zemegula

AJ TAKTO VYZERÁ ABSOLÚTNA DIKTATÚRA

Pri potulkách juhovýchodnou Áziou, Malajziou a Indonéziou sme si nenechali ujsť príležitosť navštíviť maličký sultanát Brunei. Rozlohou 5 765 km2 a populáciou necelých pol milióna obyvateľov patrí medzi najmenšie na svete. Vďaka rope a zemnému plynu však má jeden z najvyšších podielov HDP na obyvateľa.

Brunej je bohatý štátik na ostrove Borneo. Ľudia v ňom si oproti iným občanom juhovýchodných ázijských štátov nežijú zle.Nečudo, že nemajú príliš veľké námietky voči absolutistickej vláde miestneho sultána. Videli sme to na vlastné oči. Jeho autorita v krajine je bezpodmienečná, absolútna a všeobecne akceptovaná. Ktovie, ako to bude, ke´d sa naplnia hrozby environmentalistov a svet bude spotrebu uhľovodíkových palív drasticky obmedzovať.

O brunejskom sultánovi sa v bulvárnych médiách veľa popísalo. Má údajne najväčšie osobné garáže na svete. V ich útrobách sa skrýva jedna z najväčších svetových zbierok automobilov,-ako súčasných tak veteránov. Do služby si vraj vyberá tie najpríťažlivejšie ženy a dievčatá z celého sveta /vrátane niekoľkých Sloveniek/. Sultánovi „skauti“ chodia po všelijakých súťažiach krásy a lanária tam mladé akvizície do jeho neoficiálneho háremu. V sultanáte platí právny systém, veľmi podobný šaríi. Kriminalitu ale aj „nemorálne správanie“ drasticky potiera silná a všemocná polícia. Napriek týmto informáciám sme pri pohybe po krajine nikde nezbadali nejakú atmosféru strachu či neprimeranej pokory občanov voči inštitúciám. Ľudia, vedomí si svojej bezúhonnosti sa po uliciach a na pracoviskách pohybovali vcelku sebaisto a pokojne.

Pamätihodností v hlavnom meste Bandar Seri Begawan nie je veľa. Takmer napospol sú to reprezentatívne nové budovy vládnych inštitúcií, mešity. medresy, školy, múzeá, nemocnice a paláce patriace sultánovi a jeho rodine. Všetko je to perfektne udržiavané, čisté, upravené. Ulice sú pozametkané do posledného papierika. Dokonca aj chudobnejšia štvrť rybárov na pobreží, s drevenými domami a ulicami na koloch je čistá. Brunej je moslimská krajina a sultán to v tomto smere berie naozaj vážne. Všade samá mešita.

Cesty sú plné luxusných aut. Žiaden Vietnam či Filipíny s ich neopísateľným motorkovo-cyklistickým chaosom. Ale ani žiadne dopravné zápchy na thajský, malajský či indonézsky spôsob. Všade vážna až trochu priškrobená parková atmosféra. Reštaurácie sú priestranné, presvetlené. Milovník malých šarmantných krčmičiek a útulných kaviarničiek by si tu veľmi neprišiel na svoje.

Jediným no dosť častým a dosť veľkým nebezpečenstvom pre tento sultánov „raj na zemi“ sú periodické prírodné katastrofy. Najmä cyklóny a tsunami a na vodu bohaté silné tropické lejaky. A v poslednom čase tiež silné znečistenie mora plastami a ovzdušia dymom a smogom z vypaľovanej džungle v Malajzii a Indonézii. Cyklóny, ktoré tu z času na čas uderia, nemajú zľutovanie ani pred luxusnými rezortmi, ani pred mešitami a ani pred sultánovými palácmi.

My sme Brunej navštívili asi rok po jednom takomto veľkom cyklóne a jeho stopy boli stále viditeľné aj na luxusnom plážovom hoteli Empire, patriacom do osobného majetku sultána.

Ako sme už spomenuli, v Bruneji nie je ani len náznak liberálnej demokracie západného typu. Z formálno-politologického hľadiska patrí absolutistická monarchia Bruneja do temného stredoveku. Ľudia sa však nebúria, majú sa pod sultánovou despotickou diktatúrou dobre, materiálne lepšie ako je bežný ázijský priemer. Nenamietame, nekritizujeme, berieme to na vedomie ako jeden zo zatiaľ stále funkčných modelov moci. Čomu sa však čudujeme, je brunejské mlčanie inak vždy hlasných západných médií a západných politikov, pranierujúcich nedemokratické alebo zdanlivo nedemokratické režimy vo svete. Čím sa líši sultánova diktatúra v Bruneji od vojenskej diktatúry v Mjanmarsku ? Nuž tým, že Mjanmarsko je voči USA kritické a voči Číne a RF priateľské a Brunej naopak-voči Číne je mierne povedané, kritický a voči USA bezhranične priateľský a ústretový. Na počudovanie, tie najdespotickejšie a najspiatočníckejšie režimy vo svete / Saudská Arábia, Kuvajt, Bahrajn, Haiti…Brunej/ sú zároveň najoddanejšími spojencami USA. Aj taký je dnešný svet.

Brunej nie je destinácia na viac ako jeden-dva týždne pobytu v plážovom hoteli a návštevu menších rezervácií v bornejskej džungli, ktorej výbežky zasahujú aj do sultanátu. Pokiaľ neprídete v sezóne cyklónov a období dažďov a pribalíte si tu do batožiny zopár dobrých kníh, skvele si tu oddýchnete od svetodejinných problémov, trápiacich ľudí na Západe.

Užijete si teplé a na hotelových plážach aj čisté more a kvalitnú ázijskú ale aj európsku stravu. My sme si napríklad v brunejskej reštaurácii naozaj pochutnali na maďarskom guláši, servírovanom vo veľkej žemli.

A s hlavným čašníkom sa dokonca porozprávali o výkonoch nášho futbalistu Martina Škrteľa, hrávajúceho vtedy ešte za Liverpool.

Svet sa zmenšuje. Na druhej strane, je dobré, že napriek tomu si stále zachováva priestor pre rozmanitosť ideí, predstáv a modelov svojho fungovania. Brunejský model by sa u nás neujal. V Bruneji však funguje. Takže čo ?

/Autorom fotiek je autor textu/.