zemegula

OD BODY BUILDINGU KU BODY SHAMINGU.

Kapitola je odmonitorovaná skúsenosťou z mnohých návštev po roku 1989. O Američke si Slováci vytvorili mnoho súdov, úsudkov, posudkov a predsudkov. Prinášame tie naše.

Amerika je zem veliká- má 9 833 520 km2 a 327 mil.obyvateľov. Je to tretia najväčšia krajina sveta /po Rusku a Kanade/ a tiež tretia najľudnatejšia krajina sveta /rýchlo ju však dobieha Indonézia/. Američania mali a iste aj majú medzi sebou úžasné osobnosti vo vede /prevažne emigranti/ a umení resp. spoločenskom živote. Napríklad Faulknera, Londona, Dreisera, Hellera, Ferlinghetiho, Dylana, Paula Robsona, Sacca, Vanzettiho manželov Rosenbergovcov, N.Chomskeho, Olivera Stona, Jane Fondovej, S.Saegala, E.Snowdena….Američania obývajú veľkú a bohatú krajinu. Američania ale nie sú národ Sú to akcionári jednej veľkej profitne orientovanej korporácie. Typizovaní ľudia. jeden ako druhý, akoby schádzali z výrobnej linky u Henryho Forda. Rovnaké účesy žien, rovnaké z filmov odpozorované hlášky, rovnaká štruktúra a objem konzumu, rovnaké gestá a mimika, takmer rovnaký vzhľad a postava…Rovnako rovnaká rovnakosť.

Miesto vlastenectva predpisový firemný šovinizmus, miesto lásky k vlasti svojich predkov, utilitárna, oportunistická loyálnosť, ,miesto národnej spolupatričnosti konformizmus. Miesto zvnútornených znakov etnicity prázdne fangličkovanie na stĺpe pred domom, resp. na aute alebo na tričku, slovom na každom kroku. Všade vidieť veselé modrobielo pásikované pyžamo s hviezdičkami. Miesto skutočnej zástavy slobodomurárske pyžamo. Nechce sa veriť, že túto komickú -a pritom pre gýčovitú krajinu, akou sú USA,-tak výstižnú vec-symbol, nenavrhol W.Disney. /Zástava konfederácie tiež nebola bohviečo, , no aspoň trochu pripomínala európske korene. Možno preto sa slobodomurárskym yankeeiom nepozdávala. Yankeeovia zo severu mali oveľa viac peňazí, mali za sebou zdroje slobodomurárov, boli početnejší. Juh bol porazený, nevkus a barbarstvo zvíťazili nad frankofónnou plantážnickou šľachtickou kultivovanosťou. Odvtedy slobodomurári, držiaci v rukách kontrolný balík akcií USA, a.s. môžu pokojnejšie spávať. Aspoň doposiaľ.

Ibaže časy sa pomaličky menia. A s nimi sa menia aj štáty. Idey na ktorých štáty vznikali, sa neraz v životnej praxi menia na svoje antitézy. Začínajú deklinovať a spejú k zániku. Vidieť to aj v USA. Zo „šťavnatého“ hesla : „In God we trust“ sa stal ideový a jazykový ohryzok typu OU MAJ GAŽ. Pri ňom už nejde o vieru v boha, už ide iba o gážu.

Legendy vravia, že Ameriku vytvorili ľudia, ktorí sem prišli za slobodou a blahobytom či utiekli pred útlakom a nedostatkom možností. Ušli pred náboženským či etnickým prenasledovaním a prišli sem, lebo hľadali na Zemi miesto, kde by mohli myslieť a konať po svojom. Z tých, čo ušli /z ideologických migrantov/ sú dnes pitoreskné mikroostrovčeky sektárskych hamišov, šejkrov, hipisákov alebo lobisti z okolia tajomných lóží a ješív, talianskych, írskych a arménskych kostolov…Druhá skupina -tí čo neušli, ale prišli, aby v Amerike mohli slobodne myslieť ,konať, podnikať, je dnes už dominantná. Stala sa dominantnou skupinou ale až potom, čo prestala slobodne myslieť – aby mohla dvojnásobne slobodne konať a podnikať, podnikať, podnikať…Z liberalistického hesla, podľa ktorého tvoja osobná sloboda začína a končí pri hraniciach osobnej slobody iného sa stalo heslo „slobodne konaj, pokiaľ nenarazíš na slobodné konanie iného človeka,- bohatšieho, vplyvnejšieho, SILNEJŠIEHO. Môžeš byť environmentálnym aktivistom, pokiaľ nenarazíš na tvrdých chlapíkov, poslaných za tebou Texacom, môžeš predávať vo svojom obchode, pokiaľ v susedstve neotvoria hypermoderný supermarket, alebo pokiaľ platíš výpalné a ak neplatíš, pokiaľ za tebou nepošlú tvrdých chlapíkov a pokiaľ v boji s nimi nepodplatíš šerifa, sudcu, porotcov väčšou sumou, než tvoja konkurencia. Môžeš všetko, len na to musíš mať dostatočnú, fyzickú, finančnú, súdnu, mediálnu silu. Ak ju nemáš, beda ti. Potrestajú ťa za tvoju nepoddajnosť, neochotu ku konformite, za tvoju drzú odvahu. Spravia z teba, i keď by si bol akokoľvek nevinný, -darebáka, čo sa venoval neamerickej činnosti, čo kradol, čo bol lotor, alebo vrah. Slobodný štát ťa potom slobodne odsúdi na 375 rokov väzenia alebo zapichne smrtiacou injekciou.

Americkú populáciu tvorí zmes privandrovalcov rôznych etník a rás. Nie je to však -ako sa v USA chvália,-jednota v rozmanitosti,-ale striktne FIREMNE hierarchizovaná až kastová spoločnosť, kde subordinácia pod nadvládou bossov z istých etnicko-religióznych skupín rozhoduje o skutočných vládcoch USA. Bieli presbyteriáni, európski aškenázyovia a zopár preverených priženilcov z iných etník a relígií, to sú držitelia KONTROLNÝCH BALÍKOV v akciovej spoločnosti USA,a.s. To je deep state, ktorý má v rukách všetky formálne predstavenstvá a dozorné rady, ktorý riadi priebeh valných zhromaždení akcionárov /prezidentských či kongresových volieb/ tak, aby sa štruktúra moci v USA,a.s. nenarušila.

Ostatní majú šancu na konzum, na služobný postup, na kariéru, na mediálne výslnie, na naplnenie svojho štréberského sna,-pokiaľ dodržiavajú Stanovy USA,a.s. Vyšplhajú sa na pozície úspešných politikov, populárnych umelcov, CEO v podnikoch, regionálnych úradníkov. Typizovaní americkí hrdinovia si užívajú slobodu konania a slobodu tvorby, pokiaľ nenarazia na silnejších psov, nedajbože na záujmy anonymného „deep state“. Pokiaľ sa nestanú prekážkou pre skutočných vládcov Američky.

Človek, kosti predkov ktorého nehnoja túto ďalekú zem, ktorý sem dobrovoľne prišiel a rozhodol sa zostať, vybral si USA za svoju krajinu a svoj štát, je svojou mentalitou väčší alebo menší chamtivec. Chamtivec bez rozdielu farby pleti, vierovyznania, národnostného pôvodu. Aj Slováci, čo sa do Američky oddávna sťahovali a sťahujú dodnes akože za sebarealizáciou, za kariérou, za prácou a chcú v Američke zostať natrvalo,-sú napospol chamtivci. Pozor, nemáme na mysli Slovákov, čo do Američky prišli študovať, získavať skúsenosti, realizovať sa v USA na projekte, na ktorý by v SR alebo v EU neboli peniaze, technika, spolupracovníci…Nemáme na mysli Slovákov, čo aj v Američke zostali občanmi SR a chcú sa z USA skôr-neskôr vrátiť do starej vlasti. Chamtivci sú tí, čo už od začiatku idú do USA ako do svojej „novej vlasti“. A čo už po odchode do USA chodia na Slovensko iba na dovolenkové pretŕčanie sa pred známymi, susedmi, príbuznými. Títo „Američania voľbou“ sú skutoční chamtivci. A nielen to. Američankovia voľbou sú navyše ešte aj zbabelci. Lebo sa nedokázali, lebo sa báli presadiť sa doma, nemali odvahu, nemali schopnosti na úrovni ambícií, vedeli o tom a ušli pred konfrontáciou za Atlantik.

Chamtivosť a zbabelosť sa netýka iba Slovákov, ale ľudí zo všetkých častí Zeme, ktorí do USA prichádzajú. Ich chamtivosť a zbabelosť spája čosi bazálnejšie,-hlbší osobnostný mechanizmus, ktorý ich spoluurčuje. Je to STRACH. Americká spoločnosť je spoločnosť strachu. Strachu sú plné filmy, strach je v knihách, obrazoch a hudbe, strachu sú plné médiá a plné obývačky. Americká spoločnosť je spoločnosť neuróz, plná psychoterapeutov, vražedných raplov, masových vrahov. Na smrť prestrašení sú americkí policajti, čo tasia zbraň pri každom kýchnutí podozrivého občania, čo ho paralyzujú, dusia, strieľajú už preto, lebo sa im hrebeň na vlasy javí ako zbraň. Nočné stolíky prestrašených Američanov sú preplnené strelnými zbraňami….

Američan darmo haudujúduje, darmo do sveta kričí svoje hepy indžojovanie, svoje kípsmajlingy, svoje gudlaky. svoj strach neprekričí. Chamtivosť, na ktorej funguje americký stroj,-ktorá motivuje konkrétneho Američana, aby zvádzal každodenný boj o dolár a kariéru, – to je len obranný mechanizmus jeho vystrašenej osobnosti. Američan chce mať peniaze, aby bol bohatý, bohatší ako jeho susedia,-lebo vtedy sa ich nebude musieť báť. A na úrovni amerického štátu je to presvedčenie , že čím viac cudzích krajín USA pod svoju kontrolu získajú, tým budú USA a ich akcionári bezpečnejší. Tým menej bude potom nepriateľov, s ktorými by sa ustrašený, zbabelý Američanko musel pustiť do boja „muža proti mužovi“. Je to presvedčenie, že čím bude Američanko bohatší, kariérovo a mediálne úspešnejší, tým menej sa bude musieť strachovať, tým bude jeho pozícia istejšia, tým menej sa bude musieť báť „slobodného konania“ iných.

Chamtivosť a zbabelosť živia najsilnejšie odvetvia amerického stroja: vojensko-priemyselný komplex a medicínsko-sociálny komplex. Oba sú základom ohromnej sily USA. Vďaka prvému majú USA najsilnejšiu armádu sveta a presviedčajú zvyšok sveta, že iba oni môžu ostatným diktovať svoje „liberálne“ obchodné a politické podmienky. USA už dlho úspešne obchodujú na borg,-no kto by sa od nich odvážil dlhy vymáhať , keď majú toľko lietadlových lodí, dronov, špeciálnych jednotiek a kontrahovaných toľko psychicky chorých zabijakov ? – Výpalníctvo funguje, iba ak obetiam šibrinkujete okolo hlavy s ostro nabitými zbraňami.

Američka pritom nemá za sebou bohatú históriu skutočných bitiek. Z hľadiska obetí bola na prvom mieste genocídna „vojna“ proti Indiánom, potom čudná pseudovojna za nezávislosť /bojovníci pri nej menili strany podľa vývinu bojov/ potom komerčná bitka Severu proti Juhu, pár šarvátok s Francúzmi, Španielmi a Mexičanmi. No a potom správne načasovaný vstup do 1. a 2.svetovej vojny v Európe,-vždy až potom, keď bol víťaz istý, vždy na tej správnej strane slobody a demokracie. Vojna o Tichomorie, to bol tvrdší oriešok, no obsadenie Mandžuska a eliminácia jadra japonskej armády Červenou armádou , postup ČA a kórejských komunistických partizánov cez Kóreu a najmä hrozba obsadenia a straty Hokkaida komunistami vystrašili Japoncov natoľko, že tú vojnu napokon vzdali. Nasledovali vojenské katastrofy USA v Kórey a najmä vo Vietname, hrdinský odpor Grena´danov – ktorý tisíce amerických mariňákov zvládlo proti desiatkam Kubáncov a domácich vlastencov až za týždeň. A to príliš nespomíname nedávno vyhrato-prehraté kampane v Afganistane, Iraku, Sýrii, Líbyii …

Američka je, samozrejme, krajina vyspelej techniky. Mnohé z vynálezov /ak nie väčšinu/ síce vydumali prišelci a ušelci, no USA a osobitne armáda bola pre dotiahnutie nápadov finančne nevyčerpateľný inkubátor. A na zmnoženie ziskov potom prešli vynálezy do nevojenskej oblasti-do konzumnej sféry. Zisky treba získavať , kde sa len dá.

Vďaka medicínsko-sociálnemu výrobnému komplexu presviedča firma zvaná USA , že jej firemné benefity a nikdy nekončiace očkovacie kampane zabezpečujú Američanom blahobytný „zdravý“ život do vysokého veku. Američan na to, aby ho tento systém zbavil strachu z choroby a zo smrti, celý život tvrdo pracuje. /A poslúcha…/. Lekári sú na to, aby ho za veľké peniaze stále sledovali, furt mu niečo našli, furt ho na niečo liečili, neustále mu odporúčali niečo „zdravé“ konzumovať. nejakú tú vakcínu si preventívne pichnúť, -prvú, druhú.. entú dávku. Lekári však Američanka nesmú úplne vyliečiť, lebo to by sa pekelný kruh presekol, doláre by prestali tiecť, dokonca by sa v človeku mohol zobudiť aj rudiment občianskej odvahy. Takže Američanko – choď do roboty – aby sa mal na „zdravý“ konzum, na lekára a na penziu – a od dobroty príliš nevyskakoval !

Na boj s každodenným strachom používajú Američankovia rôzne rituály, rôzne slovné zaklínadlá, rozmanité prvky reči tela. Napríklad „havárjú“ či „árjúoukej“. Testy normality, neškodlivosti kontaktu so spoluobčanom. Previerky absencie zlých úmyslov vo svojom sociálnom prostredí. Od toho, aby Američanko na otázku, či je OK, odvetil, že nie-po použitie zbrane proti „Neoukejovi“, nie je v USA veľmi ďaleko. Komický kípsmajling treba pre istotu aplikovať čo najskôr-aby sme včas rozplynuli pocity strachu z druhého človeka. Kípsmajling nie je nič iné, ako preventívne vrtenie psím chvostíkom u Američana, ktorý sa stretáva s Neznámym – možno Silnejším.

Do tohto druhého sektoru patrí aj priemysel stravovania, životného štýlu, ba celého konzumu. V USA nedostanete poriadnu prirodzenú potravinu, iba jej vraj zdravšiu /a určite drahšiu/ umelú náhradu. Priemysel voľného času, – to je v Američke predovšetkým nekonečné táranie o „športe“. – V skutočnosti však skôr o predaji náčinia, náradia, posilňovacích práškov, drinkov, wellness-pobytov, zájazdov, kurzov, obuvi, ošatenia…Američankovia toľko tárajúci o športe sú pritom najtučnejší, najochablejší občania na Zemi. Imidžovo však všetci športujú,-aspoň oblečením.: krátkymi akoby detskými nohavicami, teniskami, komickými šiltovkami, ideovo silnými heslami na tričkách. 75% Američankov vôbec nešportuje. 20% sa tvári odhodlane a občas sa do toho aj púšťa /najmä na susedských masovkách/. Na 4% športovanie aj vidieť. A 1% /vyše 300 000/ sú skutoční športovci. A americká povesť športovej veľmoci No.1 ? Nuž je to vec náboru športových talentov zo zahraničia, a lobbingu pri výbere olympijských športov, vyhovujúcich černochom a angloamerickej tradícii. A bombastické mediálne krytie.

Pre tučných lenivých Američankov so zaobleným zovňajškom, plných mentálneho bordelu z hormónov, ktoré v biftekoch žerú vymysleli osobitú zdravotnú špecialitku. Preháňaniu sa harlejkách a čoperoch po diaľniciach /ideálne je, ak je to po Route 66/ ale najlepšie po nedotknutej prírode. V čriedach, aby to hučalo, smrdelo, zastrašovalo slušných vodičov. Tento šport nie je náročný. Stačí si prestať holiť bradu príp.strihať vlasy /alebo si ich naopak úplne oholiť/, dať všetky úspory do harlejky a všetok čas do jej pulírovania. A prísť na chuť nechutnému americkému pivu.

Američka má šťastie na málo používanú prírodu. Kým v Európe živia polia ľudí už takmer 10 000 rokov, v USA 200-300 rokov. Ak by americkú krajinu používali Američankovia nešetrne, po americky, ešte ďalších 200 rokov, stanú sa USA neobývateľné. Našťastie, pri súčasnom nadbytku potravín a nízkych cenách sa proces degradácie krajiny spomalil. Takže aj v Amerike sa stále dajú vidieť jelene, veveričky, medvedíky čistotné v Ohiu, zvyšky nezhoreného lesa pri Yosemitskom vodopáde, morské vtáctvo na Key Weste, krokodíly a mokraďová krajina v evergladských močarinách. Ale už to nie je ako za čias našich slovenských Amerikánov, pracujúcich v baniach a hutách Pennsylvanie a Ohia,-keď si človek predtým, než si sadol na trávu pri fabrike ku kastrólu s obedom,-musel spod zadku odohnať zmyje.

Amerika sa mení. Newyorské mrakodrapy už dnes prekonal kdekto vo svete. V mnohých iných krajinách majú vyššie budovy, majú ich i viac-a predsa mrakodrapy,-to je New York. To je „amerika“ nášho detstva. Tá pravá, veľkolepá. Jedna z mála vecí, čo je v Američke originál, čo nikde inde do prostredia tak nepasuje, ako tu na Manhattane. Treba pochodiť peši Broadway. Treba si zaplatiť vyhliadkovú helikoptéru. Ponad gýčovú „sochu“ slobody. Ponad Empire State Building. Ponad Hudson River a East River. Ponad Greenage Village. Ponad Central Park….A treba si scenériu Manhattanu starostlivo nafotiť, lebo čo keď tam zase spadne nejaké lietadlo.

Los Angeles je iné. Miesto Central Parku má pod mrakodrapmi dauntaunu afroamerické geto. Bordel, drogy, ale aj Universal Studios s trikmi, čo nezaberali ani vo filme, nieto naživo. Pôvodný španielsky Los Angeles – to tiež nie je bohviečo. Pár stánkov s buritos a tacos. Nočný pohľad z kopca na rovné rady svetiel, stretávajúce sa v perspektíve diaľky-i to je riadna nuda. Za pochvalné znamienko stojí Santa Monica. Tamojšie bicyklovanie popri Pacifiku,paráda. Rovnako tak na vznášadlách po Everglades a na člne močiarmi pri New Orleans. No najkrajšie miesto v USA – to je key West. Tam by sme si vedeli predstaviť stráviť i zopár sezón bez tornád.

Hollywood a Sunset blvd. ,-to je smutná dezilúzia.

Los Angeles je východisko k letom na Havajské ostrovy. O nich sme písali v osobitej kapitole. Teraz len malá spomienka na Hanuama Bay /Oahu/.

A Bel Air je lepšia adresa iba ak vo filme.

Denver ?Hrozivá ukážka desaťnásobná zväčšenina toho, ako by vyzeral Poprad , ak by po 1989 boli „naši“ americko-kanadskí „Slováci“ vo svojom úsilí o krádež Tatier úspešní. Kopce v pozadí mesta sú však vždy fajn.

Yosemity nie a nie celé vyhorieť.

Yellowstone nie a nie vybuchúť. Fauna a flóra stále nie je dosť zničená od pneumatík a nôh miliónov návštevníkov. Grand Canyon z lietadla: utáraná pilotka dve hodiny prekrikuje motor svojho lietadla a neustále nalieta nad škoricové a kakaové strminy, v ktorých sem tam vidiek kľukatiacu rieku. Pohľad z vyhliadky dolu? Tomašovský výhľad , ak ležíš tesne na okraji skaly.

Chceš vidieť menej narušenú americkú prírodu ? Choď do Západnej Virgínie. Choď do Pennsylvanie. Do štátu najviac podobnému Slovensku. Kde rastú mohutné stromy asi preto, že ich živia kosti našich slovenských krajanov, ktorí po stovkách hynuli v baniach, hutách a kameňolomoch. Chceš adrenalín, urob si zopár splavov na westvirginských riekach. A ak si dobre pripravený na putovanie, daj si trek po Apalačskom pohorí. – ak prežiješ, napíšeš, ako bolo.

Las Vegas alias Nivy ? Tesne po 1989 sem chodili prví slovenskí rýchlozbohatlíci zažívať kultúrny šok. Plakali na ulici pred kasínami od tej neónovej nádhery. A aby šokovali svojich kamošov, predbehli taxík, čo kamarátov viezol do Death Valley, prenajatým kabrioletom s eskortnou blondínkou ovinutou okolo šije. Amerika holé baby. Hotely kde všetko funguje okrem sprchy, klimatizácie, televízora a výťahu. Hotely s lacnými burgermi, steroidnými tíbounstejkmi a pizzou v škatuli so sombrerom.

No na druhej strane, San Diego, ktoré napriek obrovskej vojenskej základni vyzerá mierumilovne, útulne, plážovo. Mesto s domestifikovanými tuleňmi, ktoré zďaleka nesmrdia tak, ako tulene z pier 39 v San Franciscu. A hlavne pri ich pozorovaní nie je taká zima ako v San Franciscu.

Na druhej strane, v San Franciscu môžete pozorovať aj Alcatraz, Zlatý most, štvrť kedysi plnú hippies, viezť sa po električke dolu krka-vŕškami ako v akčnom filme, cik-cakovať na taxíku kvetnatú Lombard street…

To Chicago /ktoré naši televízni moderátori vytrvalo vyslovujú čikégo,-asi aby im Američania nerozumeli/ má prekvapivo čistú estetiku jazerného nábrežia a parkov pri ňom. Ak človek vydrží vietor,-naozaj taký odporný, o akom píšu bedekre, potom má zážitok. Múzeá a výstaviská, vyhliadka zo Sears Tower, nadzemná stĺpová električka /“alweg“/ a všade plno poľských emigrantov.

Florida je zase plná barakov pre Američanov na penzii. Mnohí z nich sú Židia. Pohľad na seniorské mestečká pripomína z určitej výšky pohľad zhora na baráky v koncentrákoch. Rampami uzavreté mestečká majú širokánske ulice, po ktorých si to rýchlosťou 20 km/hod šinie 95-ročný dedko za volantom kabrioletu. Tak toto je naozaj „amerika“. Aspoň pre seniorov. To by už bolo dačo pre slovenských penzistov. Lenže oni si takúto starobu od pána Boha ktovie prečo, nezaslúžia…

Indianopolis smrdí benzínom pretekárskeho okruhu, no najmä lajnami , tak ako celá Indiana. Mrakodrapy, aby sa nepovedalo, také čosi ako zguriškovská „metropola pod slamou“. Ktovie ako silný zápach močovky by tam bol, ak by v štáte fungovala aj zvyšná polovica fariem.

A potom ešte letmé spomienky na Seattle, Sacramento,Hooverovu priehradu, Grand Canyon, Mohavská púšť.

Nepríliš úchvatné Yosemity a Yellowstone, Palm Springs, Huston, New Orleans, mestečká so slovenskými kláštormi a kostolmi no a samozrejme na jeseň javorovo-pozlátené štátiky na severovýchode USA. Boston a Philadelphia sú dôkazom toho, čo všetko už v USA môže byť historickým monumentom. A ako sa z .ovna pletie americký bič.

No a Buffalo,- kde podľa mnohých Američanov „nič nie je“. Možno nie, možno je to iba cesta k Niagare a do Kanady-no my sme tu vybavovali podporu ťažkého kádeháka Mariána Šťastného Svetový kongres Slovákov/ s vyhlásením SR aj pod manažmentom SNS a HZDS. Skoro tak dôležité ako vo Washingtone prijatie u guvernéra a kongresmana Vojnoviča a jeho poradcov. Kde sme už v polovici 1990 deklarovali to, čo sa naplnilo 1.1.1993…

Pre nás sú ale USA predovšetkým Pennsylvania a Ohio a CLEVELAND, bývalá pevnosť amerických Slovákov, z ktorej dnes zostala iba majestítna socha generála Štefánika. Slovákovi dobre padne, že neďaleká soška Kossutha je oveľa menšia a Kossuth vyzerá skôr ako čmeliačik, alebo nedôveryhodný fičúr, než ako revolucionár. Kossuth však má skulptúru aj vo washingtonskom Kongrese. Slobodomurári vybavili. Slobodomurári a Marx a Engels si nevšimli, že bojovník proti viedenskému absolutizmu stihol v Uhorsku inštitucionalizpvať absolutizmus onakvejší – veľkomaďarský. – Ešteže nás Slovákov z pazúrov slobodomurárskeho veľkomaďarského absolutizmu oslobodili „reakční“ ruskí kozáci.

Chagrin Falls, Shaker Heights, Berea…Á propos, Berea, bývalé nemecké mestečko neďaleko Clevelandu. Cez 1. a 2. sv.vojnu si tu občania uvedomelo poangličtili mená a zázračne zabudli hovoriť po nemecky. Takto skončili aj Slováci /v ich kostoloch s obrazmi sv. Cyrila a Metoda dnes znejú černošské gospely/ a ďalšie európske „ethnicity“. Zostali len smutné „Dni kuchyne európskych národnostných skupín“. Kde ale už nič nie je európske. Všetko sa podáva s naéčkovanou americkou majonézou. Všetko na jedno kopyto. Všetko typizované. Ešteže boli v Ohiu a Pennsylvánii aj sídla amerických slovenských inštitúcií, sídla prestarnutých ale v časoch našich návštev stále ešte žijúcich slovenských osobností ako bol dr. KIRSCHBAUM /často navštevujúci Cleveland z neďalekej Kanady/, či prof.dr. Karol STRMEŇ a i. V dome Strmeňovcov so skvelou hostiteľkou rozprávajúcou aj po rokoch strávených v exile skvelou slovenčinou sme strávili zopár úžasných posedení. No a nezabudnuteľný Slovenský inštitút velikána JÁNA BELIANSKEHO, rodáka z KLÍŽA PRI PARTIZÁNSKOM.

Ale inak všetko ako cez kopirák. Veľkomestá, mestá, mestečká: preľudnené sídla i mestá duchov. Všetko akési sériovo vyrábané. Rovnaké papundeklové vily, rovnaké gauče, rovnaké Tiffany -stojace či nočné lampy.

Azda najsympatickejšou sociálnou skupinou v USA sú dôchodcovia. Ľudia po 65-70-ke, ktorí ešte zažili ozajstnú prácu na farmách, vo fabrikách, riadili veľké ozajstné autá, ktoré sa pokúšali sami opravovať. Počúvali prejavy svojich politikov v rozhlase a tv, ale mysleli si o nich tak trochu aj svoje názory, vytvorené na bojiskách vo Vietname, Kórey či dajbože ešte vo vojne v Európe a Tichomorí. Je to generácia spomienok na F.Sinatru, J.Deana, B.Heallyho, E.Presleya, hippies, naturalizovaných J.Lennona a Yoko Ono, M.L.Kinga, Malcolma X, Angely Daviesovú. Spomienok na silné časy USA. Paradoxne v časoch, keď USA neboli jediná silná veľmoc vo svete. -Ale veď o to ide.

Od typizovaných ľudkov v Amerike sa očakáva, že sa budú /ako u nás za čias komunizmu/ „verejne angažovať“. Očakáva sa, že budú žiť bohatým komunitným životom. Nielen okolo vlastných kostolov, na svojich predmestiach ale v akomkoľvek prostredí, kde sa zídu s inými Američanmi. Jeden druhému sa prihovárajú frázami, akými sa aj na Slovensku prihovárajú dedinčania jeden k druhému. Na verejnosti chodia síce v tých odporných krátkych nohaviciach ale na príležitosti /tých si v komunitách sami organizujú nespočetne veľa/ sa vedia obliecť aj do krimplenových šiat, chlapi do svadobných oblekov. Telá si upravia sťahovacou spodnou bielizňou, trvalou, kvalitným oholením-a idú švitoriť alebo mrmlať /podľa pohlavia/ na nejakú susedskú party. Alebo chodia po chodeckých chodníkoch či na bicykloch prekvapivo vysokou rýchlosťou, vyhnanou do výšky typicky americkou /firemno-cirkevnou/ SÚŤAŽIVOSŤOU. No a tak sa zúčastňujú rôznych kampaní, ako sú práve black lives matter, me too, not my president, body shaming…Mimochodom, kedysi bol populárny body building, dnes je populárne obviňovanie iných z „body shaming“…

Ušelci a prišelci, ktorí dnes do Ameriky prichádzajú, sú z iných oblastí sveta a iných sociálnych skupín ako to bolo kedysi. Sú chamtivejší, agresívnejší, ide im o čo najvyšší zárobok a čo najrýchlejšiu kariéru. Väčšina neprichádza do USA, lebo by doma od hladu umierala a nikto väčšinu migrantov doma za ich politický názor nevešia. Dnešní migranti sú extrémne motivovaní zažiť úspech, filmový „americký sen“. Američania, ktorých predkovia do USA prichádzali z Európy pre 100-150 rokmi, percentuálne ubúdajú. Rodení Američania miznú v mori Latinoameričanov /legálnych a ilegálnych prisťahovalcov a produktov búrlivej natality tejto časti americkej populácie/. Poväčšine ide o mesticov, španielsky hovoriacich miešancov Španielov a Indiánov zo Strednej a Južnej Ameriky.

Kruh sa uzatvára. Ako v starovekom Ríme na konci jeho slávnej éry. Zo zotročených ľudí sa stávajú páni v krajine svojich bývalých pánov. Z týchto skupín – nie zo skupiny z Ázie a Európy pochádzajúcich chamtivcov, napokon môže vzniknúť ozajstný národ. Nie ako valné zhromaždenie akcionárov, ale ako plnohodnotný severoamerický národ. Národ úplne odlišný od dnešnej americkej paródie. Národ viazaný na dedičstvo predkov, na nacionálnu homogenitu, nie iba na „country“, ktorú populácia USA momentálne obýva.

Dúfajme, že to bude národ, ktorý sa nebude ostatných národov báť a preto nebude brechať a preventívne hrýzť na všetky svetové strany. Národ, ktorý sa zmieri s multipolaritou súčasného sveta. ktorý nahradí neurotickú útočnosť vzájomne prospešnou spoluprácou.

Ak sa USA nezmenia, skôr neskôr skončia zle. A my všetci s nimi. Ak sa však zmenia, resetujú, bude to pre prostých Američanov, Američanov práce,-požehnaním. A bude to požehnaním nielen pre nich, ale aj zvyšok sveta.

/Autorom foto je autor textu/.