zemegula

LOĎOU DO SUPERMARKETU

Antigua / 442 km2 a približne 100 tisíc obyvateľov/ je karibská destinácia, ktorej sa takmer žiadna výletná loď, krúžiaca po Karibiku ,nevyhne. Hlavné mesto Antiguy a Barbudy /tak znie oficiálny názov krajiny/ St.John s /40 tisíc obyvateľov, takmer polovicou populácie štátu/ je na to patrične pripravené. Obrie výletné lode kotvia takmer na hlavnej ulici St.Johnsu; ľudia z nich vstupujú priamo do centra mesta – prechádzajúc cez obchody /podobne ako na letisku prechádzate cez obchody, aby ste sa dostali ku svojej odletovej bráne/.

Antigua je na nárazové návaly turistov pripravená. Obchody sa predbiehajú v atrakciách, pútavej výzdobe, zaujímavej úprave a dômyselnej podpore predaja. Človek má dojem, že ho loď nepriviezla na tropický karibský ostrov ale dakde do bratislavského nákupno-zábavného centra.

Stačí však prejsť kus po hlavnej ulici, zabočiť na prvú ulicu, smerujúcu do kopca – a už ste mimo dosah masového konzumu. Už ste v typickom karibskom kreolskom hmýrení rás, pohlaví, tvári a sociálnej zatriedenosti. Už ste v živo pulzujúcom domorodom organizme, s vlastnou logikou pohybu, s vlastnou motiváciou a vlastnou sociálnou inteligenciou. Obchody sú tu malé a trochu páchnu; fasády domov sú otlčené, chodníky popri ceste zošúchané, výklady zaprášené, hluk je mixom čudnej domácej odrody popu, škrekotu kreolských žien a brukotu kreolských a černošských mužov. Popod nohy sa vám odrazu pancú deti od 2 do 18 rokov, psy a mačky, ba sem tam aj chudé cholerické sliepky. Na rozdiel od prístavnej štvrte sú tu predavači menej milí ale o to úprimnejší. Venujú sa radšej domácim zákazníkom, lebo vedia, že v ich prípade je aspoń aká-taká nádej na tržbu-kým v prípade turistov je to iba zvedavosť a spôsob ako zabiť nudu v meste, kde toho okrem obchodov a reštaurácií nie je veľmi čo vidieť.

Hnaní napoly zvedavosťou, napoly snahou stráviť niekde aspoň trochu zmysluplne čas vymedzený nám na tomto ostrove stúpame ďalej a ´dalej do kopca, -až sa ocitneme pri mestskej katedrále /St. John s Cathedral/ Samozrejme, že ide o pseudohistorickú anglikánsku stavbu. Je rozľahlá a kedysi mohla byť aj majestátna. No dnes, po tom, ako ju poriadne prefackalo zopár hurikánov a časté tropické pasáty a búrky, zosivela a zvráskavela ako tvár prestarnutej, kedysi fešnej mestskej paničky.

Ke´d sme sa ku katedrále dostali, bola práve zavretá. A rozpis bohoslužieb na bráničke neoznamoval skoré sprístupnenie jej interiéru. Súdiac podľa zopár rozbitých sklených tabličiek na oknách, občasných dier na škridľovej streche a trochu nakrivenému krížu na veži by sme však vo vnútri katedrály asi okrem sklamania veľa nezažili. A tak sme sa uspokojili s prechádzkou po starom koloniálnom cintoríne, ktorý katedrálu obklopoval. Z náhrobkov na nás zamávali staré dávne časy, ale bez ich minulej noblesy. Bolo to tam také, ako ke´d vám niekto zamáva na pozdrav vydratým husacím krídlom na zhrabávanie múky.

No nič. Saint John s nie je to pravé miesto na romantický špacír po pamiatkach koloniálnych čias v Karibiku. Dokonca ani len múzeá tu až na dve výnimky nie sú /je tu národné Museum of Antigua and Barbuda a múzeum stroskotaných lodí. Museum of marine Art/. O nedávnej histórii vypovedá azda ešte polozrútená budova anglického prístavu /Nelson s Dockyard/, veterný mlyn pri Fig Tree Drive a maličká anglická pevnôstka Martello Tower, ktorá je so 17 m najvyššou budovou ostrova.

Antigujský turistický slogan vraví, že na Antigue každý nájde svoju pláž a to v ktorýkoľvek deň v roku. Na plagátoch sú propagované najmä pláže Half Moon Bay, 17 Mile Beach a Dickenson Bay. Skúsili sme si overiť pravdivosť tohto tvrdenia na jednej z pláží, ktorá bola v ponuke výletov katamaranmi.

Druhý náš pokus o nájdenie čohosi pozoruhodného sa teda začal odohrávať na mori. Nalodili sme sa na malý výletný katamaran , ktorý s nami najskôr urobil okružnú plavbu okolo St.Johnsu od mora a potom sa s nami vydal ďalej od hlavného mesta, popri pobreží na menej urbanizovaný vidiek. Ešte pri vyplávaní katamaranu sme na prístavnom móle uvideli veľké morské pelikány. Obdivovali sme ich dvojité riadne ovisnuté „brady“ a ľutovali ich za dosť obtrhané a nasivo zafúľané perie. Netušili sme, že to bude z celého výletu najzaujímavejší suchozemský tvor, ktoré na výlete do vidieckej prírody na Antigue uvidíme.

Katamaran po polhodine plavby zakotvil na prázdnej pláži s uzavretými starými plážovými domčekmi. Absolvovali sme tzv. mokré pristanie. vystúpili sme priamo do mora a vo vode po pás sa prebrodili na breh, -držiac nad hlavou plecniaky s opaľovacími krémami, šnorcheľovacími okuliarmi, dýchacou trubicou, termoskou s nápojom a uterákom. Nebolo nás veľa, čo sme sa tu vylodili, no výhodné miesta v tieni pod skalným pobrežným previsom sa rýchlo minuli. Nešťastníci, čo boli pomalší, museli zakotviť v chabom polotieni pod akýmisi akáciami alebo malými strieškami starých plážových búdok.

Trochu sme sa na pláži zorientovali a potom sa ponorili do čajovo teplej morskej vody. Nasadili sme si šnorcheľ, aby sme sa preladili na krajšie obrázky. Bohužiaľ, veľa sme toho pod vodou neuvideli. Zopár rybičiek sa okolo nás mihlo pri asi päť metrov dlhom a dva metre širokom podmorskom mini-útese. Skaly útesu boli olepené ulitníkmi a v náporoch vodných prúdov sa zboka na bok kývala morská tráva a riasy. Prepli sme teda na náhradný program. Z prírodovedca sme sa zmenili na športového plavca. Dali sme sa na zlepšovanie kondície plávaním hore a dolu pozdĺž pláže. Ke´d nás to zunovalo, vyšli sme na breh a po úzkom chodníku sme zamierili na menší kopec nad plážou. Na vrchole sme zistili, že sa kvalita vyhliadky ničím neodlišovala od kvality pláže a šnorcheľovania vo vodách pri nej. Uvideli sme ďalšiu pláž, podobnú našej, ibaže bez plážových domčekov. Aj pri nej bol zakotvený výletný katamaran. Výletníci, ktorí na ňom prišli, postávali na brehu bez akéhokoľvek tieňa: po kolená vo vode sa nevedeli rozhodnúť, či z vody von alebo naopak, hlbšie do nej.

Konečne čas pre návrat do St.Johnsu. Len čo sme sa opäť ocitli v prístave, s vervou chronických konzumákov sme vbehli do najbližšieho klimatizovaného obchodu s plážovým textilom, odevmi a inými doplnkami. Toľko sme sa tam prehrabávali v čínskych krátkych modropásikových nohaviciach, až sme si jedny z nich kúpili.

Hrubý domáci produkt Antiguy je z 50% tvorený príjmami z turizmu. Okrem neho a zopár montážnych a remeselných dielní tu už takmer nič nie je. Dokonca aj výrobňa liehu je iba jedna a malá, pretože sa domorodcom nechce pestovať cukrovú trstinu – radšej sú všetci predavačmi či čašníkmi a obskakujú okolo amerických či európskych turistov.

Vy, čo sa na Antigue tiež ocitnete- nebojte sa. Prežijete to tam. V obchode, v reštaurácii, či na pláži…Možno sa trochu nudiac, – ale bez nebezpečenstiev skrytých v džungli alebo morských hlbinách. V najhoršom prípade v dobre klimatizovanom supermarkete.

V zábavno-nákupnom centre či supermarkete sa dá prežiť aj koniec sveta. /Súčasná mládež si to aspoň myslí…/. Prežiť pár hodín na Antigue bude teda hračka.

/Autorom foto je autor textu/.