zemegula

BUDE POD ALPAMI ORANŽOVÁ REVOLÚCIA ?

Lichtenštajnsko je taká tá malá kuriozita, s ktorou sa stretneme, ak ideme autom z Rakúska do Švajčiarska alebo naopak. Má 160 km2 a asi 35 tis.obyvateľov. 90% z nich si uvádza ako svoj materinský jazyk alemanskú nemčinu a zvyšok niektorý z balkánskych jazykov /rumunčina, srbčina, albánčina, turečtina/.

Krajina vznikla kúpou majetku pri brehoch Rýna zo strany pôvodom rakúskeho rodu Liechtensteinovcov. Tento panovnícky rod sa však z Rakúska do „svojej krajiny“ definitívne presťahoval až po anšluse Rakúska Nemeckom v 1938. Dovtedy žili Lichtensteinovci v Rakúsku a užívali si rozsiahle majetky v Rakúsku, Poľsku a najmä v Čechách a na Morave. Benešovými dekrétmi o české majetky prišli, lebo sa v 1930 -pri poslednom zákonom uznanom sčítaní ľudu prihlásili k nemeckej národnosti. Lichtensteinovci stratu majetku dvakrát súdne napadli a dvakrát prehrali. – Nejde o fazuľky: len pozemky, ktoré si v Česku nárokujú sú 10 krát väčšie ako plocha celého Lichtenštajnska ! Kvôli neuznaným majetkovým nárokom Lichtenštajnsko chcelo blokovať vstup Česka do EU. Nepochodilo, no dodnes nie sú medzi ČR a Lichtenštajnskom nadviazané diplomatické vzťahy. So Slovenskom je to trochu inak-štandardné diplomatické vzťahy medzi SR a Lichtenštajnskom síce tiež nie sú, no je tu aspoň podpísané Memorandum o vzájomnom diplomatickom uznaní a úmysle nadviazať normálne diplomatické vzťahy. Viac údajne SR neurobila, lebo chce byť solidárna s „bratskou“ ČR…

Lichtenštajnsko má v zahraničí málo vlastných ambasád. Väčšinou ho zastupujú ambasády Švajčiarska. K nám najbližšiu vlastnú ambasádu majú Lichtenštajnčania vo Viedni. So Švajčiarskom má Lichtenštajnsko aj colnú a bankovú úniu. Dodržiava v jej rámci rovnaký bankový režim ako Švajčiari. /V minulosti vrátane bankového tajomstva/. Príjmy z bankových služieb sú v Lichtenštajnsku veľmi vysoké a výrazne zlepšujú jeho HDP. V prepočte na občana je o.i. aj preto krajina na špici bohatých štátov sveta.

Bohatstvo Lichtenštajnska okrem bánk zabezpečuje však aj sofistikovaný vyspelý priemysel. Najznámejšou firmou je asi firma Hilti, ale aj ThyssenKrup Presta, dentálna firma Ivoclar Vivadent, ale aj firmy z oblasti potravinárstva /Hilcona/, elektroniky /Unaxis Blazers/ a pod. Lichtenštajnčania nie sú žiadni alpskí horali, ale prevažne bankoví úradníci alebo vysokokvalifikovaní operátori a priemyselní špecialisti.

V Lichtenštajnsku sme dva-trikrát zaparkovali a pozreli sa do jednej z miestnych bánk. Vyskúšali sme aj vadúzsku poštu a miestnu reštauráciu. Ulice kniežatstva nás prekvapili čulým ruchom, plnými parkoviskami a množstvom ľudí, ktorí tu rozprávali po turecky či po srbsky. Mrzí nás, že sme si tu ani raz nekúpili hrnček, náš obvyklý turistický suvenír. Stále sme si mysleli, že to urobíme nabudúce, ke´d budeme mať viac času. Nuž doteraz sme ho akosi nemali.

Lichtenštajnci boli istý čas športovou zimnou veľmocou. Pred pár desaťročiami sa v alpskom lyžovaní preslávil rod Wenzelovcov-Weiratherovcov. Najmä Hannelore Wenzelová, dvojnásobná olympijská víťazka a dvojnásobná majsterka sveta a dvojnásobná držiteľka Veľkého krištáľového glóbusu. Úspešnými lyžiarmi boli aj jej dvaja súrodenci, dcéra i manžel. – Takáto rodina, -nie je to veru maličkosť… V ostatných športoch Lichtenštajnčania veľa nedokázali. Futbalový FC Vaduz hrá vo švajčiarskej lige a jeho hráči s lichtenštajnským občianstvom občas v rámci rôznych kvalifikácií strpčujú život aj zvučnejším krajinám Európy, vrátane slovenskej futbalovej reprezentácie.

Lichtenštajnské kniežatstvo je oficiálne konštitučnou monarchiou. S tou konštitucionálnosťou je to však v krajine poslabšie. Panovník Hans Adam II. si v posledných rokoch viackrát posilnil právomoci, hoci ich dal formálne schváliť v referende. Uzurpoval si viac moci, ako je v iných európskych monarchiách obvyklé. Tento malý alpský despota má takmer tak silnú rozhodovaciu pozíciu ako brunejský sultán. Tak ako v prípade Bruneja, aj v prípade Lichtenštajnska však platí, že keď sa národ má dobre, ke´d je sýty, tak mlčí. A politické hry na priamu či nepriamu demokraciu ho až tak nezaujímajú.

Napriek tomu nás – občanov východoeurópskej krajiny, ktorí sme sa narodili v „kruto nedemokratickom“ socializme zaráža, že ŽENY V LICHTENŠTAJNSKU NEMAJÚ VOLEBNÉ PRÁVO v komunálnych voľbách. Nesmú rozhodovať o starostoch a poslancoch, -o osobách, rozhodujúcich otázky ich bezprostredného života v obciach. V abstraktnejších parlamentných voľbách však voliť môžu. Ešteže tak.

Lichtenštajnsko geopoliticky neexistuje. V zahraničnej politike presadzuje -či už oprávnené alebo neoprávnené- majetkové nároky a záujmy vládnucej dynastie. Lichtenštajnčanov asi väčšinou nezaujíma, že národnoštátny záujem ich krajiny sa nemusí vždy a všade úplne kryť so záujmom vládcu a jeho rodiny. Tak je to napríklad aj v prípade diplomatických vzťahov ku ČR a SR resp. súdnych sporov o majetky vládcovej rodiny v týchto krajinách. Lenže pozor. V Lichtenštajnsku je už aj pomerne agilná opozícia a jej vplyv v krajine rastie. Ktovie, či za tým nie sú peniaze a ľudia z nejakej „mocnej“ cudzej krajiny. /Napríklad Českej republiky…/.

-Dožijeme sa v Lichtenštajnsku oranžovej revolúcie ?