zemegula

Asi pred týždňom som videl v jednej zahraničnej televízii /cez satelit, ako inak/ video, ktoré ma tak zasiahlo, že som ohúrený nestihol ani ho zálohovať, ani inak uchovať pre svoju vlastnú potrebu, -tobôž potom odporučiť link, ktorý by umožnil záujemcom , aby si ho tiež pozreli.

Video nakrútili asi na smartfón ukrajinskí bojovníci. Zjavne išlo o amatérsky skôr dokumentačný ako propagandistický produkt. Pokúsim sa stručne prerozprávať obsah videa:

Ukrajinskí vojaci idú obozretne ku vidieckej chalúpke, so svetlomodrou fasádou a bielymi šambránami okolo okien. Domček je učupený pod veľkým stromom a obohnaný chabým dreveným plôtkom. Pri bráničke do dvora sa o veraje opiera vetchý neobriadenou bradou zarastený starček. Z bráničky v ústrety vojakom vykročí maličká chudučká ženička v dlhej sukni a so šatkou na hlave, uviazanou na rusko-ukrajinský vidiecky spôsob. ŽENIČKA V RUKE DRŹÍ ŽRĎ S VEĽKOU ČERVENOU ZÁSTAVOU S KOSÁKOM A KLADIVOM. Ženička prekvapujúco jasným hlasom víta vojakov jedinečnou zmesou náboženských a sovietskych výrazov: „Vitajte chlapci milí. Boh vám žehnaj ruskí naši bohatieri. Už sme vás dlho čakali. Nech je požehnaný Putin, že vás sem poslal. Vitajte chlapci !“

Ukrajinskí vojaci sú zo zjavu malej starej ženičky s veľkou červenou zástavou a s jej privítania šokovaní. Jeden vojak sa po chvíli spamätá a káže babke, aby zástavu celú rozvinula, aby na nej bolo dobre vidieť aj kosák a kladivo. Žiada ju, aby so zástavou mávala. Potom sa starej ženičke prihovorí:

„No krásne, krásne, máťuška, tak vy na nás červenou zástavou mávate a Putina tu oslavujete ? No krásne, krásne. – A prečože vy tak Putina oslavujete ? Azda len nie pre toto“ – hovorí ukrajinský vojak a strká babke do rúk konzervy a chlieb. Babka si váhavo a nešikovne berie konzervy do ruky, no prekáža jej pri tom zástava. „Len si tú poživeň nechajte pre seba chlapci, aby ste hlavne vy mali čo jesť. Čože už my, sme starí veľa už nepotrebujeme.“

Vojak babke berie zástavu, púšťa ju na zem a dáva jej celé plastové vrece s potravinami. – „No len si vezmite, máťuška, vezmite si a zaželajte s nami „SLÁVA UKRAJINE !“ Stará žena sa zháči. Konečne chápe, o akých vojakov ide. „Ahá, tak vy nie ste naši – vy ste Ukrajinci, ahá !“ Babka vkladá konzervy do plastového vrecka, kladie vrecko k nohám vojakov a do uvoľnených rúk si chce zo zeme naspäť vziať svoju červenú zástavu. Lenže nedá sa. Ukrajinský vojak stojí už na červenej zástave oboma nohami a nezdá sa, že by ju babke chcel uvoľniť. Babka ho zvučným hlasom okríkne: „Čo to robíte „chlopci“ s mojou zástavou ? Prečo na nej stojíte, veď je to zástava môjho otca. S touto zástavou sa vrátil z Veľkej vlasteneckej. Pod touto zástavou vyháňal z Ukrajiny Nemcov. Čo to robíte, – veď je to moja zástava. To je zástava víťazstva…“

A tu sa video končí. Neviem, ako to s babkou, jej červenou zástavou a s tými ukrajinskými vojakmi dopadlo. Bojím sa myslieť na to najhoršie a dúfam, že aj vzhľadom na vek a vetchosť starej ženičky boli voči nej Ukrajinci zhovievaví. Dúfam, že sa kvôli odmietnutiu „propagandistických konzerv“ na babku až tak neurazili. Na videu vystupovali zmierlivo. Zo spomienok vlastného starého otca, bojujúceho v Galícii počas 1.sv.vojny viem, že sa aj na fronte, medzi nepriateľmi, nekončili všetky strety iba krvavo. Občas sa stal zázrak. A v zatvrdnutých srdciach vojakov sa objavil súcit a zvyšky netušenej ľudskosti. Dúfam. Veľmi dúfam, že to bolo aj v tomto prípade.

Tak alebo tak – obraz malej starej ženičky, držiacej v jednej ruke červenú zástavu a v druhej sa križujúcej na pravoslávny spôsob,-to je čosi, čo je pre mňa symbol ľudskosti, nádeje a smelosti v tejto nekonečne tragickej bratovražednej vojne. V tejto vojne, do ktorej nás Slovanov ktosi veľmi veľmi zlý zatiahol.

PS: Neviem, do akej miery je video autentické. Ak je to inscenované, potom je to urobené geniálne. Tak či onak, obraz bábušky so zástavou, iterujúci v mojom vedomí už vyše týždňa, má neuveriteľnú, ohromujúcu silu.

Ospravedlňujem sa za pátos. Ale bez neho sa to tentokrát nedalo.