zemegula

KRAJINA BEZ TURISTOV. Čudné, lebo Kuvajt je vraj arabské Švajčiarsko. Aspoň tak nám to často vraveli naši priatelia,-kuvajtskí študenti, čo v Bratislave študovali architektúru. Kuvajťania sú podľa nich ako Švajčiari, trochu za bukom, izolovaní od zvyšku sveta. No tak ako Švajčiari, aj oni, Kuvajťania, sú vo finančnom svete veľmi žiadaní. Ostatní Arabi ich ohovárajú, že sú odmeraní, chladní, namyslení. Že sú na arabské pomery príliš racionálni a vypočítaví. Asi na tom niečo pravdy bude. Lenže byť vrelý, otvorený,-to si môžu dovoliť skôr občania veľkých a silných štátov. Tí si môžu povedať čo si chcú. Ak si to dovolia povedať malí, hne´ď je oheň na streche.

Kuvajťania vedia, kam patria so svojimi 17 818 km2 a 4,5 milióna obyvateľov /z ktorých má plné občianstvo menej ako tretina, t.j.1,2 milióna ľudí, ostatní sú prisťahovalci za prácou/. Irak to nevedel,-považoval Kuvajt za svoju historickú provinciu /čo bola ostatne pravda/. Kuvajťania však pred štatútom irackej provincie dali prednosť pseudonezávislosti pod britskou a neskôr americkou kuratelou. A až na vojnu s urazeným Irakom im to zatiaľ vždy vychádzalo.

Pred irackou agresiou boli Kuvajťania top značkou celej Arábie. Tu, na území dnešného Kuvajtu sa údajne najskôr začalo ťažiť čierne zlato /ropa/ vo veľkom. Tu vznikli prví rozprávkovo bohatí arabskí „šejkovia“. V skutočnosti bol šejkom z nich málokto, no väčšina bola so „šejkom“ resp. emírom viac-menej rodinne spriaznená. S rozvojom ťažby ropy postupne bohatli aj iní vládcovia na Arabskom polostrove. Bohatli Saudi v Saudskej Arábii, bohatla vládnuca elita v Emirátoch, Bahrajne, Ománe či Katare. To ale bolo až potom, čo sa u nás pojem „bohatý šejk“ udomácnil. A začali sa ním označovať arabskí ropní magnáti všeobecne.

Po vojne s Irakom zostal Kuvajt rozbitou krajinou. Príroda, piesok a skaly sú doposiaľ začadené od ohňa a dymu horiacich ropných veží. Výškové budovy boli rozstrieľané, obyvatelia ešte dlho po bojoch stresovaní. Ale nič netrvá večne. Dokonca ani depresia či žiaľ nad stratou blízkych. Aspoň u normálnych ľudí nie…

Kuvajťania sú racionálni Arabi; sú normálni ako ľudia i ako podnikatelia. Po 25 rokoch od hrôz vojny sme si povedali, že by bol najvyšší čas ich navštíviť. A zistiť, aký majú kurín a bidlo, ke´ď už v Piešťanoch robia zo seba takých veľkých kohútov.

Nuž, po návšteve Kuvajtu uznávame, že Kuvajťania kohútmi sú aj doma. Aj tu, vo svojej vlasti sa riadne kakašia. Jazdia si po Kuvajt City vo svojich solídnych-no nie šašovsky krikľavých limuzínach či roadsteroch- kol dokola po meste. Majú na to tam dokonca pekný diaľničný okruh. Rozvážne stoja na semaforoch, pozorne zaparkovávajú pred zábavno-nákupnými centrami. A ke´d vystúpia z auta a kráčajú pešo po chodníku, vypnú hruď naozaj ako kakaši a napredujú rozvážnym krokom vodcu kŕdľa.

Kuvajtské mrakodrapy sú solídne. Nie najvyššie na svete, no tiež nie žiadne zákrpky. Majú takmer napospol tvary kociek a hranolov, sem tam na vrchole s telekomunikačnou vežou. Žiadna extravagancia. Podobajú sa na akváriá, v ktorých vo vnútri plávajú Kuvajťania ako ryby vo vode. Plavne chodia s kancelárie do kancelárie, z obchodu do obchodu, z čajovne do čajovne, z jedných eskalátorov na druhé. Stoja v presklených výťahoch, aby na svojom poschodí nenáhlivo vystúpili. V dlhých bielych thawboch, na hlavách s nádhernými klanovými šatkami „ghutrah“ a pletencami „agal“.

Dá sa rozvážne, bez nervozity a stressu jazdiť po centre mesta dokonca aj v špičke ? Dá sa to vôbec ? Áno, v Kuvajt City sa to dá. Kuvajťanov s občianstvom i gastarbeiterov, pôsobiacich v Kuvajte nie je veľa a navyše,- mestské komunikácie sú vybudované na princípoch nadbytku kapacity. Preto sa netreba nikde predbiehať, strkať či myšičkovať.

Jedinou extravaganciou-a zároveň aj logom Kuvajtu sú veže na nábrežnej promenáde. V ich dvojtretinovej výške sú akési obrie farebné guličky. ,- Človeku sa nechce veriť, že v takej solídnej krajine nájde takúto peknú infantilnosť. Pôvodne boli vo vežiach telekomunikačné a televízne zariadenia a vyhliadkové kaviarne. Veže však boli vo vojne veľmi poškodené. A hoci vyzerajú zvonku, ako by boli už plne funkčné, zvnútra v 2015 ešte prebiehala rekonštrukcia. Dnes sú ale už isto-iste v plnej prevádzke.

Dôležitým miestom Kuvajt City a celého Kuvajtu je Yacht klub. Je to komplex dokov, kotvísk, reštaurácií a parkov, kde každý, kto má v Kuvajte jachtu / a má ju takmer každý/, má svoj víkendový „hajdevej“. Okrem jachty má mnoho solídnych Kuvajťanov aj statné čistokrvné /nie nejaké karavánové/ ťavy. Má i zopár jazdeckých koní, s ktorými jeho džokeji-gastarbeiteri čas od času pretekajú na nejakom miestnom derby. Zlatým klincom výbavy solídneho Kuvajťana sú v jeho rozložitej vile žijúce dve „erdegbaby“: mamička a manželka. Mať viac manželiek, to by bežný Kuvajťan /nie ani tak finančne ako skôr psychicky/ nezvládol. Mať deťúrence, to je v Kuvajte prestížna, kariérová, komunitná, rodinná- jednoducho spoločenská nevyhnutnosť. Ani v počte detí však Kuvajťania nie sú žiadny extrém. Mávajú dve až tri. Mať viac už v Kuvajte nie je v móde.

Ďalším väčším architektonickým komplexom v Kuvajt city je centrálna verejná nemocnica. Je to zvonku zlatá klietka, v ktorej však nespievajú tí najlepší doktorskí slávici. Preto solídny Kuvajťan ide s vážnou chorobou do zahraničného privátneho špitálu. Domácu kuvajtskú verejnú nemocnicu prenecháva viac-menej gastarbeiterom.

No a napokon tá najdominantnejšia budova Kuvajt City – sídlo vládcu Kuvajtu a jeho najužšej rodiny. V komplexe budov a ich krídiel úradujú ministri, radcovia, správcovia, slovom celá tá dvorná čvarga. Ako vo Versailles za čias panovania Kráľa slnka. Aj nad kuvajtským vládcom slnko nielen „večne“ svieti, ale neraz i riadne páli. A ako: teploty tu dosahujú v lete nad 50°C.

Najstrašnejšou vecou sú však pieskové búrky. My sme ich počas nášho pobytu v Kuvajte našťastie nezažili. Naši kuvajtskí priatelia nám však už predtým v Bratislave ukázali jednu z takýchto pieskových búrok live, cez skype od svojich príbuzných. To bola teda búrka ! Riadna hrôza. Pieskové tsunami siahalo azda do výšky 40 metrov. /Skúste si to vyhľadať na youtube/. – Čo robiť v takejto situácii ? Nuž neostáva iné, len sa uchýliť do svojho múrmi obohnaného domu, dvoru a átria. Do svojho malého paláca. A zapnúť si vnútri špeciálnu vnútroobehovú klimatizáciu, zapáliť káblovú televíziu na obrazovke neraz aj 4 x 2 metre, ľahnúť si v priestrannej sále /obývacou izbou to pri jej rozmeroch ťažko nazvať/ a dať si od filipínskych slúžok servírovať dobrý arabský čaj…

Ak by ste navštívili Kuvajt, nečudujte sa, že na vás ako na návštevníkov-turistov nie je príliš pripravený. Hľadať v Kuvajte nejaké turistické hotely či informačné kancelárie, to je ako hľadať turistický hotel a infokanceláriu niekde v privátnej rampou uzavretej rezidenčnej štvrti napr. pod Slavínom. Kuvajťania si svoju krajinu nebudovali pre návštevníkov, tobôž nie pre nejakých batôžkárskych turistov. Kuvajťania si svoj Kuvajt budovali a budujú PRE SEBA SAMÝCH. Preto v Kuvajte nekotvia veľké výletné lode. Nanajvýš tu kotvia veľké súkromné jachty ropných oligarchov z iných štátov Zálivu. V Kuvajte je málo plážových rezortov pre turistov. Verejné pláže využívajú nanajvýš miestni gastarbeiteri. Kuvajťania iba zriedka organizujú nejaké medzinárodné eventy. Kuvajt miluje svoju „splendid isolation“.

Kuvajt nikdy neprekypoval nejakými prírodnými pozoruhodnosťami. Od vojny s Irakom má bohužiaľ ešte menej prírodných krás ako predtým. Ešte menej ako v okolitých arabských krajinách. Kuvajtská krajina, to sú takmer všetko bu´d pozemky na potenciálnu priemyselnú činnosť alebo potenciálne stavebné pozemky na nové vily. Výnimkou je oáza Al Džahrá a slané a brakické močariny na pribrežných ostrovoch, ktoré patria medzi dôležité miesta odpočinku ťažných vtákov počas migrácií.

Na nedostatok prírody si Kuvajťania asi už zvykli. A nie sú z toho nejakí extra nešťastní. Samozrejme, nasadiť tu umelú výsadbu, vytvoriť umelú prírodu, umelé trávniky a záhony kvetov, to by šlo. A to aj Kuvajťania kde-tu urobili /napr. v Al Šahid parku/. No krása kvetov na umelej lúke sa spontaneite a veselej plebejskosti skutočných poľných a divo rastúcich kvetov nikdy nevyrovná.

Nuž tak,-Allah je veľký. A preto nenataľoval Kuvajťanom úplne všetko.

/Autorom fotiek je autor textu/.