zemegula

URČENÉ PRE VEĽMI LENIVÝCH TURISTOV.

Katar je maličký / 11 581 km2, 2,65 mil.obyv.: 300 tis.Katarčanov-zvyšok takmer 90% sú gastarbeiteri/. / Je to veľmi bohatý polostrov v Perzskom zálive. Má tretie najväčšie zásoby ropy na svete a je na treťom mieste na svete aj z hľadiska tzv.štatistického bohatstva na obyvateľa.

Okrem obrovskej americkej vojenskej základne Al Udeid /predsunuté vojenské veliteľstvo ozbrojených síl USA s posádkou nad 10 tis.vojakov/ a občasných vylomenín v oblasti zahraničnej politiky /tajná podpora islamistov, vrátane Al Kajdy a údajne aj ISIS/, ťažby ropy a plynu, prevádzkovania tv Al Džazíry a silnej leteckej spoločnosti Qatar Airways nie je ničím veľmi zaujímavý. Aspoň nás, hoci sme ho navštívili niekoľkokrát, ničím pozoruhodnejším nezaujal. Skôr naopak: rozmýšľali sme, čo tu po celý čas robil náš futbalista Vlado Weiss-ak práve nehral alebo netrénoval.

Katar ponúka to, čo turistom ponúkajú aj Emiráty, Bahrajn a Omán. Hypermodernú architektúru v hlavnom meste Dauha, luxusné plážové rezorty, starobylo sa tváriace súky i moderné nákupné pasáže a zábavno-nákupné centrá.

Katar samozrejme organizuje množstvo výletov s obvyklým púšťovým programom: džípové safari po pieskových dunách, beduínsky večer pod stanmi, hviezdnou oblohou a pri ohni v púšti, boarding na piesku, sokoliarstvo, ťavie a konské farmy, hennovanie rúk, nákupné prehliadky zlatých šperkov a ručne tkaných kobercov…Aký-taký program na 2-3 dni a potom buď pečenie sa na pláži alebo plávanie v bazéne hore a dolu, ako na vychádzke po väzenskom dvore. Najlepšie obídu tí, čo si v tieni pod slnečníkom čítajú z domu prinesené dobré knihy alebo si zobrali z domu laptop a môžu pod tým slnečníkom pokračovať v normálnej práci.

Katar si je vedomý svojej nudnosti a tak sa pokúša ozvláštniť život v krajine kadejakými zábavnými či športovými eventami. Jeden z najväčších by mali byť chystané majstrovstvá sveta vo futbale. Zlé jazyky tvrdia, že pri ich zabezpečovaní došlo ku najväčšej korupcii v dejinách futbalu. Ktovie. Kde nie je žalobca, nie je ani sudca.

Slniečkársky svet Kataru vyčíta, že pri výstavbe štadiónov brutálne vykorisťuje zahraničných robotníkov /vyše 6 tis. ich údajne pri výstavbe športovísk zahynulo/. Necitlivo zasýpa more stavebným odpadom, aby získal plochu na nové štadióny, na mestské nábrežia a nové parky. Lenže Katar vykorisťoval, vykorisťuje a bude vykorisťovať zahraničných robotníkov, či už v krajine budú nejaké majstrovstvá alebo nie. Rovnako tak používal, používa a bude používať megalomanské metódy na zmenu svojej krajiny. Táto fádna zem s minimom divej prírody po zásahoch do životného prostredia priam volá.

Zahraniční robotníci sú vykorisťovaní nielen v Katare aj v iných krajinách Zálivu. A sú bohužiaľ „šťastní“, keď dostanú šancu byť tu vykorisťovaní za podstatne viac peňazí, než by dostali za takúto prácu u nich doma. /Problém ale je, že doma zväčša žiadnu prácu nedostávajú…/.

Necitlivý vzťah Arabov zo Zálivu ku prirodzenému životnému prostrediu je známy. Drsnosť tohto vzťahu je však vzájomná. Drsní sú nielen Arabi ku svojej prírode, drsná je súčasne aj príroda k nim. Životné prostredie je tu na púšti veľmi nepohostinné. Čo si človek nevybojuje, nevykúpi alebo umelo nevyrobí, to nemá. Potravinami počnúc a vodou končiac.

Katar sa pri každej našej návšteve dosť mení. Mrakodrapy, nové veľkolepé štvrte pre biznis i na bývanie miznú a nahrádzajú ich ešte novšie a ešte veľkolepejšie štvrte. Budovu, ktorá bola včera architektonickou atrakciou dnes ako zastaranú búrajú buldozéry.

A na farebných bilbordoch staveniska už vidieť, čo to tu bude, aké nové „hogo-fogo“ tu zase vznikne. Márnotratnosť či márnomyseľnosť boháčov je silný faktor v súboji s kultúrnosťou a kultivovanosťou.

Zaujímavé, že keď si v pamäti chceme vyvolať autentický zážitok z Kataru, vracia sa nám najmä obraz žltohnedej steny nejakej nízkej budovy /asi kultúrnej inštitúcie/, kde bola na priedomí jednoduchá drevená lavička, natretá na svietivo modro. Na modro boli namaľované aj rámy okien a v oknách boli kvetináče s nádhernými červenými muškátmi. Sadli sme si na lavičku, bolo pomerne zavčasu ráno, vzduch bol ešte svieži a z trávnika ku nám prenikala jemná rosa zo striekajúcej závlahy. Na ten krátky moment sme sa v Katare cítili príjemne a domácky, skoro ako kedysi dávno pradávno na podstienke pri raňajkách u starých rodičov.

Takéto chvíľky v Katare netrvajú dlho. Sami si ich „kazíme“ tým ,že si deň organizujete kadejakými prehliadkami v múzeách, galériách /nielen obrazov a sôch ale aj giganticky veľkých ručne tkaných kobercov a starých a nových luxusných automobilov/, po tých či oných stavebných atrakciách.

Ďalšia chvíľka pre nás prichádza vďaka hladu. Vyberieme si napríklad reštauráciu, do ktorej sa prichádza chodbou, kde je podlaha, steny i plafón pokrytý farebnými sklíčkami.

Orientálny gýč, no primeraný v priestore a čase. Sadneme si na kávu či čaj na hlavnej ulici trochu moderného súku. Sedíme pri stolíku na vyvýšenej terase a zrazu nás od chrbta prekvapí pestro vyčačkaná ťavia hlava. Hlava patrí k ťave, na ktorej sedí patrolujúci policajt. Aj policajt je parádne oblečený, ani čo by si odskočil z čestnej stráže katarského panovníka. Nuž hej, policajt na ťave nás zatiaľ pri kaviarenskom stolíku prekvapil iba v Katare.

Ak by ste si v kaviarni chceli dať cigaretku a v rýchlom občerstvení sladký soft drink, zaplatíte mastnú daň z konzumácie zdraviu škodlivých tovarov. Presladnutý arabský čaj sa za sladký nápoj neráta.

Katar nie je pre hypermobilných turistov. Nie je to destinácia pre homosexuálov /hrozí im tu poprava/ a alkoholikov či záletníkov /hrozí im bičovanie/. Je to oddychová destinácia pre veľmi unavených alebo veľmi spomalených či veľmi lenivých no psychosexuálne veľmi normálnych jedincov. V Katare je veľmi lenivieť turistom dovolené.

Navštívte Katar-krajinu pre veľmi lenivých turistov.

/Autorom fotiek je autor textu/.