zemegula

Jedným pravidiel blogovania je nepolemizovať s inými blogermi priamo, -nanajvýš polemizovať s ich názormi a ideami. A samozrejme neurážať ich osobnú integritu, morálku a česť. Občasný bloger /jeden blog napísal v 2018 a druhý dnes/ to urobil. V poriadku, je to jeho vec-ja to robiť nebudem. Nebudem s ním ani polemizovať-lebo zmyslom tejto rubriky nie je polemika ale slobodná prezentácia názorov.

Riadne ostrý poľovnícky kopov sa do mňa pustil, lebo som vraj uviedol jeho meno. Nie nikde v texte som ho neuviedol, ale priznávam, že som si nedal pozor a na jednej z fotiek sa jeho meno pri trochu snahy dalo prečítať. Ospravedlňujem sa, -nebol to môj úmysel. Nie som ani vyšetrovateľ, ani investigatívny novinár a mená, ktoré tu a tam nájdete v mojich blogoch sú iba ilustratívne. Snažím sa od nich abstrahovať, pretože blogy by mali používať konkrétne opisy konkrétnych situácií nie na pranierovanie konkrétnych person ale iba ako PARS PRO TOTO. ´Úvaha prezentovaná v blogu má poskytovať názor na všeobecný problém, nie iba na istú reáliu.

Tak bola poňatá aj úvaha o tom, kto vlastne zatvára Tatry /a prírodu SR vôbec/ pred verejnosťou – či tí toľkokrát preklínaní „bratislavskí kaviarenskí ochranári“ alebo miestna obecná alebo urbariátna oligarchia. Výsledkom úvah a sondáže v teréne je jednoznačné konštatovanie, že tými čo ľu´dom sťažujú prístup do lesa sú vlastníci lesov, najmä urbariáty. Pri cestách po Slovensku som nevidel ani jednu rampu, ktorú by pri vstupe do lesa osadili nejaké ochranárske mimovládky. Oni tam osádzajú edukačné panely, aby ľudia išli do prírody aspoň trochu environmentálne vzdelaní,-no rampy iste nie.

A teraz k rampám. Rampy, aké používajú urbariáty kdekade po SR /teda nie iba na Liptove/ sú nevhodné. Peší turisti ich podliezajú občas aj s námahou, bicyklisti najmä na e-bikoch dokonca s veľkou námahou. Videl som v minulosti zranenie cyklistu, ktorý neskoro zbadal spustenú rampu pri zjazde na konci Kôprovej doliny. Nebol to príjemný pohľad. Ak už rampy ako zábrana proti prieniku aut s pohon na benzín či naftu, potom radšej taký typ rámp, aké sú oddávna na hrádzach vodných tokov okolo Bratislavy. teda s asi 1-1,5 m širokým priechodom. Takým, aby cyklista nemusel schádzať z bicykla, aby sa tade dostal menej mobilný turista, detský kočík či dokonca invalidný vozík na elektrický pohon.

Po druhé,-a to je to najdôležitejšie: ak majú rampy chrániť prírodu a nie intímne svety majiteľov pred verejnosťou, treba pristupovať ku všetkým motorovým vozidlám /s výnimkou polície, hasičov, záchranárov/ ROVNAKO. Ak zakážeme jazdu autom verejnosti, musíme to isté urobiť aj v prípade majiteľov lesných pozemkov či chát. Ve´d ich autá poškodzujú prírodu rovnako. Motor je motor. Ak tu chceme mať výnimky, potom jednorazové a udeľované podľa jednotnej kvalifikácie. A nie pre urbárnikov kľúče a pre verejnosť- figu borovú. V budúcnosti bude pre chatárov iste platiť vjazd iba na elektromobiloch. A to isté bude platiť aj pre lesníkov a lesných robotníkov. Dovtedy,-pokiaľ to vyžadovať nie je celkom možné, -treba rampy nahradiť aktívnou pochôdzkovou prácou hájnikov a videokamerami. Tam, kde chaty nie sú, treba použiť rampy s priechodmi do 1,5 m šírky.

Som podporovateľ idey, aby sa Cesta slobody zmenila na prvú slovenskú SCÉNICKÚ CESTU. Prednostne pre cykloturistov, vodičov elektromobilov a elektromotoriek. S platením mýtnej známky, s rýchlosťou max. 30 km/hod. s množstvom vyhliadkových parkovacích státí, s bohatými edukačnými tabuľami so stolmi a prístreškami a s WC. So zákazom nákladnej tranzitnej dopravy a dôrazom na využívanie neďalekej diaľnice, -ak návštevníkovi nejde ani tak o kochanie sa v Tatrách ako skôr o čo najrýchlejšiu jazdu z bodu A do bodu B.

A na záver,-aby zase nedošlo k nedorozumeniu: „našich ľudí“, čo si chcú na „svojich“ pozemkoch budovať svoje súkromné malé kráľovstvá s obmedzením prístupu verejnosti, je v SR všade plno. Napríklad aj na Podpoľaní, na Spiši, na Horehroní…Zábery a popisy situácie v kat.územiach Pribilny, L.Kokavy a i. boli použité ako príklad všeobecného problému s urbariátnym chrapúnstvom. Áno, s chrapúnstvom. Pretože sťažovať širšej verejnosti vstup do lesa a zároveń si v tomto lese budovať nové a nové chaty /najčastejšie pre VIP ľudí z obce alebo ich príbuzných a priateľov/ je chrapúnstvo. Tento blog by nikdy nevznikol, keby za troma rampami urbariátu nenasledovala kedysi panenská lúka pre ovce a lesnú zver,- na ktorej v týchto dňoch prebieha čulá STAVEBNÝ RUCH. A keby sa pri nových chatách nepohybovalo množstvo osobných aut a pri stavbách obrovské nákladiaky a stavebné stroje ako kedysi na stavbách socializmu. – Aj toto sú stavby -stavby kapitalistického konzumizmu, oligarchickej výlučnosti a dvojitého metra pre „našich ľudí“ a pre tých ostatných. Tých, čo sú v lese zbytočnými svedkami príp. nekalostí, ujedajú si z „našich“ čučoriedok, brusníc, gribov…

Takže tak. Polemiku končím skôr, ako začala. Mám pred sebou ešte veľa roboty. Na témach, ktoré sú podĺa môjho názoru tiež dôležité. A na ktoré chcem vysloviť SVOJ NÁZOR. Pre niekoho prijateľný, pre iného menej. Taká je už výmena názorov v -ako dúfam,- stále ešte trochu demokratickej a slobodnej spoločnosti.

Na záver jedna vec, čo v slovenskom lese vždy poteší.

Dobrú noc, priatelia.

/Autorom foto je autor textu/.