zemegula

Hovorí sa, že jedným z mála „pozitívnych“ dôsledkov vojen je urýchlenie technologického pokroku. Je to pochopiteľné, lebo kým v čase mieru vlády nechávajú vedu a výskum na privátnu podnikateľskú sféru a jej schopnosť mobilizovať zdroje privátnych investorov /a len sem-tam aj štátu/, – samozrejme v rýchloobrátkových a teda nie príliš inovatívnych projektoch ,počas vojny štáty v pude sebazáchovy neberú ohľad na dlhy a samé štedro pumpujú finančné a personálne zdroje aj do veľmi náročných vedecko-výskumných oblastí. A práve tie sa potom ukážu ako revolucionizujúce smery technologického pokroku.

Súčasná vojenská operácia Ruska na Ukrajine stihla za niečo vyše mesiac odštartovať nielen finančno-personálnu štátnu pomoc do vedy, ale priniesla podľa mňa aj ďalší nechcený „pozitívny“ jav v oblasti šoubiznisu, priemyslu zábavy, športu a v umení. Doteraz nevídaný a neslýchaný nátlak vládnych a mimovládnych organizácií, mediálny nátlak /konečne vieme, že slovo „press“ je od slova „pressing“, nátlak…/ vytvoril na Západe situáciu grandióznej morálnej dilemy: v záujme svojej verejnej, športovej či umeleckej kariéry sa podvoliť tomuto tlaku alebo sa zachovať ako charakter a zostať tým, čím človek je, teda umelcom či športovcom. Vďaka proti Rusom zameraným médiám sa /ako to povedali Poliaci/ stal exces RUSOFÓBIE MAINSTREAMOM. A rusofóbny mainstream používa na stupňovanie svojho tlaku umelcov a športovcov ako učinných INFLUENCEROV RUSOFÓBIE´.

Športovci a umelci ako Netrebková, Depardieu, bohužiaľ aj Vlhová a ďalší sa kvôli záchrane svojej kariéry stávajú oportunistami a prehlasujú výroky, odsudzujúce vojnu. Stávajú sa z nich odrazu pacifisti. A keby len to. Sú z nich aj rýchlopečení odborníci na posúdenie tohto, kto je a kto nie je agresor. Niektorí z nich sú takí výrazovo presvedčiví, že v nezaujatom pozorovateľovi nevdojak vzniká dojem, akoby mali veľmi presné, objektivizované informácie z prostredia vojenskej rozviedky – ktoré bežný občan nemá. A nesmie mať.

Herci a lyžiari vedia zrazu veľmi presne, ako vojna vznikla a kto je v nej zloduch a kto nevinná obeť. Áno, vojna je svinstvo a je spojená s veľkými obeťami na životoch a materiálnymi stratami. Cez vojnu trpia a umierajú aj nevinní civili, starci, ženy a deti. S tým súhlasím a preto vojny ako také v princípe aj ja odsudzujem. Len mi je čudné, prečo sa tíe sopranistky, lyžiarky a herci ozvali akurát teraz, pri vojne na Ukrajine. Veď táto vojna doposiaľ priniesli na oboch stranách iba zlomok tých strát na životoch a majetku, ako to bolo v prípade vojen vedených proti Juhoslávii, Palestíne, Jemenu, Líbyii, Sýrii, Afganistanu, Iraku. – Tu všade vojny prebiehali a prebiehajú už dlhé roky – AJ DNES- a ich koniec je v nedohľadne. Ako je teda možné, že lyžiarka a herec si tieto vojny zatiaľ nevšimli a že ich neprinútili k „statočnému“ občianskemu postoju ? Ako je možné, že som si v médiách nevšimol žiaden ich „hrdinský“ protivojnový výrok ?

Nemôžem si pomôcť, no myslím si, že je to preto, lebo ich do protivojnovej pózy nikto z vládnych či mediálnych štruktúr netlačil. Že ich nikto do toho „nepressoval“, nehrozil im škandalizáciou, ukončením spozoringu, štátnej podpory či dokonca ukončení ich kariéry ako takej.

Vojnový konflikt na Ukrajine urýchlil mnohí veci. V politickej oblasti americký revanš v oblasti budovania americkej unipolárnej hegemónie, v oblasti ekonomiky prechod od slov k činom v procese de-dolarizácie, v oblasti technológii vývoj nových robotických a hypersonických zbraní…- a v oblasti duchovnej a mravnej aj proces TRÍBENIA CHARAKTEROV. Mnoho významných osobností bolo nútených urobiť svoj morálny „coming out“, ukázať verejnosti, akú osobnú integritu v skutočnosti majú. Čoho sú schopní v záujme úspechu a kariéry -okrem investovania potu, sĺz a telesnej bolesti, okrem rokov tréningu, tisícov hodín skúšok v divadle a nesporne nadľudskej námahy a odriekania. Vojna a následný brutálny nátlak médií a vlády ich prinútil obetovať v záujme svojej kariéry aj „kúsok“ svojho charakteru, svojej dôveryhodnosti a obyčajnej ľudskej „dobroty“.

Nátlak mainstreamu na osobnosti v umení a športe nebol a nie je rovnaký. Najviac si z neho užijú tie najväčšie osobnosti.Umelci a športovci, ktorí sú /možno tentokrát chvalabohu/ v tieni, v druhom slede až tak výrazné politické vyhlásenia dávať nemusia. Ale neurobili to robiť ani desiatky iných veľkých osobností – ktoré si zachovali svoj glanc, svoju doterajšiu apolitickú pozíciu a k tomu, na čo nemajú dosť obojstranných, objektívnych informácií sa odmietli vyjadriť -alebo sa jednoznačnému vyjadreniu postoja umne vyhli.

Úprimne poviem, že si takéto zásadové alebo aspoň vyhýbavé osobnosti umenia, športu a verejného života vysoko vážim. A naopak, že som sklamaný z tých umelcov a športovcov, čo mainstreamu podľahli. Ich profesionálne majstrovstvo sa tým v mojich u nich neznížilo. Doprajem im aj budúcnosti ešte veľa športových či umeleckých úspechov. Pozriem si ich pri ich práci v televízii. No ich vystúpením to u mňa končí. Títo ľudia u mňa stratili osobné čaro, stratili ľudský rozmer, stratil som v dôveru v ich integritu. Prestali byť u mňa morálne poctiví.

• A je jedno, či na základe svojich chabých informácií, získaných iba z jednostranne orientovaných médií, vyjadrili v súčasnej vojne mravne nenáležitú podporu Rusku alebo Ukrajine. Je jedno, či sa vyjadrili v prospech mieru na ruský alebo na americký spôsob.

Jednoducho u mňa zlyhali. Nie kvôli obsahu tohto postoja. Ale preto, že sa k nemu dali-kvôli kariére-mainstreamom dopressovať. Dotlačiť.