňou sa začína hlavná ulica /“korzo“/ mesta.

Boli sme v chráme na pobožnosti. Obvyklý ceremoniál, akurát tie eskymácko-aleutské tváre veriacich nám pripomínali, že nie sme vo vidieckej pravoslávnej cerkvi čut-čut od Moskvy. Na ulici obvyklý mix turisticky zaujímavých obchodov, reštaurácií, kožušníctiev, športových loveckých a rybárskych predajní. V okne jednej umeleckej galérie sme videli výtvor umelkyne s ruským menom- Katji Olivovovej. Prezreli a preskúmali sme repliku starej ruskej pevnosti. Postery v nej boli pre nás oknom k úplne novému poznaniu.

Po pevnosti sme navštívili pravoslávny lesný cintorín s jedinečnou prírodnou atmosférou. Po ňom sídlo pravoslávneho biskupstva a po ňom niekoľko objektov už americkej éry. Dominoval v nich monumentálny kamenný niekoľkoposchodvý Dom pionierov Aljašky. Pred ním mohutné súsošie zlatokopov a americko-aljašských dobrodruhov. Zaujímavé, socha Baranova, šíriteľa vzdelanosti, zdravovedy a duchovnosti úradom USA prekážala. Socha venovaná mužom, ktorí sem prišli zbohatnúť za každú cenu, aj za cenu tisícov životov domorodcov, ktorí tu šírili choroby a americký spôsob života ohňom a pušným prachom,-tá im však neprekáža…

Prechádzajúc sa po vilovej štvrti mestečka sme zablúdili k jednému domu, vyzdobenému asi 20 veľkými americkými zástavami. Okolo domu porozhadzované funkčná i nefunkčná technika, rôzne náradie a staré autovraky. Pri chodníku do domu bol zaujímavý diagnosticky obsažný nápis:

„Vítame všetkých dobrých ľudí, okrem komunistov, Rusov, Číňanov, francúzskych intelektuálov, islamistov a voličov D.Trumpa“.- Aha…

Jednou z atrakcií turistickej prehliadky Aljašky je plavba ku spektakulárnemu ľadovcu v Glacier Bay. Ak budete mať šťastie na pokojné more a smelého kapitána lode, dostanete sa menej ako sto metrov pod mohutné steny ľadovca. Ak bude pod ľadovcom aspoň hodinku, budete vidieť a počuť kusy ľadu uvoľňujúce sa s hrmotom a sipotom do spenených vôd severného Pacifiku. Ak budete mať slnko, uvidíte v mori známe tmavo-lesklé chrbty a chvosty veľrýb a tuleňov. Sadnite si na terasu na slniečko a hľadiac na tieto divy stále živej prírody, dajte si na stôl červenú ružu a nalejte do pohára trochu šampanského. Teraz je na to tá pravá -zriedkavá- príležitosť.

Na druhý deň končí romantika a pokoj posledných dní. Vyloďujete sa v Sewarde. Skoro ráno nastupujete do taxíka smer Anchorage.

Osud vám však ponúkne aj v tento posledný deň na Aljaške stretnutie so zaujímavým človekom. Taxikárom je bývalý policajný dôstojník, pôvodom z Texasu, ktorý celú svoju službu strávil tu na Aljaške – najprv vo väznici a potom na policajnej stanici. Pustí sa do rozprávania, občas prerušovaného telefonovaním s jeho guatemalskou manželkou. Času na rozhovor je dosť, diaľnica má dobre vyše 100 km.

Taxikár nás privítal v aute trochu prestrašený. Vravel nám, že sa po ceste do prístavu stretol s riadne veľkým grizzlym, prechádzajúcim sa pár sto metrov od miesta nášho nástupu. Stretnutie so „smetiakovým grizzlym“ je v skorých ranných hodinách dosť pravdepodobné aj v centre aljašských mestečiek. O grizzlych „vedec“ taxikár vie svoje. Keď po ceste zastal na malú potrebu, od auta sa nevzdialil ani na krok-radšej si ocikal svoje auto. Rozprával nám historky o zabitých, polozožratých ľuďoch, ktorých išiel s inými dobrovoľníkmi-poľovníkmi pomstiť s riadnymi flintami v ruke. Zaujímavo no azda aj mierne nepravdepodobne znela historka o nedávnom horskom behu. Na asfaltke bežalo niekoľko stoviek bežcov. Drvivá väčšina dobehla do cieľa bez ujmy. No štyria preteky nedokončili. Dvoch našli usporiadatelia na trati mŕtvych /z jedného iba zvyšky/, dvoch z veľmi vážnymi zraneniami. Trestná výprava proti miestnym grizzlym skončila smrťou šiestich medveďov.

Taxikár nám rozprával o tom, že na Aljašku prichádzajú z celého sveta, no najmä z Európy natrvalo alebo na neurčitý čas rôzni čudáci, exoti, dobrodruhovia, pozéri, pseudo-vedci a pseudo-umelci. Ich dobrodružstvo občas tiež neskončí veľmi šťastne. Pred nedávnom prišla do Sewardu jedna penzionovaná nemecká lekárka. V mestskom parku ju uštipla vretenica. Omdlela. A keďže jej nikto neprišiel na pomoc a ona mala slabé srdce, napokon na uštipnutie hadom umrela. – Zaujímavé, že po tomto tragickom útoku divého zvieraťa na človeka žiadna trestná výprava proti miestnym vreteniciam sa neorganizovala. U nás na Slovensku je to rovnaké. Diviaky, býky, hady, muchotrávky zelené zabíjajú ľudí bez revanšu. Medvede však majú po chlebe. Zliznú si to za všetkých.

Aj za turistické kancelárie, ktoré na Aljašku zlanárili turistov, čo im na konfekčnom turistickom putovaní nedokázali ponúknuť to správne krvavé „žrádlo“.

Kórea

18.09.2021

JUŽNÁ-ale tak trochu aj SEVERNÁ Južná Kórea /100 210 km2, 51,7 mil.obyv./ je vidieckejšia, šťavnatejšia ale aj trochu nedbajskejšia kópia Japonska. Japonci údajne kedysi dávno na svoje ostrovy prišli práve odtiaľto,-z Kórey. Sú dve teórie o národoch, ktoré sa zo svojej pôvodnej vlasti odsťahovali a presunuli inde. Prvá /napríklad japonská/ tvrdí, že zo svojej [...]

Kazachstan

17.09.2021

NEODPORÚČAME NAVŠTÍVIŤ OSOBÁM TRPIACIM NA AGORAFÓBIU ! Kazachstan je krajina otvorených, širokých priestranstiev. Vskutku obrovská krajina ! Málokto vie, že jedna z najväčších krajín na svete a spomedzi suchozemských krajín /ak Kaspik nerátame za more/ je na svete vôbec najväčšia. Má 2 717 300 km2 a 18,3 mil.obyvateľov. Po rozpade ZSSR si Kazachstan [...]

Katar

16.09.2021

URČENÉ PRE VEĽMI LENIVÝCH TURISTOV. Katar je maličký / 11 581 km2, 2,65 mil.obyv.: 300 tis.Katarčanov-zvyšok takmer 90% sú gastarbeiteri/. / Je to veľmi bohatý polostrov v Perzskom zálive. Má tretie najväčšie zásoby ropy na svete a je na treťom mieste na svete aj z hľadiska tzv.štatistického bohatstva na obyvateľa. Okrem obrovskej americkej vojenskej základne Al Udeid [...]

horský nosič, turista, horolezec, hory, turistika

Pakistan nepustí českých horolezcov, kým nezaplatia náklady na záchranu

19.09.2021 06:44

Dvaja zachránení českí horolezci zostávajú v Pakistane. Úrady ich budú zadržiavať, kým nezaplatia náklady za záchrannú operáciu.

migranti, Melilla

Mimovládne organizácie i OSN kritizujú nový model tábora pre migrantov na Samose

18.09.2021 21:57

Grécko v sobotu na ostrove Samos otvorilo prvý z piatich nových "uzavretých" táborov pre imigrantov.

Robert Fico

Fico vyzval Hlas na spoluprácu. Spoločne si trúfa vyhrať voľby

18.09.2021 19:53, aktualizované: 21:20

Podľa Fica môžu Smer a Hlas spolu vo voľbách dosiahnuť aj 40 percent.

Stromboli taliansko sopka erupcia

Po 40 rokoch sa prebúdza sopka La Cumbre Vieja na kanárskom ostrove La Palma

18.09.2021 18:50

Od minulej soboty bolopod sopkou zaznamenaných viac ako 1000 zemetrasení s nízkou magnitúdou

Štatistiky blogu

Počet článkov: 85
Celková čítanosť: 85246x
Priemerná čítanosť článkov: 1003x

Autor blogu

Kategórie