zemegula

Pán Peter Zajac rád prekrúca. Prekrúca už od čias, keď ešte šarapatil na stránkach Mladej tvorby a Smeny a nebol ešte profesorom. /Vedeckú kariéru odštartoval až potom, čo stal vládnucim politikom.- Ktovie prečo…/. Zajac prekrúca všelijako, no vždy mu z toho vyjde iba jeden jediný tvar – protislovenský poprekrúcanec. Prečo je to tak, to vyplýva z jeho životopisu. Čiastočne pochádza z dobrej slovenskej rodiny, no iba čiastočne. To čo robí, neovplyvnila jeho vlastná rodina, ale rodinné pozadie jeho manželky Alty Vášovej. Od spolužitia s ňou sa stali jeho protislovenské prekrúcačky zjavné a akútne.

Vrcholom proti-slovenského prekrúcania pána Zajaca bolo jeho napokon /našťastie/ neúspešné pôsobenie v politike: vo VPN a potom v jej nástupníckych organizáciách. Tu všade bojoval, ako sa len dalo, proti samostatnej Slovenskej republike a proti historickým osobnostiam, ktoré utvárali ideu samostatnej slovenskej štátnosti. Zo znalca nemeckej literatúry sa stal znalcom nielen slovenského literárneho romantizmu, ale „znalcom“ celých dejín literatúry slovenskej a najmä bohorovným hodnotiteľom tých velikánov Slovenska, ktorí predstavovali ideovú základňu slovenskej svojbytnosti.

V tomto úsilí si Zajac neraz omočil „pysk“ napríklad do Kollára, Vajanského a niekoľkokrát aj do Ľ.Štúra. Objektom Zajacových prekrúcačiek sa stal najmä Ľudovít Štúr. Naposledy pred pár dňami. Na vidom oči sa liberalizujúci moderátor relácie Do kríža si Zajaca zavolal na besedu k 200. výročiu narodenia Janka Kráľa. Zajac sa spomedzi všetkých štyroch účastníkov ihneď pasoval do role arbitra elegancie a hlavného zaškatuľkovávača nielen Janka Kráľa, ale aj Kollára, jednotlivých Štúrovcov a samozrejme najmä ľ.Štúra.

Podstatou darebáckej misie pána Zajaca v relácii Do kríža bolo urobiť z Kollára jednostranného a nepresného nasledovníka Herdera. Kollár si vraj vybral z Herdera iba tie tézy o Slovanoch, ktoré boli pre Slovanov pozitívne a ktoré sa mu pri apoteóze Slovanov hodili. – Fakt užasne nezvyčajná vec – vybrať si pri formulovaní svojho postoja od iného autora iba to, čo mi pasuje do mojej koncepcie. Kollár a po ňom Štúr a Hviezdoslav boli asi jediní myslitelia na svete, čo takto postupovali ? ! Pán Zajac asi nepochopil, že Kollár, Štúr a Vajanský nepísali vyvážené monografické či životopisné dielo o Herderovi, ale niektoré jeho – podľa nich zdravé a správne myšlienky použili na výstavbu svojich koncepcií. Tak ako staviteľ či reštaurátor použije zdravé a nepoškodené prvky z už nepoužívanej stavby na výstavbu novej budovy, tak aj oni nepoužili od Herdera podľa nich nesprávne a „zhnité“ idey ale len tie funkčné a stále platné. A.Einstein okrem rovnice, ktorá ho preslávila , zanechal po sebe aj kopu iných rovníc. Mnohé z nich boli riadne nezmyselné. Prečo dnešní odborníci necitujú Einsteinove nezmysly ale len tie z dnešného pohľadu jasnozrivé idey ?

Zajac zosmiešňoval ideové dozrievanie Ľ.Štúra ako následnosť chvíľkových rozmarov, ako bezkoncepčné blúdenie a striedanie orientácie z pro-českej na pro-rakúsku, pro-poľskú a až napokon, ktovie prečo, – pro-ruskú, panslavistickú. Aby Zajac znevážil geniálne vrcholné dielo Ľ.Štúra „Slovanstvo a svet budúcnosti“, pochechtávajúc sa zduplikoval, že toto dielo už Štúr napísal na sklonku svojich tvorivých síl a to ešte navyše po nemecky. A to ešte tak, že ako originál vyšlo dielo v Rusku a až po vyše sto rokoch aj po slovensky a na Slovensku. Na Slovensku vraj o tejto Štúrovej práci nikto dlho nevedel – až pokým ho ju neobjavil S.H.Vajanský a nespopularizoval ho /podľa Zajaca neadekvátne/ v kruhoch martinských panslávov. – Pán Zajac, to vy naozaj neviete, že nemčina bola najmä v druhej polovici 19.storočia celoeurópskym jazykom intelektuálov ? To neviete, že čo vtedy nevyšlo v nemčine, to vo vede akoby neexistovalo /tak ako je to dnes v prípade angličtiny a internetu/ ? Štúr bol vedec ale aj politik. Chcel, aby jeho dielo nezafungovalo iba v Modre či Martine, ale aj v Európe. Preto ho napísal tak, aby dielu porozumeli všetci v Európe – a aj tí, čo boli ku Slovanom nepriateľsky naladení. Teda Germáni. – A oni aj porozumeli. A zagágali, ako trafená hus – len sa pozrite, ako Štúra až fanaticky znenávideli Marx a Engels a neskôr aj ostatní germanofilskí boľševici, vrátane Lenina. – No a fakt, že Štúrovo najväčšie dielo vyšlo až po 150 rokoch od jeho napísania – to je iba dôkaz, ako bolo ideovo nebezpečné: pre maďarónov, pre čechoslovakistov, pre internacionalistických boľševikov. Mohlo vyjsť a vyšlo logicky až v časoch obnovovania samostatnej slovenskej štátnosti. Okolnosti za akých Štúrovo dielo „Slovanstvo a svet budúcnosti“ vzniklo, ako bolo publikované a ako bolo zatajované svedčí o jeho nadčasovosti a strachu tých, čo sa báli a dodnes boja všetkého skutočne slovenského a slovanského.

Peter Zajac sa bojí Štúra. Bojí sa jeho ideového odkazu. Bojí sa zrkadla, ktoré mu Štúr nastavil ešte skôr, než on prišiel na svet. Bojí sa, aký nepekný obraz toto štúrovské zrkadlo poskytuje o tých, čo celý život prežili ako žoldnieri vo vojne cudziny voči ich vlastnému národu. Štúr, to je zrkadlo pre tých, čo celý život prežili v omyle.