zemegula

SKÚSTE HO.

Použili sme tu názov tejto africkej krajiny v takom tvare, v akom sme sa to učili ešte v škole a v akom sa to na Slovensku používalo až donedávna – pokým nenastali časy slepého opičenia sa po anglosaskom Západe. – Darmo sa však snažíte, páni prepisovači /histórie, gramatiky, genetiky…/-nás vy nepreonačíte. My sme tu ešte Slováci.

Späť do Afriky. Gabun je štát, v ktorom sme sa ocitli iba na pár hodín a ešte aj to neplánovane a vlastne ilegálne. Bez víz. Loď Maxim Gorkij na svojej plavbe okolo Afriky prejavila svoje skvelé manévrovacie schopnosti, aj relatívne dosť pohostinnosti, -no bohužiaľ vzhľadom na vek svojich motorov to stálo veľa, príliš veľa nafty a mazutu. Jednoducho povedané, stará loď „žrala“ pohonné hmoty ako by mala deravý gágor. Plánovanú spotrebu pravidelne prekračovala a tak sa pri opustení prístavu Cotonou v Benine ukázalo, že do prístavu Walvis Bay /Namíbia/ jej zásoby pohonných hmôt stačiť nebudú. Nemecká plavebná spoločnosť z bezpečnostných a finančných dôvodov zakázala kapitánovi zakotviť a natankovať v Lagose /Nigéria/. Posledná možnosť, ako predísť katastrofe a neodstaviť motory na šírom mori kdesi pri Kongu bola zakotviť v LIBREVILLE, hlavnom meste Gabunu. Tam boli ochotní výletnú lo´d na pár hodín aj bez víz prijať a za pomerne lacný peniaz ju ako-tak natankovať.

A tak sa stalo, že sme sa ráno zobudili- miesto na šírom mori – v nepríliš vzhľadnom africkom prístave, medzi žeriavmi a kontajnermi a hadicami, pripravenými na životodarnú transfúziu paliva do útrob našej lode. Lodný rozhlas vyhlásil, že budeme musieť uskutočniť technický stop a počas neho z bezpečnostných dôvodov budeme musieť na pár hodín opustiť loď, aby loď mohla načerpať palivo pri splnení všetkých predpisov.

Fajn. Počas raňajok sme si zbežne prečítali, čo o Gabune písal bedeker a vyšli na breh, do chatrnej budovy osobného terminálu. Bohužiaľ, žiadnu kameru sme si zo sebou vziať nemohli a nemali sme ani opustiť bránu prístavu.

Pár hodín sme strávili ponevieraním sa pomedzi žeriavy a kontajnery a krúžením po „hale“ terminálu, kde sa ako zázrakom objavilo niekoľko predavačov suvenírov a dokonca sa tu otvorila aj malá turistická informačná kancelária. Hrnčeky a nič podobné predavači ale neponúkali. Predávali iba samé turistické haraburdy, ako všade, kde sme predtým zakotvili. Pri pulte turistických informácií sme však dostali veľký farebný poster s obrázkami a textom do 20 turisticky najzaujímavejších miest Gabunu. Samozrejme, dostali sme aj brožúrku s faktografiou Gabunu a gratis jeden kokosový orech so šťavou.

Čo sme sa o Gabune dozvedeli ? Nuž napríklad, že krajina má plochu 267 668 km2 a 2,2 mil.obyvateľov. Patrí teda medzi najredšie osídlené krajiny Afriky. Nota bene bez toho, aby jeho územie pokrývala púšť či neúrodný sahel. Skoro polovica populácie žije v hlavnom meste, v takmer miliónovom meste Libreville.

Libreville na nás pôsobil ako dynamicky sa rozvíjajúce a bohaté africké mesto. V centre mesta bolo vidiek moderné vežiaky, no domčeky väčšiny obyvateľov sa rozťahovali do ďaleka po plochom reliéfe krajiny. Zdrojom bohatstva Gabunu je ťažba ropy a dokonca jej obmedzené spracovávanie v miestnej rafinérii. Vďaka rope je Gabun na 7. mieste v Afrike, pokiaľ ide o HDP ako také a na 3.mieste /po Rovníkovej Guinei a Seychellách/ pri prepočtoch HDP per capita.

Zaujímavosťou je, že prvými obyvateľmi dnešného Gabunu boli údajne Pygmejovia. Dnes už prevažujú Bantuovia. Prvými osadníkmi boli /ako takmer všade v Západnej Afrike/ Portugalci a po nich Francúzi. Tí tu bačovali až do vyhlásenia nezávislosti a v podobe neokolonialistických praktík a vďaka „pachu ropy“ bačujú dodnes. Pozitívnu rolu pri založení hlavného mesta Libreville zohrali prepustení otroci. Ich potomkovia potom /50-60-te roky 20.storočia/ boli predvojom boja za nezávislosť Gabunu. Bohužiaľ, nezávislosť vybojovaná v r.1960 je iba formálna. O všetkom rozhoduje francúzsky ambasador a niekoľko tisícový kontingent vojakov Francúzskej armády a Cudzineckej légie. O tom, kto v Gabune vládne svedčí anekdotická príhoda z potlačenia vojenského prevratu proti pro-francúzskej vláde prezidenta M´ Bua. Francúzska armáda vraj na jeho popud potlačila povstalcov o jeden celý deň skôr, ako ich o to samotný zvrhnutý M´ Bua požiadal…Geopoliticky je máloktorá africká krajina tak pevne v rukách Francúzska, Západu a liberálneho kapitalizmu ako Gabun.

Na plagáte, ktorý sme dostali sa zdôrazňuje, že hlavným bohatstvom krajiny je tropický dažďový prales, pokrývajúci 85% rozlohy krajiny. Je to naozaj tropická džungľa, pretože rovník prechádza priamo územím Gabunu. V porastoch prevládajú mahagonovníky, ebenovníky, rafie a liany. Spomedzi cicavcov, čo v pralesoch žijú, sa Gabun chváli najmä početnými stádami džungľových goríl /sú menšie ako horské gorily v Rwande/ a hrochov /v povodí vyše 1200 km dlhej vodnatej rieky Ogoúe/. V džungli je mnoho druhov plazov /hadov/, obojživelníkov a hmyzu a neobyčajne veľa druhov papagájov. V pohorí Chaillu je vyše 200 jaskýň, z nich je väčšina ešte neprebádaných. Príroda je v krajine veľmi málo narušená ľudskou činnosťou /z výnimkou miest, kde sa ťaží ropa alebo dobýva železná a mangánová ruda/. Napríklad orná pôda predstavuje iba o čosi viac ako 1% rozlohy krajiny. Pestuje sa maniok, batáty, kukurica, banány a arašidy. Problematický je i chov hovädzieho dobytka /muchy tse-tse/. Najväčším nebezpečenstvom pre zdravé životné prostredie je ťažba tropického dreva. Bohužiaľ, tá už pomerne rýchlo napreduje, -rovnako ako plantážové pestovanie olejnej palmy.

Tri štvrtiny populácie sa oficiálne hlási ku kresťanstvu, štvrtina sú animisti a iba 1% sú moslimovia. O neokoloniálnych praktikách v Gabune svedčí rozdelenie bohatstva, plynúceho z ťažby ropy, rúd a dreva. Štvrtina /mužskej/ populácie je nezamestnaná, takmer polovica trpí chudobou /napriek formálne vysokému podielu HDP na občana/, viac ako 40% je pologramotná alebo úplne negramotná. Zato úzka domorodá elita a vyše 10 000 Francúzov žije v rezidenciách ako z rozprávky. Chudobu a choroby sa pokúsil pred vyše pol storočím zmierniť švajčiarsky lekár ALBERT SCHWEITZER, ktorý v džungli založil nemocnicu LAMBARÉNÉ. Svojho času to bola akcia s mimoriadne silným marketingovým nábojom a odštartovala podobné projekty aj v iných častiach Afriky. Dnes už médiá Lambaréné a podobných zariadeniam veľa pozornosti nevenujú. Škoda.

Vzhľadom na potreby transportu ropy, rúd a dreva z vnútrozemia do pobrežných prístavov, najmä ropného terminálu PORT- GENTIL /150 tis. obyv./ je na africké pomery solídna sieť železníc, ciest z asfaltovým povrchom a letísk. Pri ich výstavbe a údržbe je aktívna Čína. Gabun ju platí podielmi vyťaženej ropy, rúd a dreva…

Z obrázkov na plagáte a z rozprávania jedného slovenského turistického sprievodcu vieme, že spomedzi viacerých národných parkov je najzaujímavejší NP Akanda, zameraný na vodné vtáctvo a po-riečnu faunu a flóru a NP Ivindo, kde sú popri faune a flóre zaujímavé aj vodopády, ale aj džungľové slony, hady. V NP Lopé na vás čakajú džungle a savany, gorily, slony a papagáje.

Po niekoľkých hodinách tankovania bola naša loď opäť schopná plavby-smer Namíbia. Nám sa na palubu veľmi nechcelo. Málo narušená príroda národných parkov Gabunu nás napašmala. navnadila na podstatne dlhší pobyt a podstatne ďalej od brehov Atlantiku, než je prístav v Libreville. Ktovie, či nám život ešte ponúkne šancu prísť sa sem pozrieť.

Vážení priatelia, ak takúto šancu dostanete aj vy,-uchopte ju mocnejšie ako sme to urobili my. Jedna na exotické krajiny orientovaná slovenská cestovka sporadicky ponúka „expedície“ aj do Gabunu. Ak sa s ňou tam vyberiete, zjavne- podľa nášho názoru- neoľutujete.

Gabun, to je viac ako desatina krajiny v podobe národných parkov, to je rovník v jeho málo narušenej, klasicky africkej podobe. Skúste ho.