zemegula

Je leto a začala sezóna chatárčenia. Pre majiteľov chát, pre ich hostí, pre staviteľov chát, pre realitných maklérov, čo s nimi v lete najviac kšeftujú. Na chaty prichádzajú milovníci prírody, pohybu na čerstvom vzduchu, turisti, hríbari, amatérski výtvarníci a rezbári, botanici, romantici, milovníci, cyklisti…jednoducho ľudia, čo chcú zhon a všednosť domova vymeniť za čosi iné, čo upokojuje telo i ducha.

Na chaty však prichádzajú aj iní ľudia. Nie iba tí kultúrni a dobrí, ale aj nekultúrni, necivilizovaní, drsní – jednoducho chrapúni, hulváti, dezolanti. Dospelí, čo sa v škole učili na 4-ky, 5-ky. Ale v živote sa „presadili“. Čím sa vyznačujú ? Rozpoznáte ich ľahko. Napríklad podľa nasledovného:

• Chrapúň si chatu stavia väčšinou neďaleko svojho paneláku alebo svojho dedinského štokovca. Stavia si ju na urbárskom pozemku alebo na starootcovskom grunte. Stavia si ju preto, aby sa ňou mohol chváliť. Lacno a nevkusne. Z materiálu nejasného pôvodu, z dreva, skál a piesku z okolitého lesa. Odpadom zo stavby zaváža okolité lesné zákutia, jamy na príjazdovej ceste, brehy potoka, močiare…Chrapúň svoju chatu stavia a opravuje celý život. Ak nepije a nehuláka pri ohni, tak cirkulárkuje, karboškuje, smradí nátermi, nadstavuje, pristavuje, betónuje, reže kachličky, obíja starú omietku, práši, hučí, píska, vrčí, smradí, dymí…
• Chrapúň využíva chatu na veľké rodinné oslavy, ale najmä na to, aby mal kam ísť s frajerkou a nenaštval manželku, na to, aby sa mal kam ísť ožrať s kamarátmi, kolegami, susedmi z inej chaty; aby mal kde hulákať, strieľať z legálnej či ilegálnej pištole, robiť si ohňostroj, príp. iba hádzať v opitosti delobuchy.
• Chrapúň má rád hlasnú hudbu v prírode. Takmer non stop robí pri chate akési techno-party. Využíva rádio, autorádio, iphone, prehrávače-všetko čo má silné reproduktory. Demonštruje svoj vkus, ktorý je zmesou dychovky, metalu. Ondreja Kandráča, a hudby afroamerických feťákov…
• Keď rastú hríby, vyberie sa chrapúň s partiou kamarátov, výdatne zásobený plechovkami českého piva z akcie a ploskačkami s borovičkou do hory. V minulosti niesol zo sebou na hubárske úlovky igelitky, Teraz je už „kultúrnejší“ a vláči obrovský košík, vyskakovaciu dýku, a riadnu palicu. Oblečený je v maskáčoch. Do svojho obľúbeného hríbového miesta sa vyvezie starým ojazdeným volkswagenom alebo inou rachotinou, privezenou za pár šupov z Nemecka, Rakúska, Talianska. Počas hubárčenia plaší medvede pravidelným hulákaním,- často až tak, všetko živé sa pred ním a jeho tlupou uteká skryť až do Poľska. Staré a neznáme huby rozkopáva, mláti po nich palicou. Jedlé a dobré huby čistí na mieste tak, že cesta, kade prešiel pripomína okolie dedinskej krčmy-odrezky pripomínajú grcanice a šable.
• Na hríby chodí chrapúň občas aj so ženou či frajerkou. S chrapúnkou. Tá má samozrejme tiež svoju ploskačku niekde vo vačku vetrovky. Na zdravom vzduchu sa takejto dáme dá do pohybu stolica -niekedy rýchlejšie, ako stihne stiahnuť gaťky. A tak si potom hnedé nohavičky stiahne a nechá dakde pod smrečkom. Občas sa jej dajú do pohybu aj mesiačiky. Vtedy použitou dámskou vložkou ozdobí zakútie s ďalším smrečkom. A ak na dámu a jej priateľa príde v lese žiadostivosť, použitými kondomami zo žartu vyzdobia konáre stromu ako by to bol vianočný stromček. Niekedy si chrapúň s chrapúňkou vezmú do lesa aj malé deti. Ich použité pampersky sa potom tiež ocitnú v tráve medzi šiškami a rozkopanými hubami….

Pokračovanie na budúce.