zemegula

BAGATELLA Z EURÓPSKEJ ARÁBIE

Tunisko sme naposledy videli ešte pred kraválmi „arabskej jari“ a ich islamskými dozvukmi-krvavými útokmi na zahraničných turistov. Tunisko nám pripadalo trochu chudobnejšie na historické pamiatky, s trochu chladnejšou vodou na morských plážach, no zároveň trochu kultivovanejšie a civilizovanejšie ako napríklad Egypt. Tunisko sa už dávnejšie aranžuje po európsky, mediteriálne. Aj ľudia tu chodia o poznanie viac európsky oblečení. V európskych šatách a kostýmoch chodí v mestách azda aj väčšina miestnych žien.

Z učebníc viete, že v Tunise bolo centrum Hannibalovej ríše. Tu stálo slávne Kartágo. Z učebníc vieme, že ho po porážke vo vojne Rimania zničili. Nečakáme teda, že po ňom nájdeme nejaké zachovalé hradisko. -No to minimum stavebných pozostatkov /aj to zväčša už z čias Rimanov/, čo sa dodnes zachovalo a čo sa ponúka ako atrakcia pre turistov človeka aj tak prekvapí. Vzklíči v ňom pochybnosť, či i to málo, čo vidí, je vôbec autentické.

Zato rímsky amfiteáter-koloseum v EL JEM je kvalitne zakonzervovaný, možno aj trošku domurovaný. Je v takom stave, že by mohol kedykoľvek začať nanovo normálne fungovať. – Vlastne on aj funguje. Uskutočňujú sa tu pravidelné divadelné, operné, hudobné a folklórne vystúpenia. Ale i politické mítingy a komerčné akcie.

Amfiteáter vyčnieva nad okolitú poľnohospodársku krajinu, nad tunajšie dedinské príbytky ako dinosaurus, prebudený po stáročiach spánku opäť k životu. Týči sa do ďaleka ako vyvrásnený relikt skvelých antických dávnohôr. Ako muzeálny exponát nepríliš narušený ničivým úderom asteroidu zvaného „islam“.

Najvzácnejšou pamiatkou Tuniska je starobylá mešita v KAIROUANe. Je to fakt úžasná stavba. Osobitne jej minaret,-ktorý sa blíži predstave o „anténe Allahovej“. Slohovo ani čo by stál na námestí San Marco v Benátkach. Mešita údajne patrí medzi päť najposvätnejších miest islamu. Berieme to s rezervou, lebo pamiatok, čo do tejto prvej päťky patria sme už v bedekroch narátali aspoň desať…

Nárok prísť do Kairouanu, navštíviť a obdivovať mešitu majú nielen moslimovia ale aj obyčajní Európania, dediči antiky. Kamenné kvádre, z ktorých bola mešita a minaret postavené, nespochybniteľne vzali Arabi z okolitých rímskych a byzantských stavieb. Netrápili sa dokonca ani s tým, aby na použitých kameňoch zatreli rímske nápisy a vyobrazenia. Prečo ? Lebo vraj stavba vznikala v časoch prvých nájazdov šíriteľov islamu. Tí urýchlene potrebovali dôstojný, monumentálny svätostánok, aby ním presvedčili miestnych obyvateľov o nepremožiteľnej sile nového náboženstva. Mešita bola postavená príliš rýchlo a príliš skoro. Skôr, než sa Arabi naučili aj v tejto časti sveta stavať mešity a minarety po svojom a vypracovali si tu svoj vlastný, svojský maurský stavebný sloh.

Animátori plážových pobytov v Tunisku často pre svojich klientov organizujú rozličné výlety do púšte, „na Saharu“. Popri obligátnom safari na tereniakoch, beduínskych večeroch a tancoch dervišov majú v ponuke aj niečo originálnejšie, trochu viac tuniskejšie. Je to výlet ku skalným obydliam napríklad v berberskej dedine MATMATA.

Obydlia sú v akýchsi jamách, veľkých terénnych preliačeninách, azda vo zvyškoch po bývalých jazerách. Skalné obydlia sú vydlabané do stien týchto jám. Do akéhosi obrovského prírodného átria majú obydlia vybudované iba okná a dvere. Väčšina obydlí je stále obývaná. Ľudí tu však už asi viac držia príjmy z turizmu, než z tradičného poľnohospodárstva a pastierstva. Sú to akési Brhlovce na tuniský spôsob.- Teplejšie…

Aby sa výlet oplatil, často sa spája so zastávkou v inej kurióznej lokalite. Je to filmová dedina, kde po ukončení filmu kulisy nechali v pôvodnom stave. Film /horor/, čo tu robili, -„Dachra“- je vraj veľmi slávny. Na ďalšom mieste filmovali exteriéry pre filmy o hviezdnych vojnách-v lokalite Tataouine. Výlet sem je vraj najpopulárnejšou exkurziou zahraničných turistov. Bohužiaľ, nie sme príliš na tento typ filmov a tak sme jeho názov zabudli. Ospravedlňujeme sa. Uprednostňovanie filmových kulís z akýchsi hollywoodskych trhákov pred autentickými pozostatkami reálnej ľudskej histórie je bohužiaľ pre súčasný svet a súčasnú, najmä mladšiu generáciu príznačné. Mentálna degenerácia ľudstva napreduje geometricky rastúcou rýchlosťou.

Mnoho plážových pobytov sa neodohráva na africkom kontinente ale na stredomorskom ostrove Djerba, patriacom Tunisku. Ostrov má starobylú nielen arabsko-islamskú ale aj židovskú históriu. Svedčia o tom miestne synagógy. Jedna z nich, často navštevovaná západnými turistami bola pred časom terčom ničivého útoku teroristov. Paradoxne, najviac si to medzi nimi odskákali turisti z Nemecka. V súčasnosti je synagóga už bez života, bez šábesuchtivých návštevníkov. Židia, čo z Djerby emigrovali,sa za svoje utrpenie možno revanšujú Palestíncom v Jeruzaleme.

Tunisko má ako každá stredomorská krajina veľa plantáží s teplomilným ovocím. Tunisania sú hrdí najmä na svoje chutnučké, sladučké ďatle. V krajine bývajú aj bohaté úrody olív. /V Tunisku je vraj 60 miliónov olivovníkov/. Oproti olivám z Južnej Európy sú vraj viac preslnené a menej hnojené umelými hnojivami. Ak by ste zašli na trhovisko, kúpte si miestne hrozno. Je voňavé, sladké a vraj tiež veľmi ekologické. V Tunisku sa tiež produkujú miestne vína. Nie veľa ale nejaké predsa len áno. Sme síce v moslimskej krajine, no sme aj v silne frankofónnej krajine. Takže možno preto.

V požehnaných 60-tych rokoch sa o Tunisku hovorilo ako o prvej demokratickej arabskej krajine. Tunisko / 163 610 km2, 12 mil.obyvateľov/ malo povesť „európskej Arábie“. Potom sa to trochu zhoršilo. Tuniský prezident doktor Burghiba /aké burgundsky znejúce meno/ sa totiž pokúsil vyhnať z krajiny Francúzov, umiestnených na vojenskej základni pri Bizerte. Konflikt sa skončil kompromisom a Tunis začal žiť bežným životom štandardnej arabskej krajiny.

Burghiba šťastne panoval v Tunisku dlhé roky ďalej, až kým nezomrel. Nahradili ho tuctoví Aliovia. Bez zásluh v boji za nezávislosť, bez prestíže. Zvolení v akýchsi vraj na arabské pomery pomerne slobodných a demokratických voľbách.

O francúzskych vojakoch v Bizerte sa už nepíše. Stredozemie má dnes iné vzrušenia. V médiách sú iné hajlajty. No za nimi je stále viac-menej tá istá záľuba v krvavostiach.

Tunisko nie je na prvých miestach rebríčka navštevovanosti zo strany našich slovenských konfekčných turistov. Nie je to ani ten najvábnejší cieľ pre poznávaniachtivých turistov, tobôž potom pre všetkými svetovými vetrami ošľahaných dobrodružných cestovateľov.

Napriek tomu ho odporúčame navštíviť. Lieta tam totiž priamy čartrový spoj z Bratislavy.

/Autorom fotiek je autor textu/.