zemegula

ŽOBRÁCI V TROPICKOM RAJI

Ostrov Svätá Lucia je ďalší zo sopečných ostrovov Karibiku. A poriadne hornatý. Jeho sopky /Veľký a Malý Piton/ majú síce iba okolo 750 metrov nad morom a najvyšší bod ostrova Mt.Gimie 950 metrov nad morom, no tým že sa Pitóny dvíhajú hore strmo a priamo z hladiny mora, budia dojem akoby išlo o alpské štíty. Sopky sú už 250 rokov nečinné, takže je možno najvyšší čas, aby sa prebudili. Zatiaľ to na šťastie neurobili a vďaka svojej minulej aktivite ostrov neničia ale naopak vychladnutou a zerodovanou lávou, bohatou na minerály , zúrodňujú farmárom pôdu.

Ostrov Svätá Lucia je pomerne veľký. Má 616 km2 a 162 tisíc obyvateľov. Z nich je vyše 80 % černochov, 12% mulatov resp. kreolov a zvyšok sú belosi, Indovia, Číňania a dokonca aj pôvodní obyvatelia-karibskí Indiáni. Ostrov bol dlho francúzskou kolóniou, no v 19.storočí ho dobyli Briti a tí za niečo vyše 100 nasledujúcich rokov zmyli z neho skoro všetky znaky francúzskeho šarmu. Hlavné mesto CASTRIES má cca 20 tisíc obyvateľov.

Nemá príliš pevnú pozíciu historickej metropoly ostrova lebo hlavným mestom sa stalo relatívne nedávno, po dobytí ostrova Britmi. Predtým, za francúzskych čias, bolo hlavným mesto Soufriere. Castries sa však rozvíja dosť rýchlo-dnes má jeho širšia aglomerácia už okolo 60-70 tisíc obyvateľov.

Svätá Lucia je na prírodné pozoruhodnosti i historické pamiatky bohatý ostrov. V Castries toho veľa neuvidíte-azda len Derek Walcott Square.

Ďalšou v ponuke je historická vládna budova nad mestom, obkolesená peknou, botanicky cennou záhradou /Morne Fortune/.

Vládna budova je na ceste, ktorou idú autokary z turistami na vyhliadku do prístavu, na centrum mesta ale aj širšie okolie. Fotiť sa tu však veľmi nedá, lebo len čo vyjdete z autobusu, už sa na vás pricicia húf pijavíc-miestnych predavačov „suvenírov“, buď polonahých alebo oblečených v špinavých a roztrhaných handrách. Chudáci, obťažujúci turistov sú všade v Karibiku, no na S.Lucii sme nimi boli doslova otrávení. A pritom je S.Lucia scénicky asi najkrajší karibský ostrov. Bol by to raj na zemi,- len keby tam nežili takýto domorodci.

Autobusy z turistami po castrierskej vyhliadke zvyknú pokračovať v okruhu po ostrove najprv na ďalšiu vyhliadku nad MARIGOT BAY a potom na smerujú na RODNEY BAY. Na týchto miestach je už žobrákov a otravovačov podstatne menej a človek má čas urobiť si tu nielen pár pekných záberov ale aj vnímať a prežívať romantické okolie. Marigot Bay je pokiaľ ide o romantickú atmosféru, ostrovná jednotka. Romantické scenérie využili aj filmári a nakrútili tu zopár sladkastých scén do hollywoodskych filmových ohlupovačiek. Farebné úhľadné kreolské domčeky s palmami a pri nich biele plachetnice a jachtičky, hojdajúce sa pokojne na modro-tyrkysových vlnkách Karibiku,-ve´d je to naozaj rozprávka.-No neodfoť to…Rodney Bay je možno menej fotogenická /ale stále nádherná/, avšak v ponuke má lákavú pláž a podmienky pre príjemné kúpanie a podpalmové ničnerobenie. Oba zálivy sú naozaj pekné miesta, produkujúce silné dojmy.

Milovníci historických pamiatok, najmä pozostatkov po slávnej koloniálnej minulosti Francúzska si prídu na svoje, ke´d navštívia bývalé hlavné mesto Soufriere. Mesto je nahusto postavené priamo pod sopečnými štítmi „pit´´onov“, v nepríliš veľkom zálive.

Kedysi pestrofarebné drevené kreolské domčeky sa tu tiesnia na pár hektároch roviny, vytvorenej nánosmi horskej bystriny stekajúcej z údolia nad mestom /kde je dnes botanická záhrada a vulkanologický park/. Na fasádach domčekov už čas nezanechal iba patinu, ale spolu s tropickými lejakmi a vetrami aj riadne bolestivé stopy. Mnohé domčeky sú opustené, mnohé sú obývané iba vďaka tomu, že im ich užívatelia strechu zaplombovali kusmi hrdzavého plechu. Pomedzi domčeky, po nespevnených uličkách behajú sliepky, psi i prasatá, no predovšetkým chudobní a neupravení ľudkovia v najrôznejšom veku. Okrem polonahých šľachovitých černochov aj vysušení starci, bruchaté babizne a mnoho mnoho detí. Deti sú akoby sústredené v malom mestskom rybárskom prístave. Tu je na brehu zopár rybárskych člnov. Kedysi boli podobne ako domčeky farebne vymaľované-no dnes sú už iba dopukané a kolorované skôr dažďami a soľou, než pastelovými nátermi.

Najmajestátnejšou časťou Soufriere je menší katolícky kostol a veľká protestantská katedrála. Kostoly prezrádzajú, že táto dnes na prvý pohľad chudobná rybárska dedinka bola kedysi metropolou celej francúzskej ostrovnej kolónie. Budovy sú kamenné s mohutnými vežami a portálom. Katedrále dominuje jej akoby maltézsky kríž. Keď sme ju navštívili, bolo vianočné obdobie. Pred kostolom boli jasličky s malým Ježiškom, Pannou Máriou a Jozefom, rozložené pod akýmsi jarmočným šiatrom. Kostoly boli zamknuté. Ke´d sme videli tých biednych ľudí okolo neho, pochopili sme prečo.

Soufriere je východiskom pre túry na Pitony /tzv. Volga trail/, ale pre väčšinu turistov najmä pre vychádzky do Botanickej záhrady s tzv. Diamantovým vodopádom a do vulkanologického parku s dymiacimi fumarolami a bahennými sopkami. Botanická záhrada bola zriadená na mieste, kde boli vily a záhrady koloniálnej francúzskej smotánky a koloniálne termálne kúpele. V záhrade sú tematické časti, venované tropickej džungľovej vegetácii ale napr. aj vkusne urobená časť venovaná japonskej záhradnej architektúre. Kúpeľná štvrť so starými koloniálnymi vilami má viacero bazénikov a jazierok, samozrejme s rybičkami, leknami, trstinou a plastikami. Prechádzka končí pri vodnatom asi 10 metrov vysokom vodopáde. Skaly, z ktorých steká, hrajú pestrými farbami, ako keby boli diamantové.

Vulkanologický park Sulphur Springs Park leží trochu ďalej od Soufriere. Krajina, kde syčia zo zeme kúdoly pár a dymu, je odlesnená. Podobá sa opustenému kameńolomu, sú to zvyšky kaldery starej sopky. Miestami je tu iba chudobná tráva a kríky. Z fumarol sa do ďaleka šíri sírnatý zápach, presnejšie povedané poriadny smrad. Na skalách sú vyzrážané nánosy síry a solí. Medzi skalami sa kde tu vytvorili malé jazierka s horúcou vodou. Najatraktívnejšie sú však malé bahenné sopky. V pravidelných intervaloch tu vyšplachuje do výšky niekoľkých desiatok centimetrov variaca sa hlinená kaša. Ani čo by si z nej vo veľkých hrncoch rozprávková striga kľochnila dačo na večeru.

Svätá Lucia ponúka aj ´ďalšie zaujímavé exkurzie a túry. My-chorobne závislí na tropických vodopádoch sme navštívili tiež TORAILLE WATERFALL. Nie je ďaleko od Soufriere a je súčasťou malé komplexu, pozostávajúceho z parkoviska, bufetu s možnosťou ubytovania a bazénika. Málokto sa v ňom však asi kúpe, lebo oveľa kvalitnejšie osvieženie nájde v pomerne veľkom jazere priamo pod vodopádom. Vyskúšali sme to a odporúčame.

Obľúbeným cieľom zdatnejších turistov sú výstupy na Veľký a Malý Piton, ale aj na najvyššiu horu ostrova Mt.Gimie /Enbas Saut Waterfall, kam sa však dá relatívne pohodlne vyjsť aj autom. Atraktívna je tiež návšteva národného parku Pigeon Island /pamiatky na britskú pevnôstku Ft.Rodney a britsko-francúzske súboje o nadvládu nad Karibikom/ a rekonštruovaného plantážnického sídla so stále fungujúcou plantážou / Morne Coubaril Historical Adventure park pri Soufriere/.

Na Svätej Lucii sú samozrejme aj plážové rezorty -od luxusných rezidencií pre hotelíky pre menej solventných.

Ostrov však ponúka toľko prírodných atrakcií, že prežiť tu dovolenku iba pri mori na pláži by bol hriech. – Ak ale už chcete polihovať na pláži aj na Svätej Lucii, radšej si priplaťte za dobre strážený hotel, aby vám pobyt pod slnečníkom nekazili žobráci a dobiedzaví predavači všeličoho nepotrebného.

Svätá Lucia je karibský raj. Bohužiaľ, s nadpriemerným prídelom žobrákov.

/Autorom foto je autor textu/.