zemegula

CESTA DO STREDOVEKU

Cestovať v čase a dostať sa z modernej európskej súčasnosti do saudskoarabského stredoveku je dosť zložité. Vybavenie víz stojí čas, nervy i peniaze. A vstup do krajiny ani potom, po udelení víz, nie je ľahký. No a ženy, ak by chceli ako individuálne turistky navštíviť Saudskú Arábiu, to majú ešte ťažšie. Takmer neprekonateľné. – Mission Impossible.

Nie je reč iba o Mekke a Medine, kde sa dostanú iba veriaci moslimovia. Reč je aj o hlavnom meste Rijáde a o tradične kozmopolitnej Džidde, ktorá leží pri turisticky atraktívnom Červenom mori..

Keď sme sa konečne dostali „do vnútra“ Saudskej Arábie, zdalo sa nám, že je zaneprázdnená iba neustálym rozvojom svojej krajiny. Buduje sa tu technologicky moderný štát: štvor- až šesťprúdové diaľnice, nové firmy, výrobné haly, vývojové centrá, distribučné uzly, staré a nové mešity a mrakodrapy najrozličnejšieho vzhľadu a vkusu. Rijád či Džidda-obe sú to megatechnické obrovské veľkomestá.

Príroda je tu na druhej koľaji, ale kde v tejto časti sveta nie je…Hore na severe pri jordánskej hranici možno však z diaľnice odbočiť a dostať sa do archeologických nálezísk z pred-islamského obdobia. Najznámejšie je nálezisko Al Hijr.

Sú prekvapujúco dobre udržiavané a všade sú dostatočné informácie aj v angličtine. Väčšina týchto nálezísk je spojená s Nabatejcami. Ríša Nabatejcov, známa z Petry, siahala až sem resp. odtiaľto až tam, do Petry.

Saudi sú rozhodujúci člen združenia OPEC. Nepriamo cez OPEC kontrolujú svetové ceny ropy. To im zabezpečuje rešpekt okolitého sveta. Málokto si dovolí starať sa im do ich „vnútorných záležitostí“. Sotvakto hlasnejšie kritizuje, že ich právny systém je stále založený na dogmatickom chápaní stredovekej šaríe. Saudov /spolu s krajinami Zálivu a Turkami/ svet podozrieva, že vymysleli a financujú ISIL. Ale jasne im to nikto nepovie, ani USA a ani Rusko či Čína. Ceny ropy sú dobrý tromf v saudskoarabských geopolitických hrách. Stačilo, že Západ dostatočne rýchlo nezlikvidoval baasistický mierne sekulárny sýrsky režim Bašára Assáda-a už sa zjavili islamskí bojovníci. Ktovie kým financovaní, ktovie kým vyzbrojení a ktoviekým vytrénovaní. A tí začali ísť po krku Assadovi oveľa ráznejšie, než pro-americká „slobodná sýrska armáda“.

Na dôvažok, Saudi znížili trhové ceny ropy hlboko pod priemerné ťažobné náklady. Tým zabránili Rusom tvoriť si zdroje na pomoc nepriateľskému šiítsko-alavitskému Assadovi, ale úplne rozbili aj americké koncepcie o ťažbe uhľovodíkových palív v bridliciach či arktických pieskoch. Nakoniec ešte uzemnili aj malých ale ambicioznych hráčov na ropných vežiach v Severnom mori pri Nórsku a Škótsku resp. aj nigérijských ropných hazardérov, koketujúcich s Boko Haram.

Saudi od západného sveta veľa nechcú. Chcú iba doláriky „na kávičku“ a chcú nerušene, bez cudzieho moralizovania v pokoji ďalej sekať ruky zlodejom, bičovať spochybňovačov pravej viery, vešať nehodných sluhov z Bangladéša, drogových dílerov, ale aj neverné ženy, urážačov Allaha, disidentov a sprisahancov proti kráľovi. Saudi chcú naďalej v pokoji budovať božiu Alláhovu ríšu vo svojej zemi, na ich vlastnom rodnom piesočku.

Sila Saudov nie je iba v rope. Azda ešte väčšia sila je v ich vlastníctve DUCHA Arabov. Ducha islamských národov, tvoriacich onedlho najväčšie religiózne spoločenstvo na Zemi. Saudom by na udržanie sa pri moci stačilo vlastníctvo „Kaaby“, posvätného kvádra, okolo ktorého na „hadždž“ v Mekke krúžia milióny pravoverných. Ropa je iba bonus k tejto duchovnej moci Saudov. Solídny miliardový bonus.

Našťastie pre okolité krajiny a nepriamo aj pre ostatný svet, Saudi sú prchkí, nekoncentrovaní, rozmaznaní, občas letargickí občas hyperaktívni a vzájomne sa hašteriaci Arabi. Využívajú iba zlomok potenciálnej moci, ktorú v rope a v Mekke majú. Sila im preteká pomedzi modliace sa prsty, končí v lunaparkovom prepychu v Emirátoch či v pôžitkoch klubov v Bahrajne. Saudi sú raz unáhlení, inokedy leniví a preto zlí bojovníci. Krutí ale fatalistickí a nedisciplinovaní. Nečudo, že si bez pomoci USA nevedeli poradiť s inváziou Saddáma Husajna do „ich Kuvajtu“. Aj malý šiítsky štátik Bahrajn kontrolujú iba vďaka americkým základniam na ńom. A nečudo, že napriek kolosálnej technickej a početnej prevahe nie a nie poraziť šiítskych huúsiov v Jemene.

Pokiaľ ide o ten „stredoveký“ mravný svet Saudov, vymyslela ho asi Mohamedova žiarlivá manželka Aiša. A po nej ho staré a tučné arabské matróny, túžiace ovládať domácnosti svojich synáčikov-miláčikov, dodnes úspešne udržiavajú. Arabská žena nemusí na voľnom sexuálnom trhu bojovať o svoje manželské šťastie. Má ho garantované starostlivým výberom manžela zo strany svojej matky a budúcej svokry. Tieto najmocnejšie inštitúty fungovania tradičnej saudskej spoločnosti garantujú trvalú istotu telesného blaha, no najmä sociálne istoty pre ženy a ich deti. A keď príde čas a deti dospejú, začína sa pre arabské ženy-matky nádherné obdobie mamičkovského mocenského absolutizmu. V ich rukách je výber partnera/partnerky pre svoje dieťa, oni môžu strategicky zasahovať do fungovania mladej rodiny, riešiť posteľné či kuchynské taľafatky každodenného rodinného života.

Európsky návštevník nerozumie, o čo tu saudským ženám a napokon aj mužom ide. Múdry arabský muž, no osobitne múdra arabská mamička to ale vie. A to na stabilitu „stredovekého“ saudského režimu postačuje.

Navonok v Rijáde či Džidde funguje všetko ako inde vo vyspelom svete. Sú tu parky, fontány, atrakcie pre deti, reštaurácie, plážové rezorty. Skúste však ísť do takejto reštaurácie a zistíte, že je to iba na reštaurovanie tela, teda na prosté najedenie sa. Otec, mama a deti síce do reštaurácie prídu spolu, no potom sa žena odoberie do oddelených, vizuálne izolovaných priestorov. Muž môže sedieť na verejne viditeľnom mieste; deti sa môžu premávať od jedného rodiča k druhému, no ženy môžu socializovať iba s inými ženami vo svojich ženských „samotkách“. V jednoduchších reštauráciách sa intimita pre ženské rovesníčky dosahuje závesmi, či dokonca oddelenými stanmi. Pohlavná segregácia v doprave , nemocniciach a školách je už miernejšia ako v minulosti. Stále však existuje a kozmetické úpravy na nej veľa nezmenili.

Saudské ženy dnes môžu aspoń riadiť svoje autá, sedia v kanceláriách, dokonca sedia i v parlamente. Ženy sú v polícii, na univerzitách, v nemocnici /v jednej z nich pracuje aj slovenská lekárka, ktorá do Saudskej Arábie prišla spolu s manželom/. Normatívne hradby šaríe však nezmizli. Iba sa trochu modernizovali.

Modernizácia sa prejavuje aj na výletoch rodín do prírody a do zahraničia. Saudi si radi užívajú svoje bohatstvo. Sadajú si s obľubou do luxusných aut a upaľujú po diaľniciach len tak po krajine, pokiaľ nezaparkujú niekde v tieni oázy či v plážovom rezorte pri mori. Tu sa potom aj ženy, trochu z dohľadu mravnostnej polície, mierne veľmi mierne „odtrhnú z reťaze“. Komunikujú verejne nielen so ženskou ale i mužskou časťou spriatelených rodín. Na hriechy tohto typu je najlepšie vlastniť súkromnú jachtu. A odplávať na nej s rodinou a hosťami na šíre more alebo do nejakého diskrétneho zálivu členitého pobrežia Červeného mora.

Džidda a jej okolie vytvára na socializačný disent Saudov osobitne priaznivé podmienky. Džidda bola vždy mestom, kde sa Saudi stretali s cudzími národmi, kultúrami a myšlienkovými prúdmi. Tu údajne /ale nie všetky pramene sa na tom zhodujú/ získaval Mohamed od miestnych židov a kresťanov prvé informácie o týchto monoteistických náboženstvách /tzv. náboženstvách „knihy“ t.j. Biblie/. Odtiaľto potom, už ako kacír, ako disident voči vtedy ešte prevládajúcemu arabskému polyteizmu začal veľkú púť k vybudovaniu religiózne a mocensky jednotnej Arábie.

Saudská Arábia nie je veľmi „tourist friendly“. Saudi neradi vítajú u seba bláznivé plážovaniachtivé rodiny zo Západu. Sú radšej, keď ich navštívi čisto mužská skupina biznismenov, obchodníkov, inštruktorov modernej americkej vojenskej techniky.

O ´dalšom vývoji v saudskej Arábii rozhodnú podľa nás ambície miestnych žien, nižšie ťažobné náklady zahraničia /napr. Iránu/ pri ťažbe ropy, či ešte väčší chaos pri púťach do Mekky, než akého sme boli svedkami v posledných rokoch. A najmä a predovšetkým neúspech Saudov v ich agresii proti Jemenu a Sýrii.

Dovoľujeme si Saudom v týchto vojnách NEdržať palce. Skôr naopak.

/Autorom fotiek je autor textu/.