zemegula

Rusi momentálne „varia“ ukrajinské ozbrojené sily v niekoľkých donbaských „kotlíkoch“. Pôvodne sa čakal jeden a veľký kotol, na spôsob Stalingradu. No časy sa menia a doby, keď sa na bojiskách zrážali státisíce či milióny vojakov v jednej ohromnej pozemnej operácii sú už dávno preč. Donbaská vojna je moderná vojna. Je to súboj delostrelectiev, raketometov, rakiet a dronov. Súboj nepočetných, dobre vyzbrojených a vystrojených profesionálnych jednotiek, podobný súboju specnazov.

Ukrajinci v tomto súboji nemajú takú kvalitu ako Rusi a tak kvalitu kompenzujú kvantitou. Okrem dobre vycvičených príslušníkov profesionálnej armády a nacbatov posielajú na front aj rýchlokvasených mobilizovaných chlapov bez poriadneho výcviku, ktorí tam plnia funkciu „pušečnogo mjasa“ /potravy pre kanóny/. A práve oni sú potom hlavnou „zmesou“ v kotlíkoch pri Izjume, Severodonecku/Lisičansku a Avdejevke.

V „skutočných“ kotlíkoch je obkolesených asi 20 tisíc Ukrajincov, v tzv. „operačných“ kotlíkoch potom ďalších 20 tisíc Ukrajincov. Mnohí z nich bojujú úporne, držia sa v 8 rokov pripravovaných železobetónových opevneniach už pomerne dlho. No postupná ale nepretržitá ruská delostreľba, raketomety a rakety ich pomaly ale iste „melú“ so všetkou ukrutnosťou, ktorá je s vojnou spojená.

Vojnu nerobia vojaci, ale politici. Vojaci vo vojne iba trpia. Trpia tak dlho a tak veľmi, ako to politici dovolia. Tak je to aj v Donbase, kde už mali kijevskí politici dávno zakročiť a vyvodiť konzekvencie z toho, ako sa to tam pomaly ale iste vyvíja. A tak to bolo aj v Mariupole, kde sa v podobnom kotlíku pôvodne „varilo“ tiež asi 20 tisíc Ukrajincov a zahraničných dobrovoľníkov a špecialistov. Z nich sa do zajatia zo závodu Iljiča a menších lokalít dostalo asi 2 tisíc ľudí a z Azovstalu sa v týchto dňoch do zajatia „evakuuje“ ďalších asi 3 tisíc ľudí. – Kde sú však ostatní ? Zo zvyšných 15 tisíc Ukrajincov sa podarilo stiahnuť smerom na Zaporožie a Dnepropetrovsk nanajvýš tak 5 tisícom. A zvyšných 10 tisíc ? Nuž, bohužiaľ.

Včera poskytol médiám /ktoré o to stáli/ interview jeden z členov tímu, ktorý tajne -už od polovice apríla, pripravoval dnešnú kapituláciu zvyškov bojovníkov z Azovstalu. A tak sme sa dozvedeli, že medzi Moskvou a Kijevom už takmer mesiac prebiehali TAJNÉ ROKOVANIA o podmienkach ukončenia bojov. Do Mariupolu už takmer mesiac prichádzali parlamentári Zelenského, aby s poverencami Putina rokovali: – kde, kedy, ako…sa vzdajú do zajatia obkľúčení ukrajinskí bojovníci. Súčasťou tajností okolo kapitulácie boli asi aj džentlmenské dohody o odchode troch generálov /kanadského, amerického, ukrajinského/ z azovského kotlíka. O ich osude zostalo podozrivo ticho. Nuž vysoká politika…Tajné rokovania, trvajúce takmer mesiac sa teraz napĺňajú. No opäť dosť tajuplným spôsobom. Najmä pokiaľ ide o zahraničných ozbrojencov a velenie nacbatov Azova ale aj vyššie velenie ostatných ozbrojených ukrajinských zložiek. Obyvatelia a milicionári Doneckej ľudovej republiky z toho nie sú veľmi nadšení. Čakali, že sa nacíkovia dostanú do ich pomstychtivých rúk. Moskva a Kijev však DNR a LNR do rozhovorov nezapojili. Asi to bola kľúčová podmienka možnej kapitulácie…

Tajné rokovania politikov resp. vojenských „diplomatov“ pokračujú aj na oveľa vyšších úrovniach, ako je kapitulácia jedného konkrétneho garnizonu. Do takýchto rokovaní už nebol zapojený nielen Doneck ale ani Kijev. Pred nedávnom niekoľkokrát spolu tajne telefonicky rokovali ministri obrany USA a Ruska, Austin a Šojgu. A včera médiá stručne informovali o podobných telefonických rokovaniach šéfov generálnych štábov USA a Ruska – generála Milleyho a generála Gerasimova.

O čom asi tak rokovali ? O Mariupole už určite nie. A o Donbase /kde je situácia vojensky už dávno jasná/ asi iba okrajovo. Podľa všetkého sa ich rokovanie týkalo niečoho iného. Možno Čierneho mora a Odessy. USA sa všemožne snažia zachovať pre Ukrajinu prístup k moru. To znamená zachovať ukrajinskú prítomnosť aspoň v Odesse. Ibaže RF okrem symbolického významu ovládnutia čisto ruskojazyčného miliónového mesta chce získať aj pozemnú spojnicu RF na Podnestersko. Avšak aj USA sú rozhodnuté o Odessu tvrdo zabojovať. Najprv diplomaticky resp. vojensko-diplomaticky a potom aj vojensky. V médiách už USA rozohrali hru o „humanitárnom koridore pre ukrajinské obilie“. Po ňom by sa malo ukrajinské obilie dostať do sveta a zbaviť ho údajnej hrozby hladomoru. Smiešne, lebo tak ako sa obilie z ukrajinskej čiernozeme dostane vlakom do Odessy, môže sa vlakom dostať aj do rumunských prístavov.

USA nechcú Odessu iba kvôli obiliu, ale najmä kvôli stratégii. Boli by radi, aby Ukrajina aj po prímerí zostala protiruským hráčom nielen na súši ale aj na mori a aby americké vojnové lode mohli z Odessy držať pod krkom ruské vojnové lode na Kryme, príp. /perspektívne/ v Nikolajeve. Američania Rusom hrozia, že ak „obilný koridor“ cez Odessu dobrovoľne neuvoľnia, -prestrieľajú si ho modernými protilodnými raketami.

Tie akože dajú do rúk Ukrajincom. V skutočnosti -tak ako v prípade krížnika Moskva-sa ale do boja s čiernomorskou ruskou flotilou pustia priamo Američania: ich budú rakety, ich budú operátori, čo ich odpália, ich budú analytici, čo to budú riadiť za pomoci informácií z ich amerických špionážnych a navigačných satelitov. – A čo Rusi ? Nuž, potopenie ďalších lodí zrejme už tolerovať nebudú. Zakročia raketami-celkom logicky-po centrách riadenia takéhoto útoku na ich lode. A to znamená, že raketami zaútočia na operačné a navigačné centrá na zemi ale aj VO VESMÍRE. Vzdušné a vesmírne sily RF zaútočia na lietadlá USA napr. nad Čiernym morom, napr. nad Rumunskom, či Bulharskom a Maďarskom. No a samozrejme, zaútočia aj na americké satelity vo vesmíre. – No a MÁME TO TU.

Sebazáchovné mechanizmy sveta však predsa len ešte ako tak fungujú. A preto sa zatiaľ k slovu dostala vojenská diplomacia Austina a Šojgua. A hľadanie strategických kompromisov na úrovni náčelníkov štábov, – generála Milleyho a generála Gerasimova. – Pozrite sa na týchto dvoch generálov /prikladám ich prefotené podobizbne/. Jeden tvárou pripomína amerického sériového vraha, postavičku z Adams family či netvora z dielne dr.Frankensteina. Druhý pripomína yettiho, uralského snežného ľudoopa či večne opitého drevorubača zo sibírskej tajgy…

-Nuž, nie sú to práve fešáci. Osud mieru je však v ich rukách. A tak .bez ohľadu na pochybnosti o ich osobnom šarme- verme, že im v hlave a srdci zostalo dostatok pudu sebazáchovy. Sebazáchovy pre nich dvoch, ale aj pre nás a spolu s nami – pateticky povedané: pre celé ako tak civilizované ľudstvo.

Generál Mark Milley /USA/