zemegula

Pán G.Murín píše o martin. masakre nemec. dôstojníkov a žien a detí-ako o príčine obsadzovania SR wehrmachtom a SS. Má pravdu, no nebol to iba tento masaker.

Ešte pred martinským masakrom /24 zavraždených/ bol masaker, ktorý vykonal Miloš Vesel /veliteľ ružomberskej posádky/ v lokalite Podsuchá, na ceste z Ružomberka-Bieleho Potoka do Liptovskej Osady. Tu bolo 26 augusta /teda dva dni pred masakrom v Martine/ povraždených 146 zajatých nemeckých vojakov, príslušníkov SS, žien detí a civilov z radov nemeckej menšiny na dolnom Liptove, ale tiež funkcionárov ružomberskej organizácie HSĽS a HG, vrátane ich manželiek. Na mieste vrážd nie je žiaden pamätník. Telá zavraždených po vojne exhumovali a preniesli na nemecký vojenský cintorín vo Važci.

Martinský masaker mal potom ešte malý smutný epilóg v Sklabini. Tu Veličkovci zavraždili jednu nemeckú ženu, jej dve deti a raneného nemeckého dôstojníka, ktorého im vydali povstaleckí vojaci z martinskej posádky pod velením kpt. Kuchtu. Mŕtvoly zavraždených nemeckých žien a dôstojníka wehrmachtu boli prvými v sklabinskom masovom hrobe, do ktorého Veličkovci postupne hádzali ďalšie mŕtvoly nemeckých zajatcov, príslušníkov nemeckej minority z okolia Martina a tzv. kolaborantov, – napríklad FUNKCIONÁROV MATICE SLOVENSKEJ z jej ústredia v Martine. Celkove tu partizáni ukrajinského komandíra Velička a českého komunistického komisára Sedláčka povraždili 149 ľudí.

G.Murín správne bloguje, že jednými z najtemnejších postáv krvavých udalostí okolo začiatku SNP boli traja bratia Veselovci. Všetci boli fanatickými čechoslovakistami, napojenými na V.Šrobára a „prezidenta“ Beneša v Londýne. Mirko Vesel vraždil v čase vyhlásenia povstania v B.Bystrici aj osobne. Osobne likvidoval v budove bystrického Veliteľstva pozemného vojska slovenských dôstojníkov-svojich bývalých kolegov, ktorí sa k SNP nepridali alebo podľa neho neboli spoľahliví. Niektorých takýchto dôstojníkov vyvliekli do doliny za Bystricou a tam postrieľali.

Známy je masaker na sliačskom moste cez Hron, Tu partizáni povraždili 12 Slovákov /pracovníkov bánk, farárov, úradníkov, učiteľov…/. Motívy boli zištné i religiózne.

K vraždeniu ešte pred faktickým začiatkom povstania došlo aj na Horehroní. Pri Brezne sa jeho obeťami stali dvaja poslanci Slovenského snemu s manželkami. K masakre Nemcov a kolaborantov došlo i v Giraltovciach. Po vyhlásení povstania potom v rýchlom slede nasledoval spomenutý masaker na moste ponad Hron pri Zvolen, neskôr likvidácia asi 50 príslušníkov nemeckej menšiny /civilistov/, obyvateľov nemeckých obcí Veľké Pole a Píla /Hochwies, Polnisch/ v Banskej Štiavnici. Počas povstania p došlo tiež k asi najznámejšej masakre nemeckých civilov, občanov čisto nemeckej dediny Sklené /Glaserhau/ v priekope za dedinou. Tu partizáni /Slováci a Rusi/ z brigády Jegorova pod velením poručíka Slavina zavraždili 187 Nemcov.

Obeťami nezmyselného vraždenia počas SNP zo strany partizánov sa stali aj Slováci. Ich vinou bolo, že boli príslušníkmi Hlinkovej gardy alebo tzv. Pracovnej služby, ktorá pre Nemcov kopala zákopy. Dialo sa to najmä v lokalitách kde žili silno klerikálne orientovaní evanjelici, vychovávaní v duchu extrémneho čechoslovakizmu. Príkladom je oblasť Myjavy, myjavských kopaníc, Brezovej p.B. Tu slovenskí evanjelickí partizáni -„reptovci“ povraždili v dvoch etapách 23 /12+11/ zajatých príslušníkov HG. Nešlo o gardistov padlých v regulárnom boji, ale o ľudí, ktorí sa partizánom dobrovoľne vzdali.

Vraždenie zo strany slovenských partizánov a povstaleckých vojakov či neskôr príslušníkov čsl.armádneho zboru vyvrcholilo tesne po vojne, v podobe tzv. přerovského12 masakru. Pri ňom slovenskí príslušníci česl.armádneho zboru pod vedením slovenského kpt. Pazúra zavraždili 120 žien, 71 mužov-starcov a 74 detí. Išlo o príslušníkov nemeckej menšiny z Dobšinej a okolia. Vraždenie nebolo ničím vyprovokované a obete neboli ozbrojené. Smutná kapitola dejín, ktorá nám ukazuje, že vraždiť nedokázali iba príslušníci POHG a „slovenskí fašisti“ ale aj „pokrokoví antifašisti“. Vraždiť dokázali príslušníci „holubičieho slovenského národa“ …

Tento blog neznamená, že si jeho autor nectí SNP ako dôležitý geopolitický faktor vývoja slovenskej štátnosti, smerujúci ku dnešnej modernej SR. SNP bolo potrebné, aby sme sa po vojne nestali totálnou hračkou v rukách českých šovinistov-odnárodňovateľov. Aj vďaka SNP sme sa po roku 1945 mohli uchádzať o rovnoprávnosť s českým národom, požadovať v 1968 federalizáciu a vznik Slovenskej socialistickej republiky a v 1993 mohli obnoviť samostatnú slovenskú štátnosť v podobe dnešnej SR.

História, vedúca ku dnešnej SR bola mohotvárna. Pri spomienke na svetlé kapitoly slovenských dejín treba byť objektívny a spomínať aj na temné stránky dejín. Vyspelý národ, akým dnes Slováci sú, to neponíži. Naopak, národná sebareflexia prispeje k jeho ďalšiemu dozrievaniu.

Cestou k dozrievaniu však určite nie sú tohtoročné oslavy SNP v B.Bystrici. Ich koncepcia bola dnes 29.augusta 2026 -s výnimkou prejavov Pellegrinoho, Rašiho a najmä s výnimkou R.Fica – trochu chybná. Dramaturgovia a autori scenára SNP prepisovali históriu. Príliš často spomínali boj proti akejsi totalite…

-Milý pán scenárista, môj prastrýko povstalecký poddôstojník, nebojoval v povstaní proti totalite. On bojoval proti NEMCOM ! Hoci je t.č. pri moci pro-slovenská vláda, na scenári akoby pracovali progresívni liberáli-slniečkári z PS. Veď akýže má k SNP vzťah pesnička Roba Grigorova, prekrútená na akože proti-totalitný spôsob už ľuďmi okolo F.Gála a P.Zajaca v 1990 ? Ako text piesne súvisí s bojom Slovákov proti Nemcom v 1944 ?

Tohto roku sa zo SNP zase robí čosi, čím povstanie nikdy nebolo. Takže, milé progresívno-liberálne dámy a páni:

• POVSTANIE bola povstaním PROTI OKUPÁCII SLOVENSKA NEMCAMI
• POVSTANIE malo za cieľ dostať Slovenskú republiku z radu štátov, ktoré podporovali v 2.sv.vojne Nemecko do radu štátov, ktoré podporovali Spojencov, teda ZSSR a USA a V.Britániu
• POVSTANIE sa pripravovalo za účasti niektorých členov vlády SR, väčšiny hlavných veliteľov Armády SR a určite aj s viac či menej presným tušením najvyšších vládnych predstaviteľov vrátane prezidenta Tisa a ministra vnútra Macha
• Povstanie bolo povstaním proti cudzím vykorisťovateľom, bolo povstaním slovenskej chudoby proti neslovenským „pánom“
• Úspech povstania zmarili emigranti okolo Beneša a sovietske politické a vojenské velenie, ktorému úspešný prechod SR na stranu spojencov bez prílišného sovietskeho oslobodzovania geopoliticky nevyhovoval.

Na druhej strane, povstanie nikdy nebolo tým, čo z neho progresívni liberáli a protislovenskí priaznivci Bruseli chcú dnes urobiť:

• Povstanie nebolo povstaním Slovákov proti svojmu vlastnému štátu, proti Slovenskej republike.
• Povstanie nebolo povstaním proti akejsi totalite a proti akémusi fašizmu-99% bojovníkov v povstaní o žiadnej „totalite“ či „fašizme“ nevedelo nič, ale že vôbec nič.
• Povstanie nebolo prejavom boja za demokraciu a humanizmus. S výnimkou Židov až 99% povstalcov -vojakov a partizánov za žiadnu demokraciu, humanizmus, či ľudské práva /vrátane práv rasových/ nebojovalo.
• Okrem Židov, Čechov a hŕstky exponentov bývalej čechoslovakistickej moci v prvej ČSR a okrem fanatických evanjelikov nebola cieľom povstalcov obnova pôvodnej ČSR v ktorej Slováci neexistovali a boli len súčasťou JEDNOTNÉHO československého národa.
• Povstanie okrem hŕstky komunistov nebolo povstaním za komunistické ideály a za odstránenie kapitalizmu . Okrem sovietskych partizánov a našich komunistov to nebolo ani povstanie na podporu Stalina a nastolenie podobného režimu, aký bol za Stalinových čias v ZSSR.

Suma sumarum, – SNP nebol žiaden boj proti totalite, proti fašizmu a za liberálnu demokraciu. Bol to „iba“ boj za oslobodenie Slovenska od nemeckých okupantov a za mier, v ktorom budú mať Slováci rovnaké práva ak ostatné národy na svete.

Pripisovanie iných cieľov, než aké povstanie pre jeho vtedajších aktérov malo, je trestuhodným prepisovaním histórie. Rovnako trestuhodným, ako keď na STVR je hlavným expertom na ciele povstania pán Medvecký-súdny znalec na posudzovanie akože extrémistickej trestnej činnosti občanov SR ako Rostas, Harabin, Bombic, Kotleba, Mazurek a iných Slovákov, ktorí majú o vlastenectve odlišnú predstavu ako pán Medvecký. M. Medvecký nie je seriózny historik ale skôr politický konjunkturalista a hochštapler. STVR tým, že mu dala v deň osláv SNP neskutočný priestor, znovu dokázala, že tandem Flašíková- Hlucháňová nemá s nestrannosťou a objektívnosťou verejnoprávneho média nič spoločné a každý deň, počas ktorého sú na funkciách, je duchovnou ujmou pre Slovensko. Smer a SNS ale aj Hlas na funkcionárčenie týchto dvoch dám nepekne doplatí.

Tohtoročné oslavy SNP sa historiograficky veľmi nevydarili. Pripomienka banderovského nacizmu v prejave R.Fica bola na mieste ale príliš skromná. Bez čo len zmienky o Ukrajincoch v SS divízii Galizien.

V scenári osláv sa SNP miesto posilnenia historickej objektívnosti znovu posunulo do pozície nástroja ideologického boja súčasných progresívno-liberálnych politikov-kolaborantov Západu proti súčasným bojovníkom za ekonomickú, spoločenskú, kultúrno-civilizačnú a politickú suverenitu Slovenska.

Dnešná oslava SNP skutočnej pravde o dejinách Slovákov nepomohla. Skôr ju zahmlila. Škoda. -Možno nabudúce…