zemegula

Vikingovia boli zbojnícky európsky národ. V histórii nášho kontinentu boli aj väčší zbojníci ako oni: Húni, Mongoli/Tatári, Turci, možno Starí Maďari …no neboli to Európania. Tí do Európi prišli kradnúť a vraždiť z Ázie.

Vikingovia vraj nemali na hlavách hrôzostrašné rohaté prilbice. Možno naozaj nie-no s rohami na hlavách alebo bez nich lúpili a vraždili po Európe ako čerti. Ich nájazdy ťali do živého, lebo boli v Európe doma, vyznali sa tu. Nájazdníčili od Severného a Baltského mora po Stredozemné more. Od Británie po Volgu. Zbojníčenie bolo pre Vikingov zimná kratochvíľa na prilepšenie. Venovali sa jej od jesene, -potom čo obriadili svoje skromné severské polia a statok až do jari, keď sa vracali do rodnej Škandinávie orať, siať a pásť. A rozmnožovať sa, lebo padlých v bojoch bolo treba nahradiť.

Zaujímavé, ako s postupom slniečkárstva strácajú kedysi obľúbení národní zbojníci a furtáci /-symboly vzbury proti vykorisťovaniu s podporou ľudových más/ v európskych médiách svoje dobré meno. Slovenský Jánošík, rusínsky Olexa Dovbuš, poľský Bazinski, maďarskí Ludas Matyi či Rózsa Sándor, švajčiarsky Viliam Tell, nemecký Till Eulenspiegel, taliansky Rinaldino Rinaldini, anglický Robin Hood, dokonca i habsburgsorakúsky Johann Georg Grasel…neboli žiadni anjelici. No symbolizovali vo všetkých krajinách, odkiaľ pochádzali, individuálny vzdor proti útlaku feudálov a úsilie vrátiť požičané svojim utláčateľom aj s úrokmi. Áno, kradli, lúpili, sem tam aj niekoho prizabili či /ako Grasel/ aj niekoho dorazili, no ľudové masy ich mali radi. Ak by lúpili a vraždili nielen bohatých ale aj chudobných, chudoba by na nich nevymýšľala kadejaké hrdinské či veselé historky. Naopak, zaradila by ich do kategórie nesympatických nenávidených lotrov, ako boli napríklad lúpežní rytieri Podmanickovci na Považí či Bašovci na Gemeri.

Kedysi bolo v móde takýchto zbojníkov idealizovať, zveličovať ich ochotu podeliť sa s chudobnými o svoj lup, urobiť z nich takmer komunistov, ktorí bohatým zobrali aby mohli dať chudobným. Dnes je iná móda. Z Jánošíka urobiť odporného vraha, ktorý ak niekomu niečo zo svojho lupu dal, tak iba preto, aby si kúpil jeho mlčanie či zavďačil sa peknej dedinskej dievke v nádeji na sladkú nočnú odmenu. Kadejakí pseudobádatelia, filmoví scenáristi, pravicoví novinári a akože politici tárajú v prípade Jánošíka čosi o zavraždenom kňazovi /hoci i podľa nich ho asi nezabil Jánošík ale niekto z jeho družiny/. Citujú zo súdnych spisov akoby to bolo písmo sväté. Akoby ho nespisovali po neľudskom mučení servilní a tendenční či priamo klamúci panskí pisári. Cieľ je jasný. Zbaviť ľud v čase rastúceho vykorisťovania a obmedzovania slobôd akejkoľvek nádeje, akéhokoľvek záchranného svetielka v temnote totality a označiť odpor proti súčasným „pánom“ ako nemravný a márny.

Zaujímavé, že s lúpiacim a vraždiacim národom Vikingov je to práve naopak. Z nich angloamerické /germánske/ médiá a filmoví tvorcovia urobili div že nie predoobraz všetkých bojových cností súčasných amerických zabijakov z kadejakých oddielov „seals“, „comandos“, „special task forces“ a pod. Tak ako oni v Srbsku, Líbyi, Sýrii, Čečensku, Iraku či Afganistane, aj Vikingovia vraj išli do sveta šíriť západnú germánsku predstavu o dobre a zle a o spravodlivom prerozdelení bohatstva. Tak ako mariniaci či seals dnes občas niekoho zabijú, tak aj Vikingom sa to pritrafilo. No a čo ? Dôležité bolo a je, že ich „misia“ bola údajne spravodlivá. Zabíjali, pardon „eliminovali“ krvilačných barbarov, ktorí im v plnení ich misie bránili. A že to urobili na cudzom území a tým ľuďom, ktorí tam žili od nepamäti ? No a čo ? Veď táto planéta je pre všetkých a tí najšikovnejší, najprogresívnejší majú v záujme podpory všeľudského pokroku právo siahnuť na všetky zdroje- i na zdroje, ktoré sú v dôsledku božieho omylu v rukách /napr. slovanských/ primitívov.

Vikingovia boli drsní a ostrí chlapíci. Veď ako by si inak poradili s hordami domorodcov pri Volge, pri Visle, pri Seine, pri rieke Tejo ? Trošku lúpili a trošku vraždili, trošku to boli i zlí chlapci. – No boli to NAŠI chlapci, predkovia našich dnešných trošku zlých ale hlavne našich germánskych resp. angloamerických chlapcov.

Často sa pri písaní o Vikingoch spomínajú ich zásluhy na objavovaní cudzích krajín, ostrovov /Faerské o., Island, Grónsko/ ba dokonca kontinentov /Severná Amerika/ a iba „pod čiarou“ sa hovorí, že lúpenie a vraždenie bola ich profesia, ich hlavné živobytie. Pripadá nám to ako keby sme pri hodnotení dr.Mengeleho pripúšťali, že mu síce jeho židovskí pacienti a „pokusné osoby“ v Osvienčime nejako podozrivo často umierali, no zdôrazňovali by sme hlavne to, aké významné vedecké zistenia a medicínske objavy sa na základe Mengeleho dokumentácie sformulovali.

K dedičom akože „chrabrých“ Vikingov sa hlásia všetky škandinávske národy-Nóri, Islanďania, Dáni i Švédi. Niekedy dokonca i Nemci. Najautentickejšími dedičmi Vikingov sú však podľa nás popri Dánoch predovšetkým ŠVÉDI. Prečo Švédi ? Lebo sú spomedzi post-vikingských národov najpočetnejší . Švédsko so 450 295 km2 má takmer 10, 3 mil. obyvateľov. Dvakrát viac ako Dáni či Nóri, o Islanďanoch ani nehovoríme.- A predovšetkým preto, lebo svojou dobyvačnou politikou /od vrcholného stredoveku po reformáciu a koniec 17.stor./ ideovo priamo nadväzovali na výboje Vikingov. Za vlády Karola XII., bolo Švédsko dokonca impériom a istú chvíľu aj veľmocou s najsilnejšou armádou na svete. Po porážke od ruského imperátora Petra I. Veľkého však vplyv Švédov v Európe slabol, až sa napokon v 19.storočí Švédsko zaradilo medzi rozlohou väčšie ale významom menšie európske krajiny.

Švédi počas tridsaťročnej vojny ovládli rozsiahle oblasti Nemecka, ale aj Poľska a dnešného Česka. V Čechách a na Morave operovali pomerne dlho. Čechom po ich pobyte zblonďaveli vlasy, začali byť akýsi zubatí, no tiež fyzicky zdatnejší, odolnejší voči bolesti, súťaživejší, so záľubou o brannosť a šport. Švédi napokon z Čiech odtiahli, no potiahli pri odchode mnoho cenností, vrátane vzácnych kníh , ako bola napr. „Kralická biblie“. – Pri návšteve univerzity v Uppsale sme mali možnosť pozrieť sa na originál jej prvej verzie. Aj keď z úctivej vzdialenosti.

Vyšší vzrast, telesná hranatosť, kostnatosť, ochota nasadiť v boji celé svoje telo naplno, i za cenu bolesti,-to sú údajne vikingské vlastnosti Švédov. Dnes sa prejavujú hlavne v športe: hokeji, hádzanej, futbale, lyžovaní ale v časoch Bjorna Borga i v tenise. Švédsko budovali a riadili chlapi. Aj dnes tak robia, hoci niekedy sa títo „chlapi“ maskujú ženskými sukňami. V stredoveku a na začiatku novoveku bolo Švédsko „mužskou krajinou“. Stredovekým švédskym mestám chýbala ženská ruka. Štokholm bol vraj v stredoveku najšpinavším a najsmradľavejším mestom Európy. Ľudia sa v mestských uličkách údajne predierali vysokou vrstvou odpadkov. A to pri tom ešte takmer pol roka všetko zakrýval sneh.

Počas vojnových ťažení a s čoraz častejším obchodovaním postupne i do drsného Švédska prišla napokon európska kultúrnosť a kultivovanosť, prišla i estetika a hygiena. /Kráľ Karol XII, bol vraj aj pokiaľ ide o zovňajšok a hygienu posledným švédskym kráľovským špinďúrom. Po ňom to už vraj boli voňaví a učesaní panáčikovia ako zo škatuľky/.

Švédi sú v tom, čo robia, dôkladní. Keď už s dačím začnú, robia to dôsledne. Tak je to aj čistotnosťou a hygienou. Keď si Švédi tieto dve veci osvojili, svojou cieľavedomosťou ich znásobili. Vďaka tomu patrí dnešné Švédsko k najčistejším krajinám a Štokholm k najčistejším mestám na svete. Štokholm sa z voľakedajšieho vikingského brlohu zmenil na elegantné sídlo modernej konštitučnej monarchie.

Štokholm je vskutku pekné mesto. O jeho umiestnení pritom nerozhodovali estéti ale vojenskí stratégovia. Bol postavený v spleti jazier, morských prielivov, ostrovov a poloostrovov. Od Baltského mora ho chráni žulové pobrežie, nevysoké ale pevné skaly. V prielivoch medzi ostrovmi, skryté pod morskou hladinou, na invázne lode nepriateľa číhali do ostra zahrotené klady. Odtiaľ je vraj i pôvod názvu Stock-holm.

Modernou, architektonicky nápaditou urbanizáciou spleti týchto jazier, zálivov, ostrovov a poloostrovov ale aj umelých kanálov a prieplavov vzniklo očarujúce akoby z vody vyrastené dnešné mesto Štokholm. Odporúčame všetkým návštevníkom Štokholmu , aby si- keď už tam pôjdu, zaplatili výletnú panoramatickú plavbu okolo mesta. Lebo kto chce povedať, že videl Štokholm a prezrel si len centrum s radnicou, kráľovským palácom, univerzitnou štvrťou a bulváre s reštauráciami a obchodnými, či sa prešiel po rozložitých parkoch,-ten na to nemá nárok. To je málo na poznanie štokholmskej krásy ale aj komfortu, v akom Štokholmania v rezidenčných štvrtiach pri vode /uznávame, že najdrahších/ žijú.

Štokholmčania, čo majú apartmány pri vode, si fakt dobre žijú. Najmä v lete. Vtedy im cez široké okná prenikajú prekvapujúco hrejivé slnečné lúča dlhého polárneho dňa. Vtedy Štokholmčania naštartujú svoje lodičky a jachtičky, zaparkované priamo pri domoch, na komunálnych mólach pri kanáloch- a malá vikingský výprava po jazerách a morských zálivoch, popod mosty, okolo žulových ostrovčekov s ihličnatými stromami a brezami môže začať. Štokholmčania radi pri niektorom z ostrovčekov zakotvia a chlad-nechlad preplávajú pár metrov vo vlnách jazera či priamo v Baltiku až na breh. Potom sa tam na žulových balvanoch alebo machom či trávou pokrytej zemi sušia a slnia. Mnohí úplne „bez“ -a kývajú všetkými časťami tela okoloidúcim lodičkám.

Návšteva Goteborgu a najmä Malmo nás až takto neuchvátila. Architektúra týchto miest je v poriadku. Snúbia sa v nej staré hansovne vyzerajúce budovy s novou zástavbou so skla a hliníka. Aj pešie zóny sú zaujímavé. Podchvíľou vás pri potulke po nich niečo upúta. Napríklad vo výkladoch kníhkupectiev stále nové a nové, stále zaujímavejšie ilustrované vydania príbehov nezbednej pehavej Pipi dlhej pančuchy. Odkedy sa však do Škandinávie, do Švédska a osobitne do Malmo /ktoré je z Dánska prvé na rane/ začali hrnúť migranti z celého „tmavšieho“ sveta, je tam príjemných bezstarostných prechádzok po meste už pomenej. V Malmo i v Goteborgu vznikli celé štvrte prisťahovalcov z Blízkeho východu a Afriky. Migranti nie a nie pochopiť, že patrí k ich psej povinnosti prispôsobiť sa švédskym normám správania a švédskym mravom -a nie naopak. Jediné, čo niektorých z nich z noriem Švédskeho kráľovstva zaujíma, sú zákony a usmernenia, týkajúce sa rozsiahleho systému sociálneho a zdravotného zabezpečenia a kadejakých podpôr a dávok. Takže, hoci to vôbec nie je mienené rasisticky, -dnes je Švédsko pekné už len tam, kde je ešte švédske. A to je skôr na vidieku ako v mestách. Mestám, kde vládne civilizačné multikulti sa radšej oblúkom vyhnite.

Švédsky vidiek má viacero tvárí. Dolu na juhu je to podobné ako u nás, niekde na Orave či na Spiši. Zelené miešané alebo ihličnaté lesy, polia s obilninami /jačmeň, ovos ale i pšenica/, zemiakmi a pod. Pasienky s kravami, striedané remízkami, jazerami, hájikmi. V strednej časti Švédska už začínajú prevládať lesy a skromnejšie pasienky s osamelými skalami = pamiatkami na nie tak dávne ľadovce. Pomedzi lesy a pasienky tečú bystriny a dravé riečky. Ak máte šťastie, natrafíte pri nich na dômyselné priehradky a žľaby, určené na lov lososov resp. na ich slobodné prenikanie do vyšších lokalít na rieke. Ťah lososov, to je tu v týchto končinách hlavná udalosť roka. Žijú ňou nielen rybári, ale celé miestne komunity. Sever Švédska-to je už kraj tajgy a polotundry. Z auta na ceste môžete pozorovať stáda sobov, ktoré akoby boli úplne divé a nikomu nepatrili. Omyl, každý sob tu má svojho majiteľa. O tom, že soby sú na ľudí zvyknuté, sa môžete presvedčiť aj samy. Zastavte auto, vystúpte a urobte si so sobmi selfíčko. Niektoré soby sa rady fotia. Ba daktoré sú pchajú na pľac samé, ako herečky.

Zaujímavosťou vidieka sú pútnické miesta. Na to, že Švédsko je prevažne protestantská krajina, je to až na počudovanie. Pútnické centrá pozostávajú s kostola /alebo viacerých kostolov/, spoločenských hál na rôzne charitatívne akcie a domčekov na ubytovanie kňazov a veriacich z ďaleka. Domčeky v pútnických centrách sú zvonku doštené, skromné, natreté unisono na hnedobordovo, občas so žltými šambránami okolo okien a dverí. V pútnických miestach sa v čase pútí-tak ako u nás, konajú trhy. Medzi trhovníčkami-počujúc našu slovenčinu,-na nás zakričala jedna Slovenka, čo už vo Švédsku dlhšie žije. Má sa dobre. Doma myslia, že vo Švédsku podniká a má svoj obchod. A ona je pritom švédska kofa. No zrejme jej to nevadí. A keby aj,-má tu už svojho švédskeho chlapa a dve blonďavé svetlooké detičky. – Po mame…

Švédsko je dosť veľká krajina. Človek sa najazdí, kým ju autom ako tak poparceluje. Odporúčame na švédsky trip leto. Vtedy sú ľudia veselí, osprostení z polnočného svetla. Čím ďalej zájdete na sever, tým bude uvoľnenosť ľudí -priam letná hystéria,-väčšia. Ak ste milovníkmi sauny, nešetrite si tento zážitok na event.pobyt vo Fínsku. Nám sa švédske sauny zdali komfortnejšie a čistejšie. Overte si to-možno budete mať opačný názor.

V zime je Švédsko o niečom inom. Stačila nám malá ukážka jazdenia neďaleko Štokholmu. Na cestách so šotolinovým podkladom bola na vozovke tvrdá ujazdená vrstva snehu. Silné švédske autá /volvá a saaby/ sa po ceste preháňali bez problémov. Pneumatiky mali s kovovými hrotmi. My na kórejskom autíčku z požičovne sme vedľa nich „jazdili“ ako pokakaní.

V zime je Švédsko krajina svetiel. Nečudo, pri toľkej tme. Vďaka polárnej noci sa Švédi v dizajne a vo výrobe svietidiel prepracovali na pozíciu osvetľovacej veľmoci. Švédi sú však umelci aj pri inštalácii osvetlení svojich príbytkov. Zvonku, no najmä zvnútra. Okolo Vianoc azda niet okna, kde by nebola šarmantne nariasená vyhrnutá záclonka a vedľa nej nejaká náladová lampička. V butikoch nájdete množstvo inšpirácií, ako si iba s pomocou svietidiel domov príjemne dotvoriť. Okrem trikov so svetlami tu nájdete aj nápadité použitie prírodného dreva, ľanových a vlnených textílií a kožiek zo sobov. Po obhliadke zopár obchodov sme zistili, že Švédsko, to je samá neoficiálna Ikea. Až na tie montované veci z drevotriesky-tie sú v našich Ikeách ako bonus /či malus/ ?

Okrem Ikey Švédi ku nám priniesli aj pojem ombudsman. V čase perestrojky sme dostali bojovú úlohu vysvetliť pre akýsi ústredný orgán socialistického štátu pojem ombudsman. Konzultovali sme to s našou švédskou kolegyňou. Povedala, čo vedela a poslala aj mnoho brožúrok. Zhrnuli sme to a predložil nášmu nadriadenému orgánu. Súdruhovia čítali a nechápali. Raz nevedeli porozumieť tomu, prečo má nejaký ombudsman rýpať do vecí, o ktoré sa stará plno štátnych inštitúcií. Dnes máme ombudsmana pre ľudské práva, pre mládež, pre klientov bánk…azda aj pre problémy medveďa hnedého. – Ak by u nás taký bol a uvoľnila by sa v ňom stolička,- hneď sa prihlásime do konkurzu.

Švédsko je vo svete povestné svojim prevažne sociálnodemokratickým režimom, svojim progresívnym daňovým zaťažením, relatívnym rovnostárstvom v odmeňovaní medzi ľuďmi rôznej kvalifikácie a rôzneho pohlavia. Sociálne istoty v dôchodku, chorobe a invalidite sú „odmenou“ za život s vysokými daňami. Takýto žičlivý režim stojí a padá na stabilite štátnych financií. Stabilita štátneho rozpočtu zase stojí a padá na politickej stabilite a tá na vypočitateľnom správaní neutrálneho Švédska ako takého. Švédsko sa nerado zapája /či skôr už iba v minulom čase: zapájalo/ do rôznych treníc medzi európskymi štátmi. Svojich veľmocenských problémov si užilo za čias Karola XII., odvtedy už chce mať s vojnami svätý pokoj. Švédska železná solídnosť – to je synonymum pre prísnu švédsku neutralitu. Donedávna bola švédska neutralita conditio sine qua non existencie Švédska. Švédom zaručila pokoj a relatívny blahobyt aj v časoch, keď okolité národy zomierali od hladu a na frontoch po miliónoch.

Čert však nikdy nespí. Nič nie je také večné, aby sa to nedalo odvečniť. Plánovači svetovlády z USA usúdili, že by v procese konfrontácie s Ruskom bolo dobré uzavrieť Balt nielen v dánskych prielivoch, ale aj smerom na sever, medzi Fínskom a Švédskom. A tak prostredníctvom /švédskych bulvárnych a zahraničných akože mienkotvorných/ médií začali šíriť medzi Švédmi ruskoidnú ponorkofóbiu. Takmer denne sa v novinách, televízii či na internete začali objavovať nejasné fotky so siahodlhými článkami, rozoberajúcimi prípady narušenia švédskych vôd zlými ruskými ponorkami. Zálivy a prielivy Štokholmu boli odrazu plné ruských ponoriek. Štokholmčania z hrôzou v očiach sledovali každú podozrivú vlnku, každý konár plávajúci na mori-veď čo keď je to periskop, cez ktorý na nich hľadí krvilačný Ivan ?

Sme presvedčení, že väčšina Švédov týmto bulvárnym táraninám neverí. A vie, do čoho chcú Švédsko dobráci z NATO a USA namotať. Väčšina Švédov je normálna, no médiá naďalej plnia svoju zlovestnú misiu-kvapkajú kvapku po kvapke na zatiaľ nedôverčivú švédsku oceľ. No ani švédska oceľ nie je večná. Dožijeme sa korózie švédskej neutrality a vstupu Švédska do NATO,-alebo kyslé dažde z Atlantiku vyschnú a švédska oceľ korózii odolá ?