zemegula

Keď bolo sucho, nikto ich nehľadal. Bolo pochopiteľné, že nerastú. Teraz však na Liptove párkrát riadne popršalo. Všade je vlhko, dokonca aj pod hustými smrekmi. Ľudia z miluášskych. ružomberských a popradských panelákov zaplnili košiskami celé Podbanské-od Pribyliny až pod Štrbské Pleso. Každý s košíkom ako mrchavý pes. A nič ! Nerastú. Nanajvýš nejaká tá plávka, ružová muchotrávka, masliačik či suchohríbik. Ale „griby“ žiadne, Ba ani modrák-tu a tam po dlhom hľadaní-jeden dva.

Tichí blázni, ako nehríbari označujú hríbarov, sú frustrovaní. Jedáci raňajkových praženíc s dubáčikmi ešte viac. Mimochodom,-zbierať hríby a rád jesť hríby -to sú dve rôzne veci. Existujú rodiny, kde manžel hríby rád zbiera ale neje a naopak, manželka nerada zbiera ale rada si na nich pochutnáva. Tohto roku sa chvíľu darilo hríbarom na Hornej Nitre. Bol tam pred dvoma týždňami lokálny hríbový boom. Do lesov Vtáčnika chodili priam procesie hríbarov, dokonca od Košíc či zo Senice. Vlani to bolo takto napr. v Považskom Inovci a tak trochu aj vo vojenských lesoch na Záhorí. Hríbový boh je spravodlivý,-vždy niekde trochu viac nataluje, ako inde. Vlastne ani nie tak „boh“, ako svätý Peter. Patrónom hríbarov, ich pomocníkom je Svätý Peter preto, lebo údajne raz pri pochôdzke s Ježišom dostali od chudobných roľníkov ako pohostenie iba kôrky chleba. Ježiš ich po ceste jedol, lebo ich dostal z lásky. Svätému Petrovi ale nechutili. Potajomky ich, idúc po chodníku za Ježišom, odhadzoval bokom. Všade, kam dopadli, vznikli prvé hríbarske podhubia. Dodnes platí, že najviac hríbov nájdete neďaleko chodníkov. Hľadať ich v húštinách a v divých lokalitách je skôr o náhode. Alebo o medveďoch, ktorých tam môžete vyrušiť z dopoludňajšieho spánku.

Hríbarskou vášňou trpelo viacero slovenských spisovateľov, napríklad Š.Moravčík, V.Šikula, R.Sloboda, ale najmä nezabudnuteľný Vlado Bednár. Skutoční hríboví machri však o hríboch nepíšu. Nechodia za hríbami polopodpití a uhulákaní v rodinných rojniciach. Nedrancujú podhubia do posledného hríbika. Nechvascú sa stovkami úlovkov, ke´ď rastú. lebo vtedy to nie je umenie. Vtedy nájde dubáka každý poloslepý idiot. Oni machrujú -sami pred sebou- zopár peknými „gribmi“ vtedy, keď iní nenájdu nič. Skutoční hríbari sa svojimi úspechmi nepretŕčajú na portáli „nahuby.sk“. Sú to tajnostkári, ťažkí sebci, ktorí si svoje hríbové miesta strážia dokonca aj pred najbližšími príbuznými. Pekným dubáčikom sa slušne pozdravia a zvlášť zvodné kusy aj vybozkávajú. A ak sa do ich lokalít priblížia votrelci, sú ochotní preklať ich azda aj svojim špeciálnym šamanským hríbovým nožíkom. Alebo stĺcť špeciálnou hríbarskou šamanskou palicou…

Frustrovaní zostali toto leto na Liptove /až na krátke obdobie okolo augustového splnu/ domáci auto-hubári, cezpoľní, či šoféri firemných aut, ktorí na Ceste slobody v tomto čase radi odstavia na hodinku svoje tranzitné renaulty, mercedesy, fiaty a i., aby aj oni skúsili šťastie v honbe za „dubákmi“. Zbytočné. Nerastú. Dokonca ani mužom zákona sa nič nepošťastilo, hoci ich hliadkové vozidlo stálo v lese dobrú polhodinu. Policajt v slušivom bielom tričku, premočenom od vlhkých smrekových konárov dával do kufra policajného auta iba dva „besnáky“ /oficiálne hríby červené/. Váhal som, či ho upozorniť na to, čo si z lesa odváža. Ale potom som si povedal, že pomáhať a chrániť nie je naša povinnosť voči policajtom ale ich povinnosť voči občanom. Ved si oni na obvode s tými besnákmi už dáko pomôžu, veď sa už od bruchobolenia dáko ochránia. A ak ich napadnú žalúdočné dúle, môžu v sebaobrane použiť hmaty a chvaty…

Akokoľvek, hoci napršalo nerastú. Prečo ? Nebohý Miško z Liptova by na to odpovedal približne takto: 1/ Blíži sa nov, v noci je tma a hríby v tejto perióde veľmi nerastú. Najmä ak sú podhubia dlhodobo tak neduživé, ako po tohto ročných suchách. 2/ Je príliš teplo: hríby majú rady teplotu od 6-8 ° do 16-18°C. 3/ Dosť pofukuje, hríby nemajú vietor radi. Miško by mal pre hubárov aj mnoho ďalších rád a usmernení. Napríklad: ak ste niekde našli červenú muchotrávku, hľadajte jej „pasáka“. Hríby a červené muchotrávky sa totiž vyskytujú často pomerne blízko pri sebe. Ak hríb nájdete, vytiahnite ho aj s koreńom, jamku zasypte a očistite si ho kus ďalej od miesta nálezu. Odrezky z hríbov zakryte ihličím, lístím či čačinou. Aby hríbari, čo prídu po vás, neodhalili a nevydrancovali „vaše“ podhubie a aby návštevníci lesa nechodili pomedzi odrezky ako pomedzi výgrcky. Zistite si, či hríby rastú v tom-ktorom období na ihličí, v čučoriedčí alebo na kraji lúky a okolo svrčiniek v tráve. Po lese nelietajte ako keby ste tam boli na orientačnom behu. Choďte radšej pomaly a pozorne hľadte pod nohy. Lietaním síce obehnete väčší areál, ale všimnete si prevažne len veľké hríby-tzv. ľabdáše. Tie sú špecialitou panelákových AUTO-HUBÁROV, ktorými Miško dosť podceňoval.

Najkrajšie a najzdravšie menšie a mladšie hríby si pri prirýchlom pobehovaní po lese nevšimnete. Iba ak na chodníčku. Ak však na chodníčku nájdete veľmi malý hríbik, zbytočne by ste ho tam nechávali pokiaľ nepodrastie. Väčšina takýchto hríbikov sa už veľmi nezväčší-nanajvýš zčervivie. Hríbiky na tvrdom vyhladenom podklade totiž nie sú malé kvôli veku, ale preto, že sú to malé poddruhy príp. narástli v nehostinnom prostredí, kde je malá vlhkosť, málo živín a príliš veľa svetla. O tom, či bude hríb veľký alebo malý sa rozhoduje ešte pod zemou. V septembri si všímajte pod smrekmi akési napuchliny-rozhrabte ich a uvidíte, že sa pod ihličím a pod hlinou vytvorili už celkom pekní junáci s poriadne hrubým oným-koreňom.

Hríby majú radi polotieň, či priam šero. Preto rastú najradšej za nepríliš chladných ale ani za nepríliš teplých nocí v okolí splnu. Alebo naopak- na konci jesene, počas inverzie, keď sú denné teploty rozdielne. Lež tieto hríby už cez chladné noci nerastú. Majú radi neskoré rána a miesta, kde ešte trochu ohrieva slnko. Nerastú v hojnom počte, ako v auguste či začiatkom septembra, no keď ich nájdete, sú to riadne kusy.

Mesačný spln hríby milujú. Teraz je nov. Miško by preto asi povedal, že by ste si – vážení hribari- mali tak do začiatku septembra dať pohov. Šetrite si sily na obdobie od 5. do 15 septembra. Ak sa trochu ochladí a občasné dažde či búrky budú les naďalej aspoň na hodinku či dve zavlažovať, mali by ste si prísť na svoje. Alebo aj nie-lebo hríby sú tajomné organizmy, ktoré sa riadia vlastnými doposiaľ nie plne spoznanými zákonmi. Veď ani nevieme, či majú bližšie k rastlinám alebo živočíchom.

Ak by hríbové hody nevypukli pri septembrovom splne, , ešte je tu istá šanca nájsť dačo aj na začiatku októbra, keď bude ďalší spln. A ak chodíte za hríbami na Záhorie, tak máte šancu nájsť slušnejšie úlovky aj okolo novembrového splnu. – To už ale pre nás na Liptove platiť nebude. My sa už pomaly začneme chystať k dlhému zimnému spánku.

Tieto rady nie sú zaručené. Miško z Liptova bol garbiar a nie mykológ. No gribov vo svojom revíri vedel nájsť viac, ako hoc aj päť doktoriek Kautmanových. /-Bez urážky…/.

Takže, milí hríbari,-nezúfajte. Na solídnejší úlovok máte tohto roku ešte dve-tri šance. – Lovu zdar ! A ak ste fotohríbari a hríby /tak ako ja/ nezbierate a iba si ich fotíte, -tak nech vám vaše mobily a fotoaparáty nezlyhajú. Dobré svetlo, priatelia.